utorok

Maďar v Nitre a etnické videnie sveta

Maďarskej karty sa politika a verejný život na Slovensku nezbavili, len sa na oboch stranách prejavuje menej priamo.

Foto N - Tomáš Benedikovič

Most-Híd je po roku spoločného vládnutia so Smerom a SNS vo zvláštnej situácii. Za ten čas v menšinovej oblasti strana Bélu Bugára dosiahla pomerne dosť, vrátane viacerých dlho nepriechodných vecí. Presadila vznik akejsi kultúrnej autonómie pomocou nového Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, maďarskojazyčné nápisy železničných staníc a zabránila zániku menšinových málotriedok.

Problém však je, že nič z toho nepatrí k tomu hlavnému, čo Most voličom sľuboval, až splní svoju „psiu povinnosť“, ako to v rámci predvolebnej kampane nazýval Bugár, a pôjde do akejkoľvek vlády – vraj len preto, aby pomohol južnému Slovensku. Umelé udržiavanie málotriedok pri živote dokonca ide proti tomu, čo Most pred voľbami hlásal – vtedy videl riešenie v zavedení školných autobusov, ktoré žiakov pozvážajú do väčších a kvalitnejších škôl.

Hlavné predvolebné sľuby Mosta sa netýkali tradičných maďarských menšinových krívd, ale peňazí a ekonomiky. Most je síce menšinovou stranou, jej určujúci politici prišli z SMK, zdedil mnohé necnosti a reflexy svojho predchodcu a dnes hlavného rivala, menšinová agenda však medzi jeho priority nikdy nepatrila. Tá ostatne i v pôvodnej a v súčasnej SMK a u jej voličov hrala a hrá menšiu úlohu, než sa navonok zdalo.

V poslednej predvolebnej kampani preto Most sľuboval najmä to, že z vládnej pozície na juh presmeruje dotácie a investície a bude napríklad stavať rýchlostné cesty. Koaličné úspechy Mosta síce dokazujú, ako málo Smeru a SNS záleží na akejkoľvek ideológii vrátane vlastného slovenského nacionalizmu, ak ich výmenou za finančne marginálne ústupky koaličný partner podrží pri rozkrádaní verejných peňazí. Na smolu Mosta však dokazujú aj to, že skutočnou hodnotou pre obe slovenské koaličné strany je kontrola rozdeľovania verejných financií na veľké projekty.

A že práve v tejto, preň tiež kľúčovej oblasti, bude Most svoje potreby presadzovať oveľa ťažšie. A aj keby sa mu podarilo peniaze presmerovať na juh, ako sa o to snaží minister dopravy Árpád Érsek, voličský efekt týchto investícií sa do budúcich volieb nemusí dostaviť.

Znovuobjavená agenda

Po voľbách však Most prišiel o veľkú časť svojich slovenských voličov, jeho preferencie klesajú a nemá istý ani vstup do parlamentu. Slovenských voličov asi už späť nezíska, najmä ak na scénu nastúpia nové liberálne strany. O to viac potrebuje maďarských voličov, a preto pre politikov Mosta rastie význam doteraz zanedbávanej menšinovej agendy. Záchrana málotriedok sa naraz vydáva za kľúčový úspech, pre ktorý stálo za to vstúpiť do koalície.

Bugárov list zverejnený v Denníku N, v ktorom vyčítal novinám jeden medzititulok, je asi tiež súčasťou tohto znovuobjaveného záujmu o menšinové problémy a boja o maďarských voličov pred župnými voľbami. Súčasťou rivality medzi Mostom a SMK je i to, že kým médiá viac či menej blízke Mostu (internetové servery bumm.sk, parameter.skujszo.com) o Bugárovom vystúpení nadšene informovali, na serveri felvidek.ma, viac než blízkom SMK, si šéf Mosta ani týmto nevyslúžil jedinú pozitívnu zmienku.

Bugár Denníku N vyčíta, že v článku mapujúcom predvolebnú situáciu v nitrianskej župe necitlivo použil medzititulok „Tak kto? Belica, Uhrík, Greššo, Maďar?“. Nezávisle od pravdepodobnej motivácie má jeho reakcia reálny základ.

Rozlišovanie medzi slovenskými kandidátmi spomenutými menom a maďarským kandidátom spomenutým len svojou národnosťou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103896 z vás dostáva správy e-mailom