Príbeh pokračuje a odkaz je v dobrých rukách. V Banskej Bystrici oslávili tri generácie tvorbu Deža Ursinyho (foto)

O tom, aké to bolo, asi najlepšie hovorí záverečný potlesk postojačky od Pavla Daněka. Producent, basgitarista a dlhoročný blízky spolupracovník Deža Ursinyho pred dvomi rokmi zo spomienkovej akcie v bratislavskej Starej tržnici odišiel. Tu zostal až do konca celého dvojhodinového večera, a keď ho ako hosťa spolu s textárom Ivanom Štrpkom organizátori pozvali na pódium, povedal: „Dojali ste nás.“ S dodatkom, ako neveril, že po toľkých rokoch bude o túto hudbu taký záujem.

V kultúrnom centre Záhrada v Banskej Bystrici sa cez víkend zišlo vyše tristo ľudí, ktorí si prišli vypočuť a zahrať pesničky Deža Ursinyho. Tri generácie boli v hľadisku aj na pódiu. Najstarší člen kapely, ktorá za dve hodiny odohrala vyše dvadsať skladieb, bol basgitarista Marcel Daniš. Zvolenský bigbiťák, ktorý ešte v 60. rokoch dosiahol slušný federálny úspech s vlastnou kapelou Tin Soldiers a aj „ten, čo hrával s Dežom“. Bol v prvej zostave jeho kapely Provisorium, vďaka nemu sa zachoval raritný záznam jej koncertu a nebyť producenta, ktorý na debutový album Provisoria presadil českú rytmiku, nahrával by ho on. Ani po odchode z kapely však na Ursinyho nezanevrel.

„Viedol som s ním permanentný, tichý, jednostranný dialóg pri počúvaní jeho platní. Očakával som, že ešte príde čas, keď si povieme veľa vecí. Neprišiel. Keď som počul v správach, že zomrel, jednoducho som sa rozplakal. Bude mi chýbať jeho muzika a náš neuskutočnený dialóg,“ napísal Mariánovi Jaslovskému do knihy Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy. A práve tu je odpoveď na to, prečo dal Marcel Daniš dokopy skupinu s názvom Definitívum a prečo s ňou hráva práve tieto veci. Za klávesami sedí a spieva jeho syn Ondrej a vo zvolensko-banskobystrickej zostave sú aj dvaja muzikanti, ktorí pripravili Dežov spevník – Juraj Havlík a Martin Novák. Takže najlepšia možná miestna zostava na túto hudbu.

Ivan Štrpka, ktorému sa tiež tento koncert páčil, spevník pokrstil štýlovo. Fľašou burčiaka (jedna z Dežových kapiel sa volala podľa tohto moku) pokropil všetko okolo a po koncerte niekoľko minút podpisoval spevník solídnemu radu záujemcov. Je jasné a je výborné, že príbeh pokračuje a odkaz je v dobrých rukách, čo potvrdil aj ďalší hosť a Ursinyho dlhoročný spolupracovník, zvukový režisér Juraj Solan. Bola to iná oslava Dežovej sedemdesiatky ako pred týždňom v Bratislave, viac živelnejšia a menej profi, ale urobená tiež od srdca a s pochopením originálu.