Prečo treba mať Kotlebu prečítaného

Predtým, než sa vyberiem do Banskej Bystrice, pozriem si, aké tam má byť počasie. Pozriem si predpoveď počasia, lebo je rozumné pripraviť sa na ľadové krúpy. Rovnako je rozumné prečítať si knihu o Marianovi Kotlebovi, aby som vedel, čo mám očakávať. A rozumné je aj takú knihu napísať. Je to služba verejnosti toho istého typu, ako keď meteorológ ohlasuje príchod pľušte.

Dnes už je neskoro klásť si otázku, či písaním o Kotlebovi nezvyšujeme jeho popularitu. Okamih pre takú debatu sme dávno prepásli. Kniha Daniela Vraždu Kotleba okrem iného mapuje nevšímavosť politikov, médií aj polície voči prebúdzajúcemu sa fašizmu pred desiatimi rokmi. Vtedy by verejný záujem o Kotlebu možno vyburcoval učiteľov k obrane svojich žiakov a možno by dokázal zabrzdiť jeho nástup. A dnes by mlčanie o Kotlebovi len uvoľnilo priestor pre jeho rozpínanie.

Je príznačné pre našu dobu, že začínajú vychádzať knihy, ktorých obsahom je súpis nahromadeného zla. S odstupom času vidieť, ako sa hromadilo systematicky, ako sa zdokonaľovalo v marketingu, učilo sa na vlastných chybách. S odstupom času – vďaka knihe, ktorá chronologicky sleduje vývoj fašistu – vidieť, že spoločnosť mala viacero príležitostí Kotlebu v jeho slabých chvíľach zastaviť. Napríklad v roku 2007, keď Kotlebu odstavili jeho vlastní zo Slovenskej pospolitosti, fašista sa na dva roky prakticky odmlčal a chodil sa inšpirovať do Česka. Spoločnosť ho nezastavila, lebo málokto si uvedomoval, čo sa vlastne deje.

Kniha o Kotlebovi je dobiehaním premárneného času a zároveň pokusom o získanie náskoku. Súpis zla je základným predpokladom pre pochopenie jeho stratégie a pre našu obranu voči nemu. Nestačí mať naň názor, je potrebné ho skúmať. Slovenskí fašisti myslia vážne to, čo hovoria a ak si dnes dávajú väčší pozor na jazyk pre paragrafy, kniha o Kotlebovi je aj súpisom ich starších výrokov, je liekom proti zabúdaniu.

Prečítajte si

Prečo som napísal knihu o Kotlebovi

SNP bolo podľa Kotlebu „vlastizradou“, bol to v zahraničí „zosnovaný puč proti slovenskej štátnosti“, dnešný Izrael je „najväčším koncentračným táborom všetkých čias“ a „Adolf Hitler bol proti izraelským rasistom len slabý amatér“. Všetky slovenské politické strany „podľahli sionistickému tlaku“, a preto „nechceme upravovať súčasný politický systém, ale od základov ho zmeniť“, hovoril Kotleba v roku 2005 a treba mať na pamäti, že je stále ten istý a navyše má moc na dosah.

Kniha je symbolom našej civilizácie a obvykle si ju spájame s ušľachtilosťou, ktorá má povzniesť nášho ducha. Kniha o Kotlebovi takou nie je. Je to chladnokrvné svedectvo, ktoré nám znemožňuje v budúcnosti sa vyhovárať, že sme nevedeli. A na rozdiel od počasia je v našej moci príchod tejto pľušte odvrátiť.