Denník N

Veľa srandy aj borovičky, ale hlavne hudby z Prešova. To je Bars dobrý film

Bratislavčania majú o svojich hudobníkoch knihy, o prešovskej scéne vznikol dokument. Premiéra je tento týždeň na festivale POcity.

Hoci druhým najväčším mestom na Slovensku sú Košice, v rámci hudby je to inak. Stačí pohľad na zoznam najznámejších mien, ktoré sa narodili o necelých štyridsať kilometrov severnejšie: Peter Lipa, Peter Nagy, Ali ibn Rachid, IMT Smile, Chiki Liki Tu-A, Katka Knechtová, Katka Koščová, David Kollar, Komajota…

Ako je možné, že práve 90-tisícový Prešov je oveľa dôležitejšou hudobnou baštou než takmer dvojnásobne väčšie Košice, že práve tu vzniklo a stále vzniká toľko zaujímavej hudby z rôznych žánrov? To je jednou z otázok, ktoré si položili tvorcovia nového dokumentu Bars dobrý film.

Vydržia spolu „piť“

„Fascinuje ma to množstvo skvelých muzikantov v rôznych žánroch a tá adaptačná schopnosť hrať každý s každým. Fascinuje ma nevyčerpateľná zásoba dobrých nápadov, výborných kapiel a skvelých talentovaných ľudí. Vychádza to z toho, že muzikanti sú schopní sa prispôsobovať a pri tom množstve talentov, ktoré je v Prešove, je jedno, čo hráte a s kým hráte, dôležité je, že každý muzikant do toho dáva kus zo seba, zo svojho srdca,“ hovorí režisér Ján Stračina.

Absolvent dokumentárnej tvorby na VŠMU u Dušana Hanáka sa podieľal napríklad na televíznom seriáli Radosť zo života alebo na cykle Nezvyčajné príbehy zo slovenského sídliska. Pochádza zo Zvolena a urobil napríklad videoklipy pre alternatívne hviezdy 90. rokov Ali ibn Rachid, ale prešovskú scénu inak sledoval len ako poslucháč. Teraz sa s jej najznámejšími postavami zoznámil osobne, pri nakrúcaní. Hoci každý z nich je iný, niečo vraj predsa len majú spoločné.

„Jednotné je to, ale v dobrom to myslím, že vydržia spolu piť; a hoci sa kapely rozpadávajú a znovu skladajú (niektorým sa darí byť aj dlhšie spolu), tak realita je taká, že sa navzájom sledujú, inšpirujú a posúvajú na vyššiu úroveň.“

Autorský tím. Foto – stracina.sk

Bars dobrý film nemohol vzniknúť bez jedného kľúčového človeka prešovskej scény. Ním však nie je žiadny muzikant, ale novinár a vyše dve dekády kronikár miestnych hudobných pomerov Michal Frank. Autor biografií 350 (!) mien vo svojej Frenkyho hudobnej encyklopédii, povestnom dlhoročnom blogu. Tá je pre Prešov to isté, čo pre hlavné mesto knihy Rocková Bratislava a Bratislavský nárez. Ale napriek tradičnému doťahovaniu sa západného a východného Slovenska však nevidí tento dokument ako výlučne lokálnu záležitosť.

„Je to slovenský film, ktorý síce pojednáva o fenoméne jedného mesta, ale nie je určený a ani nemá byť určený pre divákov z Prešova. Hoci je Prešov jednotiaca línia, je v ňom mix príbehov a univerzálna. Verím, že je dobre natočený a dokáže zaujať divákov v iných muzikantských mestách, mimo šarišského regiónu a našich hraníc, lebo je o vzťahoch, situáciách, ktoré muzikanti prežívajú, ich radostiach, možno aj starostiach. Nechceli sme natočiť náučný film. Naopak, je úsmevný, umelecky emotívny a obsahuje skvelé historky.“

Veľa žánrov aj emócií

Dokument vznikal niekoľko rokov, tvorcovia sa rozhodli nakrúcať hudobníkov na ich obľúbených miestach a bez prihliadania na popularitu či komerčný úspech. Vedľa seba sa tak ocitnú federálny popový idol Peter Nagy, rodina Táslerovcov, Chiki liki tu-a, jej gitarista Ľubo Petruška, ktorý prešiel mnohými ďalšími kapelami a projektmi,  experimentátor David Kollar, ktorý dnes hráva so zahraničnými hviezdami experimentálnej hudby, či výlučne regionálne fenomény typu Šarišská nátierka.

Veľká žánrová pestrosť je naozaj pre Prešov typická, filmári si ju sami otestovali, zapojili aj fanúšikov kapiel a robili anketu. „Zažili sme veľa skúšok správnosti. Napríklad na Dobrom festivale stále prší a ľudia prídu, hoci je tam dramaturgický guláš. Prídu, lebo to tak cítia,“ tvrdí Michal Frank.

Premiéra je vo štvrtok 12. októbra na prešovskom filmovom festivale Pocity, čo je dokonalé miesto aj dokonalý názov. Prvé dve písmená sú poznávacou značkou mesta, slovo city v slovenčine vysvetľovať netreba, stačí anglický preklad, ktorý odkazuje, že Prešov nie je žiadna diera. Bars dobrý film bude nepochybne veľmi autentický aj vtipný, pretože nik z hudobníkov neodmietol účasť a ani dodatočne neprotestoval, keď zistil, že tvorcovia nechali kameru bežať, aj keď sa tvárili, že už nenakrúcajú.

„Bola to šílená sranda, kopa borovičky, rokenrolu, veľa družných stretnutí so skvelými ľuďmi, veľa emócií, umeleckých a pozitívnych. Bolo to super, hoci celý ten proces bol náročný,“ dodávajú autori, ktorí chcú svoje dielo čoskoro predstaviť v Bratislave aj v ďalších mestách.

Teraz najčítanejšie