utorok

Danko chce súťaž na stíhačky, výmenu migov tým môže odsunúť na neurčito

Pri inom miliardovom nákupe na ministerstve obrany už Danko o férovom tendri nehovorí. Žiada ho pri stíhačkách.

Dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré dnes armáda využíva, získalo Slovensko v 90. rokoch v rámci deblokácií. Foto – TASR

Predseda Slovenskej národnej strany a šéf parlamentu Andrej Danko prišiel s návrhom, ktorý môže znamenať koniec takmer tri roky trvajúcich rokovaní o švédskych stíhačkách Gripen.

Podľa Danka by malo ministerstvo obrany urobiť súťaž, kde by rozhodovala cena. O svojom pláne vraj informoval aj zahraničných diplomatov.

„Povedal som všetkým veľvyslancom príslušných štátov, že chcem jasnú a transparentnú súťaž a že ma zaujíma čo najnižšia cena pre Slovensko,“ povedal Danko v nedeľu v televízii TA3.

Tým by sa na dlhší čas odsunulo rozhodnutie o budúcnosti slovenského letectva, ktoré má dnes vo výzbroji ruské stíhačky MiG-29.

Príprava tendra, lehota na predloženie ponúk a následný výber uchádzača – to všetko by trvalo prinajmenšom niekoľko mesiacov. Potom by nasledovali ešte viac či menej zložité vyjednávania s víťazom o podobe kontraktu.

„Zahraničné skúsenosti z Rakúska, Česka či z Maďarska ukazujú, že celý proces od začatia súťaže až po podpis zmluvy môže trvať dva až štyri roky,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.

Ako dlho to môže trvať?

Ministerstvo obrany od januára 2015 oficiálne rokuje iba so Švédskom. Danko v poslednom čase začal Švédov spochybňovať.

Minulý týždeň im v rozhlase nepriamo odkázal, aby nepočítali s obchodom len preto, že výrobca gripenov, firma Saab, sponzoruje bezpečnostnú konferenciu Globsec. Teraz v televízii zopakoval, že odmietol pozvanie do Švédska.

„Povedal som, aby sme neboli obviňovaní z akéhokoľvek lobingu, že som zrušil aj návštevu vo Švédsku, kde som mal naozaj pozvanie na najvyššej úrovni,“ hovoril Danko.

Čo jeho slová znamenajú, zatiaľ nie jasné. Ministerstvo obrany, ktoré riadi nominant SNS Peter Gajdoš, odmietlo vysvetliť, ako bude ďalej postupovať.

Gajdoš vlani pripustil možnosť vypísania súťaže za predpokladu, že rokovania so Švédmi skrachujú. „V takomto prípade zrejme budeme musieť vypísať tender alebo si opäť vyžiadame ponuky od krajín, ktoré sú schopné vyrábať nadzvukové lietadlá,“ povedal pre denník SME.

Slovensko má vo výzbroji dvanásť lietadiel MiG-29, vyrobených v 90. rokoch. Na verejnosti ich naposledy predviedli začiatkom septembra na Deň otvorených dverí v NR SR. Foto N – Tomáš Benedikovič

Faktom je, že ak by Slovensko vypísalo takúto súťaž, mohlo by ísť (teoreticky) o čistejšie riešenie, než je priklepnutie obchodu priamo Švédom. Vláda by si vyberala z viacerých ponúk a tým by mohla účinnejšie tlačiť cenu dole.

Už minulý rok údajne prišla ministerstvu ponuka na konkurenčné americké lietadlá F-16, ktoré sú vo svete najrozšírenejšími typom stíhačiek. „V súčasnosti sú tri až štyri lietadlá na trhu, ktoré sa dajú reálne kúpiť,“ hovorí Danko.

Danko: Migy nemajú budúcnosť

Je však otázka, či by ministerstvo takýto tender stihlo uzavrieť do volieb v roku 2020. Po nich môže prísť nová vláda, ktorá by mohla mať o budúcnosti letectva iné predstavy a celý proces vrátiť na začiatok.

Aj keby to súčasná vláda stihla, po podpise zmluvy by trvalo ďalší rok a pol až dva roky, kým by sa stíhačky vyrobili a kým by sa na ne preškolili slovenskí piloti a pozemný personál.

Počas tohto obdobia by armáda naďalej využívala súčasné ruské stíhačky, o ktorých aj Danko verejne hovorí, že nemajú perspektívu. „Ruské lietadlá sa nedajú (zrejme prevádzkovať – pozn. red.) ani z hľadiska nášho členstva v NATO,“ povedal Danko.

Stíhačky Mig-29 Slovensko prevádzkuje na základe servisnej (takzvanej abonentnej) zmluvy. Tá však platí len do konca roka 2019. Pokiaľ by teraz ministerstvo vyhlásilo súťaž, muselo by

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Slovenské stíhačky

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103949 z vás dostáva správy e-mailom