Denník N

Maďar v Nitre a etnické videnie sveta

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Maďarskej karty sa politika a verejný život na Slovensku nezbavili, len sa na oboch stranách prejavuje menej priamo.

Most-Híd je po roku spoločného vládnutia so Smerom a SNS vo zvláštnej situácii. Za ten čas v menšinovej oblasti strana Bélu Bugára dosiahla pomerne dosť, vrátane viacerých dlho nepriechodných vecí. Presadila vznik akejsi kultúrnej autonómie pomocou nového Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, maďarskojazyčné nápisy železničných staníc a zabránila zániku menšinových málotriedok.

Problém však je, že nič z toho nepatrí k tomu hlavnému, čo Most voličom sľuboval, až splní svoju „psiu povinnosť“, ako to v rámci predvolebnej kampane nazýval Bugár, a pôjde do akejkoľvek vlády – vraj len preto, aby pomohol južnému Slovensku. Umelé udržiavanie málotriedok pri živote dokonca ide proti tomu, čo Most pred voľbami hlásal – vtedy videl riešenie v zavedení školných autobusov, ktoré žiakov pozvážajú do väčších a kvalitnejších škôl.

Hlavné predvolebné sľuby Mosta sa netýkali tradičných maďarských menšinových krívd, ale peňazí a ekonomiky. Most je síce menšinovou stranou, jej určujúci politici prišli z SMK, zdedil mnohé necnosti a reflexy svojho predchodcu a dnes hlavného rivala, menšinová agenda však medzi jeho priority nikdy nepatrila. Tá ostatne i v pôvodnej a v súčasnej SMK a u jej voličov hrala a hrá menšiu úlohu, než sa navonok zdalo.

V poslednej predvolebnej kampani preto Most sľuboval najmä to, že z vládnej pozície na juh presmeruje dotácie a investície a bude napríklad stavať rýchlostné cesty. Koaličné úspechy Mosta síce dokazujú, ako málo Smeru a SNS záleží na akejkoľvek ideológii vrátane vlastného slovenského nacionalizmu, ak ich výmenou za finančne marginálne ústupky koaličný partner podrží pri rozkrádaní verejných peňazí. Na smolu Mosta však dokazujú aj to, že skutočnou hodnotou pre obe slovenské koaličné strany je kontrola rozdeľovania verejných financií na veľké projekty.

A že práve v tejto, preň tiež kľúčovej oblasti, bude Most svoje potreby presadzovať oveľa ťažšie. A aj keby sa mu podarilo peniaze presmerovať na juh, ako sa o to snaží minister dopravy Árpád Érsek, voličský efekt týchto investícií sa do budúcich volieb nemusí dostaviť.

Znovuobjavená agenda

Po voľbách však Most prišiel o veľkú časť svojich slovenských voličov, jeho preferencie klesajú a nemá istý ani vstup do parlamentu. Slovenských voličov asi už späť nezíska, najmä ak na scénu nastúpia nové liberálne strany. O to viac potrebuje maďarských voličov, a preto pre politikov Mosta rastie význam doteraz zanedbávanej menšinovej agendy. Záchrana málotriedok sa naraz vydáva za kľúčový úspech, pre ktorý stálo za to vstúpiť do koalície.

Bugárov list zverejnený v Denníku N, v ktorom vyčítal novinám jeden medzititulok, je asi tiež súčasťou tohto znovuobjaveného záujmu o menšinové problémy a boja o maďarských voličov pred župnými voľbami. Súčasťou rivality medzi Mostom a SMK je i to, že kým médiá viac či menej blízke Mostu (internetové servery bumm.sk, parameter.skujszo.com) o Bugárovom vystúpení nadšene informovali, na serveri felvidek.ma, viac než blízkom SMK, si šéf Mosta ani týmto nevyslúžil jedinú pozitívnu zmienku.

Bugár Denníku N vyčíta, že v článku mapujúcom predvolebnú situáciu v nitrianskej župe necitlivo použil medzititulok „Tak kto? Belica, Uhrík, Greššo, Maďar?“. Nezávisle od pravdepodobnej motivácie má jeho reakcia reálny základ.

Rozlišovanie medzi slovenskými kandidátmi spomenutými menom a maďarským kandidátom spomenutým len svojou národnosťou nevyznieva najšťastnejšie a môže byť pre príslušníkov menšín urážlivé. Navodzuje dojem hoci len podvedomého kolektivistického etnického vnímania sveta, v ktorom je príslušníkom menšín upieraná individualita a sú braní len ako bezmenná súčasť skupiny, niečoho cudzieho, „inakosti“.

To je niečo, čo sa i na Slovensku deje opakovane, a neraz sa to robí vedome a účelovo s cieľom príslušníkov menšín uraziť a v očiach ostatných degradovať. „Etnicizácia“ skupín či konkrétnych osôb je skutočne niečo, čomu by sa médiá mali vyhýbať, aby nenapomohli škodlivým účinkom.

Lenže je to zase trochu zložitejšie. Každý, kto pracuje v novinách, a dokonca aj každý súdny čitateľ vie, že zjednodušovať často treba. Hoci len preto, lebo priestor v novinách je obmedzený a redaktori neustále bojujú o slovíčka, aby svoj text vpratali na miesto, ktoré majú k dispozícii. Platí to najmä o titulkoch, ktoré navyše musia byť výstižné a pútavé.

Spomenutý medzititul síce môže viesť k nepochopeniu, zároveň však presne vystihuje situáciu, ktorá v župných voľbách na Slovensku neraz nastala a môže nastať opäť: že u maďarského kandidáta nebude podstatná konkrétna osoba, ale práve len jeho národnosť a že sa proti nemu slovenskí kandidáti a voliči spoja len preto, aby na čele župy nestál Maďar.

V tomto prípade teda titulok opodstatnenie mal. A to, aká mohla byť vedomá či podvedomá motivácia autora, treba posudzovať skôr podľa jeho dlhodobej práce a charakteru média než podľa jedného, hoci sporného titulku.

Hlavne, že je náš

Celá vec je však zložitejšia i z iného pohľadu. Redukovanie kandidáta na župana na to, že je Maďar, sa totiž nedeje len zo slovenskej strany. Je na nej z veľkej časti postavená kampaň SMK a jej kandidáta na nitrianskeho župana Ivána Farkasa.

Voličov presviedčajú o tom, že hlavné je, aby na čele VÚC stál maďarský župan, konkrétna osoba je druhoradá. Na spomínanom serveri SMK felvidek.ma vyšiel dnes článok, ktorý za jeden z Bugárových najhorších hriechov označil práve to, že oslabil „politizovanie na etnickom základe“.

Trochu mu krivdí, Bugár to síce skutočne urobil, ale z prinútenia a nerád. Podobnou logikou sa totiž riadila SMK aj v časoch, keď bola ešte jednotná a na jej čele stál súčasný šéf Mosta. Podstatné v jej kampaniach bolo, aby tunajší Maďari volili maďarského župana, maďarskú stranu, maďarských poslancov.

Pre stranu to malo ešte jednu nezanedbateľnú výhodu: ak sa na kandidátovi má posudzovať iba jeho národnosť, je vedľajšie, ak je hlúpy, neschopný a skorumpovaný. Ide len o to, aby bol etnicky náš. Bugár teda dnes slovenským médiám vytýka to, čo dovnútra vlastnej komunity sám rád používal a dodnes on i jeho ľudia používajú, ak im to práve vyhovuje.

Stačí si spomenúť, ako sa bránil Juraj Méry, kandidát Mosta na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, keď mu vyčítali, že nie je politicky nezávislý a najmä, že na riadenie úradu nemá potrebné predpoklady. Okamžite sa nechal počuť, že sa nepáči a že ho s Mostom spájajú len preto, lebo je Maďar. Keď sa dostal do úzkych, reflexívne vytiahol maďarskú kartu, len s opačným znamienkom.

Vedomá či podvedomá etnicizácia je, žiaľ, pevnou súčasťou politiky a verejného života na Slovensku na všetkých stranách. Nevytratila sa ani napriek tomu, že takzvaná maďarská karta skutočne ustúpila aspoň dočasne do pozadia. Často sa však prejavuje menej prvoplánovo a skrytejšie.

Typickým príkladom je spomenuté presmerovanie dotácií na južné diaľnice. Rozhodnutie ministra Érseka bolo naozaj motivované straníckymi záujmami a zodpovedalo svetu, ktorý veci vidí cez etnickú prizmu. Preto si kritiku zaslúžilo. Mnoho jeho kritikov si však asi ani neuvedomilo, že až doteraz sa správali úplne rovnako a posudzovali veci podľa rovnakých straníckych a etnických záujmov. To sa dialo, keď im vôbec neprekážala dlhodobá diskriminácia južného Slovenska, veľmi neproporčné smerovanie dotácií a investícií na sever.

Možno si to niektorí ani nevšimli, tak hlboko zažrané do nich toto etnické a stranícke videnie sveta bolo. Navyše na juh nechodili, nežili tam ich najpravdepodobnejší voliči, nemali sa o juh prečo zaujímať. Teraz prekvapene zisťujú, že tam tiež žijú občania tejto krajiny, ktorí majú vlastné záujmy a vlastné strany, a keď dostanú príležitosť, správajú sa úplne rovnako ako oni.

Most-Híd

SMK

Teraz najčítanejšie