Denník N

Poradca prezidenta musel školiť predsedu senátu Ústavného súdu

Šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková a Andrej Kiska pri jeho vymenovaní za prezidenta. Foto – TASR
Šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková a Andrej Kiska pri jeho vymenovaní za prezidenta. Foto – TASR

Opravené 14:30. Prvý senát Ústavného súdu musel odročiť verejné zasadnutie, na ktorom mal rozhodnúť o sťažnostiach prezidentom nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. Zástupcovi prezidenta Jánovi Mazákovi poslal chybnú pozvánku.

Ústavný súd opäť nerozhodol o sťažnostiach nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov a spor medzi prezidentom Andrejom Kiskom a parlamentom sa naťahuje.

Na rozhodnutie sa pritom čaká od marca, keď aj Benátska komisia povedala, že na ťahu je Ústavný súd a potom musí konať prezident Andrej Kiska. Po dnešku malo byť jasné, z koho má vlastne prezident budúcich sudcov vyberať.

Dôvodom, prečo pojednávanie odročili, bolo chybné predvolanie pre poradcu prezidenta Jána Mazáka, ktorý súdu v rokoch 2000 až 2006 šéfoval. Došlo mu totiž neúplné predvolanie na dnešné pojednávanie. A hoci mu nechcel predseda senátu Peter Brňák (pôvodne sme mylne uviedli, že to bol sudca spravodajca a podpredseda súdu Milan Ľalík) v úvode ani umožniť prehovoriť, po naliehaní si ho vypočul.

Chýbalo predvolanie k Laššákovej

Mazáka predvolali len ku konaniu o sťažnostiach Jána Bernáta, Miroslava Duriša, Evy Fulcovej a Juraja Sopoligu, teda prvej skupiny sudcov, ktorých vybral parlament. Na poslankyňu Smeru Janu Laššákovú zabudli.

Na prvý pohľad banalita, no pre Mazáka podstatná chyba. Na konanie o Laššákovej sa totiž nepripravoval a nemal pri sebe ani daný spis. Vysvetľoval to tým, že práve Laššákovú žiadala prezidentská kancelária vylúčiť na samostatné konanie, pretože ona si sťažnosť podávala samostatne a aj sa jej týka iné rozhodnutie Kisku.

„Nemám čo povedať v jej kauze. K ostatným mám 15-stranovú prípravu na toto verejné pojednávanie, ale ako sa mám teraz vyjadrovať k nej?“ pýtal sa Mazák a dodal, že vo veci poslankyne Smeru Laššákovej zistili aj nové skutočnosti, ktoré by chcel prezident uviesť.

Mazák pripomenul Brňákovi rokovací poriadok súdu

Prvý senát, v ktorom sú okrem Brňáka aj podpredseda súdu Milan Ľalík a sudkyňa Mariana Mochnáčová, napokon po krátkej prestávke Mazákovi vyhovel a pojednávanie odročili.

Súčasný ústavný sudca Peter Brňák (vľavo) ako poslanec Národnej rady za HZDS v debate s vtedajším spolustraníkom, docentom Jánom Cuperom, ktorý dnes podporuje kotlebovcov. Foto – TASR

Brňák sa snažil výhradu poradcu prezidenta zľahčovať a hovoril o chybe, ktorá vznikla z roztržitosti. Pýtal sa, či Mazák dostal informáciu o tom, že sa sťažnosti všetkých piatich neúspešných kandidátov spojili do jedného konania.

Bývalý predseda súdu mu musel vysvetliť, že to nie je podstatné, pretože toto „spojenie“ namietali. Keď dostal predvolanie na zasadnutie bez Laššákovej mena, myslel si, že senát im vyhovel.

Mazák zároveň Brňákovi pripomenul znenie rokovacieho poriadku Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že každý z účastníkov konania a ich zástupcov musí mať dostatok času na prípravu.

„Došlo k chybe, v podstate technickej, keď sa nepremietla do pozvánky skutočnosť, ktorá vzišla v dôsledku neskoršieho spojenia veci sťažovateľky Laššákovej k pôvodnej veci,“ vysvetľoval po odročení predseda senátu Brňák.

Hovorkyňa súdu Martina Ferencová tiež dodatočne vysvetľovala, že Kancelária prezidenta dostala uznesenie o spojení sťažností už vlani v novembri. Odvtedy je vedené jediné konanie, takže Kancelária prezidenta takmer rok pred dnešným pojednávaním o tom vedela.

Keďže samostatné konanie o sťažnosti Laššákovej už naďalej neprebieha, mohol súd podľa Ferencovej pokračovať v dnešnom pojednávaní, „avšak z dôvodu opatrnosti z ďalších možných výhrad zo strany Kancelárie prezidenta vo vzťahu k danému pojednávaniu prvý senát vyhovel námietke zástupcu odporcu“.

Nekonečné ťahanice

O ďalší viac ako mesiac sa teda odkladá rozhodnutie o tom, kto z kandidátov sa stane ústavným sudcom. Spor o to, kto bude na Ústavnom súde, sa pritom ťahá už viac ako tri roky. Prezident by na tri neobsadené miesta mal mať šesť mien. Pre ťahanice nie je isté, kto je vlastne ešte v hre.

Súboj o to, aké bude zloženie Ústavného súdu, hrá Kiska vlastne od nástupu do funkcie. Už v júli 2014 mal vybrať troch sudcov. Z kandidátov – Fulcovej, Bernáta, Duriša, Sopoligu, Imricha Volkaia, Jany Baricovej – vybral len jedného, poslednú menovanú. Zvyšok sa sťažoval na Ústavnom súde.

Kiska preto žiadal v Košiciach o výklad ústavy. Pýtal sa, prečo v prípade menovania generálneho prokurátora môže prezident odmietnuť zvoleného kandidáta a v prípade menovania ústavných sudcov nie. Odpoveď nedostal, no zato si vypočul, že musí akceptovať mená zvolené parlamentom. A kým prezident stále váhal, súdu odišiel ďalší sudca, a tak prišli ďalšie voľby kandidátov.

V decembri 2015 mu parlament dal na zoznam poslancov Smeru Mojmíra Mamojku a Laššákovú. Vtedajšia poslankyňa Mosta-Híd, dnešná ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, to vtedy komentovala slovami, že Smer už zašiel naozaj priďaleko. „Už sa ani nesnaží zakrývať snahu ovládať Ústavný súd,“ napísala na blogu. Prezident oboch odmietol a Laššáková si podala sťažnosť. V rovnakom čase odmietol aj zvyšných, skôr navolených kandidátov, a tí sa sťažujú tiež opäť.

Jana Laššáková a Mojmír Mamojka – poslanci Smeru, ktorí sa prezidentovi nezdajú byť vhodní kandidáti na ústavných sudcov. Foto – TASR

Kto je vlastne v hre

Sťažnosť poslal do Košíc aj Bernát, ktorý ju už pritom pred dvomi rokmi stiahol. Aj preto sa prezident na Ústavnom súde pýta, prečo ju teraz akceptovali.

Kto je teda ešte v hre? Aj košický sudca Volkai, ktorého tiež Kiska odmietol vymenovať a ktorý sa pôvodne sťažoval, no sťažnosť tiež vzal späť? Ten medzičasom povedal, že na Ústavný súd už ani nechce ísť.

A čo Mamojka, ktorý rozhodnutie prezidenta vôbec nenapadol?

Odpoveď má dať Ústavný súd.

A kým sa tri roky sporí prezident o kandidátov, v roku 2019 sa na Ústavnom súde končí funkčné obdobie deviatim sudcom. Aby sa situácia neopakovala, vláda si dala do svojho programu zmenu kreovania súdu. Téme sa venoval najmä Most-Híd ministerky Žitňanskej, ktorá hovorila o zmene počtu sudcov z trinástich na pätnásť. Piatich by volil parlament, piatich súdna rada a piatich by menoval prezident. Sprísniť by sa mali aj kritériá na kandidátov.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie