Denník N

Danko chce súťaž na stíhačky, výmenu migov tým môže odsunúť na neurčito

Dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré dnes armáda využíva, získalo Slovensko v 90. rokoch v rámci deblokácií. Foto – TASR
Dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré dnes armáda využíva, získalo Slovensko v 90. rokoch v rámci deblokácií. Foto – TASR

Pri inom miliardovom nákupe na ministerstve obrany už Danko o férovom tendri nehovorí. Žiada ho pri stíhačkách.

Predseda Slovenskej národnej strany a šéf parlamentu Andrej Danko prišiel s návrhom, ktorý môže znamenať koniec takmer tri roky trvajúcich rokovaní o švédskych stíhačkách Gripen.

Podľa Danka by malo ministerstvo obrany urobiť súťaž, kde by rozhodovala cena. O svojom pláne vraj informoval aj zahraničných diplomatov.

„Povedal som všetkým veľvyslancom príslušných štátov, že chcem jasnú a transparentnú súťaž a že ma zaujíma čo najnižšia cena pre Slovensko,“ povedal Danko v nedeľu v televízii TA3.

Tým by sa na dlhší čas odsunulo rozhodnutie o budúcnosti slovenského letectva, ktoré má dnes vo výzbroji ruské stíhačky MiG-29.

Príprava tendra, lehota na predloženie ponúk a následný výber uchádzača – to všetko by trvalo prinajmenšom niekoľko mesiacov. Potom by nasledovali ešte viac či menej zložité vyjednávania s víťazom o podobe kontraktu.

„Zahraničné skúsenosti z Rakúska, Česka či z Maďarska ukazujú, že celý proces od začatia súťaže až po podpis zmluvy môže trvať dva až štyri roky,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.

Ako dlho to môže trvať?

Ministerstvo obrany od januára 2015 oficiálne rokuje iba so Švédskom. Danko v poslednom čase začal Švédov spochybňovať.

Minulý týždeň im v rozhlase nepriamo odkázal, aby nepočítali s obchodom len preto, že výrobca gripenov, firma Saab, sponzoruje bezpečnostnú konferenciu Globsec. Teraz v televízii zopakoval, že odmietol pozvanie do Švédska.

„Povedal som, aby sme neboli obviňovaní z akéhokoľvek lobingu, že som zrušil aj návštevu vo Švédsku, kde som mal naozaj pozvanie na najvyššej úrovni,“ hovoril Danko.

Čo jeho slová znamenajú, zatiaľ nie jasné. Ministerstvo obrany, ktoré riadi nominant SNS Peter Gajdoš, odmietlo vysvetliť, ako bude ďalej postupovať.

Gajdoš vlani pripustil možnosť vypísania súťaže za predpokladu, že rokovania so Švédmi skrachujú. „V takomto prípade zrejme budeme musieť vypísať tender alebo si opäť vyžiadame ponuky od krajín, ktoré sú schopné vyrábať nadzvukové lietadlá,“ povedal pre denník SME.

Slovensko má vo výzbroji dvanásť lietadiel MiG-29, vyrobených v 90. rokoch. Na verejnosti ich naposledy predviedli začiatkom septembra na Deň otvorených dverí v NR SR. Foto N – Tomáš Benedikovič

Faktom je, že ak by Slovensko vypísalo takúto súťaž, mohlo by ísť (teoreticky) o čistejšie riešenie, než je priklepnutie obchodu priamo Švédom. Vláda by si vyberala z viacerých ponúk a tým by mohla účinnejšie tlačiť cenu dole.

Už minulý rok údajne prišla ministerstvu ponuka na konkurenčné americké lietadlá F-16, ktoré sú vo svete najrozšírenejšími typom stíhačiek. „V súčasnosti sú tri až štyri lietadlá na trhu, ktoré sa dajú reálne kúpiť,“ hovorí Danko.

Danko: Migy nemajú budúcnosť

Je však otázka, či by ministerstvo takýto tender stihlo uzavrieť do volieb v roku 2020. Po nich môže prísť nová vláda, ktorá by mohla mať o budúcnosti letectva iné predstavy a celý proces vrátiť na začiatok.

Aj keby to súčasná vláda stihla, po podpise zmluvy by trvalo ďalší rok a pol až dva roky, kým by sa stíhačky vyrobili a kým by sa na ne preškolili slovenskí piloti a pozemný personál.

Počas tohto obdobia by armáda naďalej využívala súčasné ruské stíhačky, o ktorých aj Danko verejne hovorí, že nemajú perspektívu. „Ruské lietadlá sa nedajú (zrejme prevádzkovať – pozn. red.) ani z hľadiska nášho členstva v NATO,“ povedal Danko.

Stíhačky Mig-29 Slovensko prevádzkuje na základe servisnej (takzvanej abonentnej) zmluvy. Tá však platí len do konca roka 2019. Pokiaľ by teraz ministerstvo vyhlásilo súťaž, muselo by vyriešiť aj otázku, či s Rusmi servisnú zmluvu predĺži, alebo nájde iné riešenie.

„Súťaž si vyžiada čas a preto musí ministerstvo jasne povedať, ako bude ochrana nášho vzdušného priestoru zabezpečená v období do dodania nových stíhačiek, lebo je pravdepodobné, že to abonentná zmluva časovo nepokryje,“ podotýka bývalý minister za Smer Martin Glváč, ktorý rokovania so Švédmi rozbiehal.

Samotný nápad na súťaž však Glváč nespochybňuje. „Počas môjho pôsobenia sme na základe mandátu od vlády vstúpili do rokovaní so švédskou stranou. Ak sa na ministerstve obrany teraz rozhodnú pre transparentnú súťaž, nevidím v tom problém,“ dodal Glváč.

S tendrami sú malé skúsenosti

Nové stíhačky by podľa predbežných odhadov mali vyjsť na viac než miliardu eur. Tendre v takomto objeme u nás robí väčšinou iba ministerstvo dopravy – pri výstavbe diaľníc, cestných obchvatov či prevádzkovaní mýtneho systému.

Resort obrany má s medzinárodnými tendrami len malé skúsenosti. V súčasnosti touto formou vyberá nové radary pre protivzdušnú obranu za 60 miliónov. Súťaž začali pripravovať ešte v roku 2014 a víťaz doteraz nebol vyhlásený.

Denník N poslal hovorkyni SNS Zuzane Škopcovej otázky, kedy Danko očakáva, že by mohla byť vyhlásená súťaž na stíhačky a kedy podpísaná zmluva.

Hovorkyňa povedala len toľko, že Danko ďalšie informácie zatiaľ neposkytne – o podrobnostiach má podľa nej informovať ministerstvo obrany.

Rozpor s Ficom

Dankova požiadavka na súťaž môže byť aj čisto účelovým ťahom. Podľa informácií Denníku N vrcholní politici Smeru tlačia na švédske gripeny. Aj premiér Robert Fico v auguste za prítomnosti ministra Gajdoša povedal, že očakáva „európske riešenie“.

„Pán minister jasne pochopil, čo bolo predmetom nášho rozhovoru. Preto ho prosím, aby pripravil všetky podklady na rokovanie vlády tak, aby som mal pocit, že sa správame európsky,“ povedal Fico.

Jediné európske riešenie, o ktorom sa reálne uvažuje, je gripen. Ďalšie alternatívy – nemecko-britská stíhačka Eurofighter a francúzsky stroj Rafale – sú pridrahé na prevádzku.

Česi si gripeny prenajímajú od roku 2005, za lízing štrnástich strojov ročne platia 50 miliónov eur. Foto – army.cz

Danko sa doteraz k stíhačkám verejne nevyjadroval, hoci je to už takmer rok a pol, čo jeho nominanti prevzali rezort obrany. Začal s tým až v lete počas koaličnej krízy.

Najprv verejne vyhlásil, že skôr než stíhačky by armáda mala kúpiť obrnené transportéry. „Myslím si, že nie je potrebné kupovať gripeny skôr, ako vyzbrojíme pozemné vojsko,“ povedal Danko koncom augusta.

Minister financií Peter Kažimír (Smer) o niekoľko týždňov oznámil, že je pripravený poskytnúť peniaze na oba typy nákupov, a rezortu obrany teda nič nebráni vybrať dodávateľa.

Dankovi nominanti na ministerstve v rovnakom čase začali hovoriť, že žiadajú viac času na predloženie návrhu, ako budú vo veci stíhačiek ďalej postupovať. „Plánujeme tak urobiť v prvom polroku 2018,“ povedala pred tromi týždňami hovorkyňa ministerstva Danka Capáková.

Teraz Danko bez ďalšej diskusie oznámil, že chce „jasnú a transparentnú súťaž“.

Raz súťaž, raz bez súťaže

Druhým sporným momentom je, že Danko takúto súťaž požaduje iba pri stíhačkách. V súčasnosti sa pritom na ministerstve rozhoduje aj o inom nákupe – zákazke na obrnené vozidlá za 1,2 miliardy.

Pôjde o ďalší historický obchod slovenskej armády. Vojaci dnes nemajú výzbroj, ktorú by mohli nasadiť v reálnom konflikte, väčšina pozemnej techniky pochádza ešte z federálnej výzbroje,

Za tento projekt zodpovedajú priamo Dankovi nominanti. O nákupe sa rozhoduje v úplnej tichosti, ministerstvo odmieta poskytovať akékoľvek informácie k tomu, s akými firmami rokuje a v akom je štádiu.

(motivácie, ktoré sa môžu skrývať za Dankovým konaním, sme rozoberali v samostatnom článku minulý týždeň)

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Slovenské stíhačky

Teraz najčítanejšie