Denník N

Ruské peniaze škodia Európe, kŕmia stovky bezohľadných právnikov a bankárov

Kremeľ - Fotolia
Kremeľ – Fotolia

Prečo západné vlády nerobia viac pre to, aby zastavili ruské peniaze, ktoré napúšťajú jedom ich ekonomiky?

Autor je komentátorom agentúry Bloomberg
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Zabudnite na trollov na Twitteri, Facebooku a na propagandistických weboch: najväčšia ruská hrozba pre západné demokracie pochádza z obrovských súm peňazí, ktoré Rusi vyviezli z krajiny a zaparkovali na Západe. Korupčný potenciál týchto peňazí je bezhraničný, ale tak ako samotné – čoraz viac izolované Rusko – tak aj čoraz protiruskejší Západ robia málo preto, aby tento príliv peňazí zastavili.

V analýze, ktorú nedávno publikovali Thomas Piketty, Filip Novokmet a Gabriel Zucman, autori odhadli bohatstvo ruských firiem a podnikateľov v daňových rajoch na jeden bilión dolárov (to je tisíc miliárd). Táto suma zodpovedá domácemu bohatstvu všetkých ruských občanov dokopy. Tu je aj príčina ruskej ekonomickej situácie: keby z krajiny neunikalo toľko peňazí, mohol byť jej ekonomický rast oveľa vyšší, čo by mohlo viesť aj k politickej liberalizácii systému.

Tieto peniaze však nie sú vôbec neškodné ani pre krajiny, kam sa dostanú. Kŕmia stovky bezohľadných právnikov a bankárov, ktorí budujú medzinárodnú korupčnú sieť umožňujúcu masívne daňové úniky a nevyhnutne infiltrujú aj politiku. Keď bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder prijal nedávno funkciu šéfa rady ruskej, štátom kontrolovanej firmy Rosneft, bol to pre nemeckú sociálnu demokraciu (SPD) väčší úder, než by jej mohla zasadiť akokoľvek veľká snaha ruskej propagandy.

Dávne dohody Trumpovej rodiny, v ktorých hrajú rolu „ruské peniaze“, vyzerajú oveľa horšie než čokoľvek Donald Trump urobil počas svojej prezidentskej kampane v roku 2016. Nejasné napojenia na „ruské peniaze“ boli použité aj pri útokoch na Hillary Clintonovú.

Formálny Putinov hnev

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že ruský prezident Vladimir Putin chce, aby sa tieto peniaze vrátili domov. V roku 2012 sa vo svojom prejave v parlamente Putin posťažoval, že deväť z desiatich dôležitých obchodov, v ktorých figurovali ruské firmy, bolo uskutočnených mimo ruskej jurisdikcie, a žiadal, aby sa peniaze vrátili z daňových rajov.

O rok neskôr pohrozil, že firmy s ruskými akciami, ktoré sú registrované v zahraničí, nedostanú úvery od ruských bánk ani zákazky od vlády. Keď v roku 2014 uvalil Západ na Rusko sankcie po anexii Krymu, Putin podpísal tvrdý zákon proti vyvážaniu peňazí do daňových rajov. Zákon vyžadoval, aby zahraničné firmy kontrolované Rusmi platili dane v Rusku.

Lenže ako mnoho podobných zákonov, aj tento bol použitý najmä na to, aby vytvoril tlak na vybratých podnikateľov. Žiadny masívny návrat peňazí ani firiem do Ruska nenastal. Ruská právnická firma Jegorov, Puginsky, Afanasiev and Partners, ktorá má dobré kontakty, zverejnila začiatkom tohto roka prieskum, podľa ktorého len 20 percent firiem s podnikateľmi sídliacimi v daňových rajoch zatvorilo svoje zahraničné firmy. Ďalších 40 percent sa radšej rovno vysťahovalo do zahraničia a zvyšok spoločností upravil svoje právne vzťahy tak, aby legálne obišiel zákon.

Ruská vláda v skutočnosti už nechce viac pritvrdiť. Práve totiž odmietla plán ministerstiev financií a ekonomiky, podľa ktorého mali byť „systémovo významné“ firmy prinútené vrátiť sa pod ruskú jurisdikciu.Týchto 199 spoločností tvorí 70 percent všetkých ruských firemných ziskov a reprezentuje asi 20 percent ruskej pracovnej sily. Patria medzi ne energetické giganty, obchodné siete, telekomunikačné firmy – všetky majú sídla v daňových rajoch alebo cez ne vo veľkej miere podnikajú. Vicepremiér Igor Šuvalov oznámil Putinovi, že zrušenie tejto praxe by oslabilo medzinárodnú konkurencieschopnosť týchto „systémových“ firiem a ohrozilo ich dôležité kontrakty v zahraničí.

Mimo ruskej jurisdickie

Šuvalovov argument je racionálny, pretože Rusko účinne odvádza ekonomickú spravodlivosť do iných štátov. Ruské súdy nie sú schopné garantovať majetkové práva a vymáhanie platnosti zmlúv. Aj ruské firmy – vrátane štátom vlastnených exportných gigantov Gazprom a Rosneft – potrebujú operovať mimo ruskej jurisdikcie, teda tam, kde sú zmluvné vzťahy chránené západnými zákonmi a súdmi. Oficiálny argument znie, že západní partneri by nedôverovali ruským súdom, lenže tým neveria ani predstavitelia vlády, o ruských podnikateľoch ani nehovoriac. To je dôvod, pre ktorý súdy v Londýne rozhodujú o sporoch medzi ruskými podnikateľmi aj vtedy, keď neoperujú priamo na území Veľkej Británie.

Štáty Západu namiesto toho, aby sa tejto praxi bránili, pokúšajú sa ju rozšíriť o oblasti, ktoré by si Rusko najradšej ponechalo v domácej jurisdikcii – napríklad ľudské práva. To je zmysel Magnitského zákona v USA a podobného v Kanade, kde bol prijatý minulý týždeň. Tieto zákony zmrazujú účty a zakazujú vstup tým politikom a podnikateľom, ktorí sa mali podieľať na porušovaní ľudských práv – sú to ľudia, ktorí sú dosadení vládou a nik­dy neboli postavení pred súd. Osobné sankcie uvalené na Rusko v roku 2014 fungujú na podobnom princípe.

Kremeľ proti nim vehementne protestuje, ale v skutočnosti má len málo reálnych dôvodov si sťažovať: západné štáty s ním totiž v skutočnosti spolupracujú. Uhol pohľadu na ľudské práva je o optike, nie o blokovaní podozrivých ruských peňazí. Výber niekoľkých stoviek indivíduí, ktoré nie sú vítané, nemá nič spoločné so zastavením finančného toku.

Títo ľudia jednoducho len presunú svoje majetky inam a objavia nové oblasti na trávenie dovoleniek, kým tisíce ďalších – rovnako skorumpovaných a rovnako zapojených do systému Kremľa – pokračujú vo využívaní Západu vo svoj prospech. Nedávne vyšetrovanie talianskeho majetku notorického propagandistu moskovskej televízie Vladimira Solovjova je len jedným z príkladov.

Bezzubý Západ

Táto spolupráca Západu, ktorú vidí každý, je z toho najhoršieho súdka. Je na západných vládach, aby vyšetrili schémy v daňových rajoch a cesty, ktoré vedú k tomu, že ruské spory končia na západných súdoch a pochybné ruské peniaze parkujú v Európe a v USA. Zatiaľ je to tak, že takéto vyšetrovanie sa končí bezzubo. Začiatkom tohto roka musela Deutsche Bank zaplatiť pokutu 630 miliónov dolárov za účasť na takzvaných zkradlových obchodoch, ktoré jej klientom pomohli vyviezť z Ruska desať miliárd dolárov. Banka sa očistila, ale oných desať miliárd dolárov zmizlo. Neboli totiž súčasťou vyšetrovania.

Tieto peniaze sú jedom v žilách západnej ekonomiky. Je im umožnené prúdiť bez väčších ťažkostí – a súčasné „sankcie“ a „Magnitského zákony“ nemôžu byť považované za skutočné prekážky – systém Kremľa tak môže fungovať viac či menej rovnako ako predtým, kupovať si vplyv a rozširovať svoj ekonomický dosah. Západ by mal mať väčší záujem na tom, aby sa Rusko stiahlo z daňových rajov, než Putin.

Teraz najčítanejšie