Ako sa vyrovnať s pýchou a zlyhaním. Briti to vedia
Briti pripravili výstavu pozostatkov neúspešnej a tragickej výpravy, ktorá sa skončila zrejmým šialenstvom a kanibalizmom posádky.
V roku 1845 vyplávali s veľkou slávou a očakávaním dve lode britského kráľovského námorníctva Terror a Erebus s cieľom prejsť do Číny severnou cestou pomedzi kanadské ostrovy, ktorou dovtedy nikto z Európanov pre ľad a sneh neprešiel. Lode mali zosilnené plášte, boli opatrené vtedy modernými parnými motormi a vnútorným vykurovaním, naložené tisíckou kníh a potravinami na tri roky, vrátane desiatich živých volov. Viezli posádku 129 námorníkov, ktorú viedol skúsený kapitán John Franklin.
O dva mesiace neskôr expedíciu poslednýkrát zahliadla posádka inej lode pri Buffinovom zálive a odvtedy akoby sa nad nimi zavrela voda. Ďalšie roky sa viaceré expedície snažili nájsť najskôr živých členov posádky, neskôr aspoň ich pozostatky a vraky lodí, ktoré by objasnili, čo sa vlastne stalo medzi rokmi 1846, keď zostali lode zakliesnené medzi ľadovými kryhami, a 1848, keď sa časť posádky pokúsila s člnom naloženým proviantom prejsť po súši na juh a keď pravdepodobne zomrel posledný zo stovky námorníkov.
Objavili niekoľko roztrúsených hrobov, kusov dreva z lodí, osobných predmetov, cenné autentické svedectvá od Inuitov aj množstvo predmetov z Európy, ktoré si Inuiti prispôsobili svojim potrebám. Našlo sa niekoľko zmätených písaných správ a kostí, ktoré niesli známky kanibalizmu.
Prečo píšem o Franklinovej expedícii?
V roku 2014 po 170 rokoch intenzívneho hľadania oba vraky našli kanadskí archeológovia a v londýnskom Kráľovskom námornom múzeu v Greenwichi teraz môžete vidieť výstavu Death in the Ice, kde nájdete nádherne vystavené predmety vyzdvihnuté spod ľadu – dve ľavé rukavičky, sklíčko z kajuty, plechovky, ktoré zrejme spôsobili otravu olovom, kus dreva, stránku z denníka, do ktorej námorník napísal z nepochopiteľného dôvodu správu do kruhu zrkadlovým písmom, lyžičku, zvon, inuitský čln, veľkoplošné obrazovky, ktoré vám priblížia arktickú krajinu, a autentické nahrávky rozhovorov s Inuitmi, ktorých predkovia našli štyridsiatich hladujúcich bielych mužov, mapy, technické kresby opláštenia lodí atď.
Je to expozícia pozostatkov neúspešnej a tragickej výpravy, ktorá sa skončila zrejmým šialenstvom a kanibalizmom posádky, a predsa jej Briti venovali mimoriadnu pozornosť – pretože aj toto je spôsob, ako sa vyrovnať s hriechmi minulosti, chybnými rozhodnutiami, so zlyhaním a s pýchou celého národa. A paradoxne, je to jeden zo spôsobov, ako budovať národnú hrdosť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
