Denník N

Poďme sa rozprávať, odkazujú politikom Katalánci, ktorí nechcú nezávislosť

Demonštranti počas pochodu proti nezávislosti Katalánska. Foto – TASR/AP
Demonštranti počas pochodu proti nezávislosti Katalánska. Foto – TASR/AP

V Katalánsku cez víkend demonštrovali obyvatelia regiónu, ktorí žiadajú dialóg a tí, ktorí nechcú, aby vláda vyhlásila nezávislosť od Španielska. Katalánskemu premiérovi Carlesovi Puigdemontovi odkazujú, že ich nepočúva.

Keď minulú nedeľu regionálna katalánska vláda oznámila, že za samostatnosť autonómneho spoločenstva prišlo hlasovať 42,3 percenta Kataláncov, zástancovia nezávislosti začali oslavovať. Väčšina (90 percent) z tých, ktorí hlasovali, totiž povedala, že už nechcú byť súčasťou Španielska.

V priebehu týždňa sa však čoraz viac začali ozývať tí Katalánci, ktorí nechcú, aby sa Španielsko rozbilo. Referenda sa totiž nezúčastnila väčšina – takmer 60 percent Kataláncov. Ďalších 10 percent z tých, ktorí prišli, povedalo nezávislosti nie.

Na demonštrácie proti nezávislosti a za dialóg (na fotke) prišli podľa polície aj organizátorov státisíce ľudí. Foto – TASR/AP

Práve tí vyšli cez víkend do ulíc katalánskych aj španielskych miest. „Poďme sa rozprávať,“ znela v katalánčine aj španielčine výzva ľudí, ktorí nechcú, aby Madrid a Barcelona pokračovali v konflikte, čo môže rozbiť Španielsko. Ďalší demonštranti na proteste proti nezávislosti v nedeľu niesli nápisy „Španielsko je lepšie ako jeho lídri“ s odkazom na politikov, ktorých vyzývajú na dialóg.

Niektorí protestujúci dokonca posielali Carlesa Puigdemonta, predsedu katalánskej autonómnej vlády, do basy.

„Nie celé Katalánsko je za nezávislosť. Carles Puigdemont by mal zastupovať všetkých,“ povedal pre New York Times José Manuel Alaminos, jeden z účastníkov demonštrácie v Barcelone.

Státisíce proti nezávislosti

V súvislosti s referendom sa dlhodobo hovorilo najmä o špecifikách Kataláncov, ich identite a národnej hrdosti. No víkendové demonštrácie ukázali, že snaha vlády oddeliť sa od Španielska podnietila patriotizmus aj u tej časti obyvateľstva, ktorá nechce nezávislosť Katalánska – či už ide priamo o Kataláncov, ktorí s iniciatívou nesúhlasia, alebo obyvateľov iných regiónov Španielska.

„Nechcem, aby to vyzeralo tak, že obraňujem Rajoya, ale teraz už nemôžem sedieť doma, pretože sa obávam, že v utorok vyhlásia nezávislosť,“ povedala pre denník El Confidencial jedna z účastníčok protestu.

Ulice Barcelony a ďalších katalánskych miest namiesto tradičných esteladas, katalánskych vlajok, počas protestu proti nezávislosti zaplnili španielske vlajky. Ľudia, ktorí chceli dať najavo svoj postoj k nezávislosti, sa na to odhodlali aj napriek tomu, že španielskou vlajkou sa s výnimkou osláv športových úspechov na verejných demonštráciách často nemáva. Mnohí ľudia v regiónoch ju totiž ešte stále vnímajú ako symbol frankizmu.

„Všetci si myslia, že keď mávame španielskou vlajkou, znamená to, že sme krajná pravica alebo fašisti. Ale nie sme, sme iba patrioti,“ povedal pre NY Times Alfredo Matías.

Na demonštrácie za dialóg aj proti nezávislosti prišli státisíce ľudí. Polícia odhaduje, že len v Barcelone ich bolo približne 350-tisíc, organizátori hovoria o dvojnásobku.

Jeden z demonštrantov objíma policajta. Foto – TASR/AP

„Ulice v Barcelone boli doteraz separatistické. Tých druhých nazývali tichou väčšinou, a pýtali sa sami seba, či vôbec existuje,“ píše španielsky spisovateľ Juan Soto Ivars.

Barcelončanka Alicia, jedna z demonštrujúcich, pre El Confidencial povedala, že na protest prišla, lebo v posledných dňoch sa na ňu mnoho ľudí pozeralo zle len preto, že používala španielčinu. „Stalo sa mi to prvýkrát, odkedy som sa narodila. Hovorím dvoma jazykmi, ale s kamarátmi a rodinou sa stále rozprávam po španielsky,“ hovorí.

Aký je plán?

Katalánci svojej vláde vyčítajú aj to, že sama presne nevie, čo sa bude diať po vyhlásení nezávislosti. Premiér  Puigdemont si za svoj základný cieľ stanovil samostatnosť, no o tom, čo bude, keď svoj sľub naplní, hovoril málokedy.

„Kde je plán? Budeme súčasťou Európy? Ako bude fungovať ekonomika? Čo sa stane s hranicami?“ pýta sa podľa Washington Postu dizajnér Javier Mariscal, ktorý navrhol maskota pre olympiádu v Barcelone v roku 1992.

„Neuvedomujeme si, ako dobre sa tu máme. Nepokazme si to,“ dodáva.

Puigdemont verí, že Katalánci sa budú mať dobre aj po tom, čo regionálny parlament vyhlási nezávislosť, hoci Madrid už oznámil, že je ochotný urobiť čokoľvek, aby zabránil nezávislosti Katalánska.

„Urobíme akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v súlade so zákonom, aby sme zabránili nezávislosti,“ povedal v rozhovore pre El País premiér Mariano Rajoy. Nevylúčil, že Madrid použije aj článok 155 španielskej ústavy, ktorý umožňuje centrálnej vláde prevziať moc nad regionálnymi orgánmi.

Očakáva sa, že Katalánsko by mohlo nezávislosť vyhlásiť v utorok, keď sa koná zasadnutie regionálneho parlamentu. Puigdemont tvrdí, že bude robiť len to, čo hovorí zákon o referende. Ten prijal katalánsky parlament pred hlasovaním a píše sa v ňom, že nezávislosť musí byť vyhlásená do 48 hodín po tom, čo sa parlament oboznámi s výsledkami referenda.

Puigdemont svoju rétoriku v posledných dňoch zmiernil, no separatistické hnutia na neho tlačia, aby svoj sľub nemenil. Objavili sa však správy aj o tom, že medzi jednotlivými politikmi neexistuje jasná zhoda o tom, čo by malo Katalánsko urobiť.

Jedna z poslankýň jeho strany pre BBC povedala, že Puigdemont možno prednesie len symbolické stanovisko, v ktorom uzná, že referendum ukázalo túžbu Kataláncov po nezávislosti, a vyzve na to, aby sa hľadala cesta, ako tento cieľ dosiahnuť, no jednostranne nezávislosť nevyhlási.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nezávislosť Katalánska

Svet

Teraz najčítanejšie