Denník N

Nobelovka za mier je opäť z iného vesmíru. Síce oveľa krajšieho, ale iného

Jadrové odstrašovanie sa riadi mrazivou logikou, v praxi však v našom svete zatiaľ fungovalo najlepšie.

Nobelova cena za mier je najpolitickejšia a najideologickejšia z Nobelových cien. To je hlavný dôvod, prečo vyvoláva najväčšiu pozornosť, zároveň však má najnižšiu prestíž. Podobne ako význam literárneho diela je i hodnotenie prínosu pre svetový mier dosť subjektívne a veľa záleží na sympatiách a ideologickom zameraní hodnotiteľov. A tí, čo udeľujú ceny za mier, svoje osobné a ideologické preferencie dávajú najavo veľmi silne.

Ak k tomu pridáte akademický ráz rozhodovania, nečudo, že cena neraz pôsobí ako pozdrav z iného vesmíru. Z vesmíru, ktorý je síce krajší a veci tam fungujú lepšie, všetko sa tam však riadi inými zákonitosťami, a preto sú tamojšie skúsenosti do našej reality neprenosné.

Cena za mier pre organizáciu presadzujúcu plošný zákaz jadrových zbraní je opäť takýmto pozdravom zďaleka. Hlavný problém nie je v tom, že je dnes celoplanetárny zákaz nereálny – ideály môžu byť behom na dlhú trať. Problém je, že zákaz by so sebou niesol ešte väčšie riziko, než aké plynie zo súčasného, taktiež nebezpečného, stavu, keď jadrové zbrane vlastní skoro desať štátov.

Predstava, že sa všetky štáty vzdajú jadrových zbraní, je až neuveriteľne naivná. Ak by to niektoré z nich pod nátlakom verejnosti urobili, boli by to tie, ktorých vlády musia na verejnú mienku brať ohľad a podliehajú kontrole aj pri dodržiavaní medzinárodných zmlúv. Čiže vlády demokraticky zvolené, pri ktorých je riziko zneužitia jadrových zbraní nižšie.

Naopak jadrové zbrane, pokojne aj napriek formálnemu prijatiu zákazu, by si nechali režimy, ktoré na verejnú mienku kašlú a dodržiavanie zmlúv je v nich nemožné kontrolovať. Čiže nedemokratické režimy, ktoré jadrové zbrane zneužijú skôr a ak ich budú mať ako jediné, budú vydierať zvyšok sveta.

Jadrové odstrašovanie síce je logika, z ktorej behá mráz po chrbte, s reálnym fungovaním nášho sveta však má spoločné viac ako nadšenie aktivistov a hviezd zábavného priemyslu. V praxi sa aj viac osvedčila a možno nielen počas studenej vojny. Boje medzi Indiou a Pakistanom by pravdepodobne boli častejšie, vyžiadali by si viac obetí a ani zvyšok sveta by tak netlačil na ich ukončenie, ak by nešlo zároveň o dve jadrové veľmoci.

Kým sa nepodarí zaistiť, aby jadrové zbrane nemala nielen Severná Kórea, ale i Rusko, ktoré aj vďaka nim beztrestne okupuje územie svojich susedov, je nátlak na demokratické štáty, aby sa ich vzdali, samovražednejší než ich existencia.

Symptomatické je, že členskou organizáciou siete mimovládok, ktorá získala Nobelovu cenu za mier, je za Slovensko prapodivná, kontroverzná organizácia vznešene nazvaná Inštitút ľudských práv.

Stoja za ním bývalí organizátori protestov Gorila, ktorí sa k „svojej“ Nobelovke, samozrejme, okamžite prihlásili. Protesty, ktoré toho času organizovali, mali nehľadiac na dobrú vôľu mnohých účastníkov napokon jediný praktický výsledok: pomohli k moci druhej, jednofarebnej vláde Roberta Fica.

Tak nejako by to v prípade celoplošného zákazu jadrových zbraní fungovalo aj medzinárodných vzťahoch, len tí zlí chlapci by boli ešte oveľa horší.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie