Biela noc: ulice boli plné, ale mesto spalo

Na chvíľu treba dať bokom komentáre o tom, čo je to umenie, či niečo svietilo viac alebo menej, ako sme chceli, či sú organizátori amatéri alebo koho to vlastne bola chyba, že autá trúbili na chodcov a chodci si stúpali na nohy, a či sú nafukovacie postavy hodné Bratislavy. Sú.

Po tomto ročníku Bielej noci je už však takmer jasné, že Bratislava tohto festivalu hodná nie je. Pred troma rokmi pršalo a fúkalo a nikto netušil, čo môže od súčasného umenia v nočných uliciach čakať. Prišlo stotisíc ľudí. Vraj zo zvedavosti. Pršalo a fúkalo aj vlani, keď už všetci chceli ostať doma, ale neostali. Opäť ich prišlo viac než stotisíc. Tento rok bolo podľa odhadov v uliciach Bratislavy takmer 200-tisíc ľudí.

Jediným, kto neprišiel, bolo mesto. Mesto, ktoré sa za tri roky nezobudilo a nevšimlo si, že niekto mu tu robí festival pre ľudí, ktorí tu bývajú a pracujú. Lebo v sobotu ráno bolo síce centrum plné turistov z celého sveta, čo sa fotia pri Čumilovi, ale večer patril Bratislavčanom a všetkým tým, ktorí sa k tomuto mestu snažia vytvoriť si vzťah.

Lebo Biela noc v Bratislave, žiaľ, nie je iba o umení, ale ešte stále predovšetkým o tom, či môže v uliciach hlavného mesta našej krajiny fungovať bez väčších problémov festival, aký bežne funguje aj v iných metropolách.

Môže, ale iba s tou podmienkou, že mesto konečne pochopí, aká je jeho úloha. Rokovania s mestom o doprave či bezpečnosti totiž prebiehajú každý rok. Ich výsledok sme včera opäť zažili.

Toto je umenie? Úžasné

Ale niet sa možno čo čudovať. Biela noc totiž robí na jednu noc z obyvateľov mesta turistov u seba doma. A to je dobré aj zlé. Dobré pre ľudí, že majú možnosť celkom bez rozpakov zisťovať, aké miesta vo svojom meste nepoznajú, a zlé pre mesto, lebo človek zrazu narazí aj na veci, ktoré mali ostať radšej skryté. Navyše, bežné prevádzkové nedostatky dostávajú pri takejto akcii neprehliadnuteľné rozmery.

A potom sú tu ešte momenty s jemne ironickým podtónom, ako napríklad fontána Družba na Námestí slobody. Roky si pred ňou všetci hlavní predstavitelia Bratislavy dokážu zatvárať oči. A teraz tu pred ňou stáli desaťtisíce ľudí s očami dokorán.

„To by mohlo byť fakt dobré, keby to fungovalo,“ hovoria si za mnou nejakí tínedžeri. Možno tadiaľto išli tisíckrát a možno ani raz. Ale teraz tu stoja a sledujú inštaláciu francúzskej umeleckej skupiny Collectif Coin, ktorá osvetľuje a oživuje celú tú krásnu monumentálnu stavbu na námestí, ktoré sa nám celé rozpadlo pred očami.

Vedľa je rozhlas. Ikona, ktorú si k nám chodia pozerať turisti aj architekti zo sveta, hoci my ju vieme hodiť do škatule tých socialistických stavieb. Keď svieti, je ešte krajšia, lebo takto ešte viac vynikne jej konštrukcia. Je to asi príliš naivné, ale možno ju práve teraz niekto začal vidieť inak než doteraz. Stačilo stáť a dívať sa, alebo sa neostýchať a „pohnúť“ osvetlením vlastným hlasom prostredníctvom megafónu.

Dnu v koncertnej sále uvádzal špičkový slovenský Cluster ensemble skladby od americkej legendy Steva Reicha. Vyrážalo to dych. „Nevedela som, že toto je umenie, ale bolo to úžasné,“ prihovára sa mi pani, čo sedela vedľa. Je nadšená. Prišla, lebo si prečítala, že to má byť dobré, hoci nemala najmenšie tušenie, čo to vlastne bude. V dave sa človek menej bojí vyskúšať nové veci.

Vietor spôsoboval problémy

Lenže dav je zároveň nepríjemný a vedia to aj organizátori. „Veľmi nás mrzia všetky tie zápchy a kolapsy. Ten obrovský počet ľudí nás absolútne ohromil a je nám ľúto, že to ľuďom znepríjemnilo zážitok,“ hovorí Zuzana Pacáková, šéfka festivalu. Nechce, aby bola Biela noc nepríjemná, a už teraz vie, že čo najskôr musia opäť začať rokovania s mestom.

„Ak tentoraz nedostaneme jasné prísľuby zo strany mesta, budeme musieť existenciu festivalu prehodnotiť. Je to festival vo verejnom priestore, v meste, ktoré s nami musí aktívne riešiť všetko od dopravy po bezpečnosť, nemôžeme si festival ohradiť a zabezpečiť, deje sa v meste, ktoré musí viac spolupracovať,“ hovorí Pacáková.

Pripomína obdobný český festival Signal, ktorý sa koná o týždeň v Prahe. Mesto je jedným z hlavných spoluorganizátorov, v celom centre je uzatvorená doprava, dá sa tak bez problémov prechádzať bez trúbiacich áut a dopravného kolapsu, mestskí policajti dozerajú na bezpečnosť aj alkohol.

„V tejto chvíli neviem povedať, čo bude o rok. Bielu noc chceme robiť, ale chceme, aby bola pre ľudí príjemnou,“ hovorí Pacáková.

Mrzí ju aj výpadok inštalácie na Ufe či meškanie predstavenia talianskeho kolektívu fuse* v Starej tržnici a premiestnenie inštalácie z Primaciálneho námestia. „Sú to veci, ktoré sa dejú, a snažili sme sa ich vyriešiť najlepšie, ako sme vedeli. Projektor na predstavenie dorazil s poruchou od dodávateľa, sme radi, že sa nám to podarilo napokon sfunkčniť, o inštaláciu na Ufe sme sa pokúšali do posledného momentu, lenže vinou vetra nemohli horolezci inštalovať dielo – to by nápor vetra nevydržalo, rovnako ako ho nevydržala inštalácia na Primaciálnom námestí,“ hovorí. Okrem sťažností na dopravu im vraj prichádza aj veľa pozitívnych ohlasov. „Teší nás, že ľudia mali opäť pekné zážitky a užili si to, veľmi si to vážime.“