Slovensko na tom nikdy nebolo lepšie. Prežívame krásne futbalové časy
Áno, Kozák robil chyby. Zároveň však treba povedať, že ich spravil najmenej zo všetkých trénerov, ktorí kedy viedli slovenskú reprezentáciu.
Keď slovenská futbalová reprezentácia v roku 2005 postúpila z druhého miesta (o skóre pred Ruskom) do baráže o postup na majstrovstvá sveta, bol to najväčší úspech jej histórie.
Na šampionát do Nemecka sa napokon tím trénera Dušana Galisa nedostal. Napriek tomu, že Galis (dnes poslanec za Smer) si z poverčivosti neprezliekal „šťastný“ belasý sveter.
Slovákom do baráže vyžrebovali Španielov tesne pred ich slávnou érou – v rokoch 2008 a 2012 sa stali majstrami Európy, medzitým aj majstrami sveta.
Prvý zápas sa hral v Španielsku, domáci vyhrali 5:1. Odveta na Tehelnom poli v hustom daždi nebola vypredaná (to si dnes ťažko predstaviť).
Remíza 1:1 už nič neriešila. Slováci nepostúpili, no mohli si povedať, že aj tak dosiahli veľa.
O dvanásť rokov neskôr sme sklamaní, futbalové úspechy sa pre nás už akosi stali samozrejmosťou.
Futbalisti obsadili druhé miesto v kvalifikačnej skupine o postup na majstrovstvá sveta do Ruska. Napokon nepostúpili, pretože z tabuľky druhých tímov postúpilo len prvých osem. Z deviatich.
Prvýkrát v histórii sa však stalo, že Slováci boli v dvoch po sebe nasledujúcich kvalifikáciách do posledných chvíľ vo veľmi reálnej hre o postup.
A možno aj prvýkrát sa stalo, že sa Slováci napriek zlému (prehry s Anglickom a v Slovinsku) a nervóznemu (kauzy prémie a šofér Weiss) štartu dokázali spamätať a (takmer) otočiť kvalifikáciu vo svoj prospech.
To sa napríklad nepodarilo druhému najúspešnejšiemu trénerovi histórie slovenskej reprezentácie. Vladimír Weiss st. nezvládol krízu na začiatku kvalifikácie, ktorá prišla po účasti na majstrovstvách sveta 2010 v Juhoafrickej republike.
Chyby
Tréner Ján Kozák spravil počas posledného viac ako roka viacero chýb, o ktorých môžeme donekonečna polemizovať.
Fanúšikovia sa doteraz čudujú, ako mohol na záver zápasu proti Anglicku nasadiť Františka Kubíka, hráča Slovana Bratislava. V reprezentácii toho dovtedy veľa neodohral a Angličania dali víťazný gól po akcii z jeho strany.
V tom čase sa musel vysporiadať s kauzou odmien pre hráčov, ktorá nepochopiteľne prenikla na verejnosť.
Na zápas do Slovinska potom cestoval bez Vladimíra Weissa, ktorého dočasne vylúčil z tímu. Jeden z Kozákových kľúčových hráčov tesne pred reprezentačným zrazom strávil noc v policajnej cele.
Napriek tomu išli Slováci do Slovinska až príliš ustráchane, Kozák (aspoň pred kamerami) pôsobil dojmom, akoby to dopredu vzdal. V Slovinsku prišla prehra a dobre, že sa nezačalo hovoriť o budovaní tímu na ďalší kvalifikačný cyklus.
Potom sa však všetko obrátilo, Kozákovci vyhrali päť zápasov za sebou. Minulý týždeň im stačilo neprehrať v Škótsku, aby mali veľmi veľkú šancu na postup do baráže.
Nestalo sa. Nastúpili nervózni, až príliš si uvedomovali dôležitosť zápasu. Nie je to klišé, naši futbalisti s tým majú problémy dlhodobo. (Aj keď septembrový zápas proti Slovinsku zvládli excelentne.)
Slovinsko 2009, Nový Zéland 2010, Bielorusko 2015 – pamätáte? Trénersky to nezvládli Weiss st. ani Kozák st.
Mak dostal možno najhlúpejšiu červenú kartu v histórii našej reprezentácie (v tesnom závese za tou, ktorú si vypýtal Škrtel pred rokom proti Anglicku). To však našim, paradoxne, pomohlo. Uvoľnili sa, odvahu im možno dodal aj pocit krivdy.
Škóti tlačili, dvakrát trafili brvno, no stále bolo 0:0, čo nám vyhovovalo. Kozák už možno ľutuje, že na ihrisko poslal troch hráčov naraz. Namiesto toho, aby Škótov znervóznil a vyhodil z konceptu tým, že by hráčov striedal po jednom.
V 89. minúte prišiel vlastný Škrtelov gól. Po ľavej strane ušiel domáci hráč Weissovi. Weiss sa dostal na ihrisko až na záverečné minúty, keď bolo jasné, že už budeme len brániť. Pritom každý vie, že Weiss brániť nevie (aj keď už sa o to začína snažiť).
Lobotka a Škriniar
Veľkou témou poslednej kvalifikácie bola aj džentlmenská dohoda medzi Kozákom a Pavlom Hapalom, ktorý trénuje reprezentáciu do 21 rokov.
Dohodli sa, že Kozák nebude Hapalovi siahať na tím, aj keď v ňom má dvoch hráčov, ktorí by si pokojne zahrali (a teraz už vieme aj to, že aj vynikali) aj medzi seniormi.
Milan Škriniar a Stanislav Lobotka patrili napriek nízkemu veku k najlepším hráčom Slovenska vždy, keď nastúpili.
Do kvalifikácie však zasiahli až v jej druhej polovici, keďže dvadsaťjednotke pomáhali k postupu na majstrovstvá Európy.
Ťažko povedať, čo by sa stalo, keby si na Eure do 21 rokov nezahrali. Možno by sa tak výrazne nepresadili na klubovej úrovni a neoplývali by teraz takým sebavedomím v seniorskej reprezentácii.
To sa už nedozvieme. No naisto vieme, že v súčasnom tíme sú rozdielovými hráčmi. Najmä Lobotka, ktorý, nech to znie akokoľvek učene, priniesol novú dimenziu.
„Stano Lobotka je hráč, ktorý si v reprezentácii zaslúžil byť skôr. Už nikdy nespravím takú chybu, ako keď som sľúbil pred začiatkom kvalifikácie dvadsaťjednotky, že okrem Dudu, ktorého som si stiahol, nebudem zasahovať do jej kádra,“ povedal Kozák po septembrovom zápase proti Slovinsku.
Nikdy sme neboli lepší
Áno, Kozák robil chyby, prácne sme si ich teraz pripomenuli. Zároveň však treba povedať, že ich spravil najmenej zo všetkých trénerov, ktorí kedy viedli slovenskú reprezentáciu.
Keď prebral Slovensko v roku 2013 počas kvalifikácie o postup na majstrovstvá sveta do Brazílie po dvojici Stanislav Griga – Michal Hipp, tím bol zdecimovaný.
Hráči boli rozhádaní, rozdelení na tábory. Na ihrisku bolo vidno, že presne vedia, čo majú robiť, no nevedeli ako.
Keď prišiel Kozák, dal absolútnu voľnosť Hamšíkovi, ktorý bol predtým takticky zviazaný. A ten mu to stokrát vrátil.
Vedel, že Slovensko nemá žiadneho stredného útočníka, tak si ho vytvoril. Adam Nemec mal už 28 rokov a nikdy nebol veľkou hviezdou, v reprezentácii mal odohraných minimum zápasov. Kozák mu však dal dôveru a nenápadný útočník je už neodmysliteľnou súčasťou tímu.
Veci, ktoré robili hráči na ihrisku, zrazu začali dávať zmysel. Kozák vybudoval nové sebavedomie tímu a z hráčov spravil kamarátov. Dookola opakovali, ako sa tešia na zrazy, čo teda predtým veľmi nebolo zvykom.
Keď sa Miroslav Stoch pokúsil naštrbiť jeho autoritu cestou z Eura, Kozák ho vyhodil z reprezentácie. A napriek tomu, že Stoch určite mal v tíme kamarátov, vzťahy to, aspoň navonok, nenaštrbilo.
Rok 2013 ukončilo Slovensko na 60. priečke rebríčka FIFA. Odvtedy nebolo horšie ako na 26. mieste.
Kozák excelentne zvládol svoju prvú kompletnú kvalifikáciu. Začala sa senzačnými víťazstvami na Ukrajine a proti Španielsku.
Slovensko síce neukazovalo pekný futbal, no hralo presne to, čo potrebovalo. Keď bolo treba betónovať, betónovalo (Španielsko doma, Anglicko na Eure).
Keď bolo treba byť kreatívnym proti slabším súperom, Slováci boli kreatívni. Keď Kozák vedel, že v Španielsku má ťažko šancu čo i len na bod, na ihrisko poslal druhú gardu.
Keď Kozák povedal Hamšíkovi, že proti Španielsku nastúpi na pozícii útočníka, hráčovi sa to nepáčilo. Dokázal ho však presvedčiť. A Hamšík bol na začiatku akcie, po ktorej Miroslav Stoch strelil víťazný gól.
V druhej kompletnej kvalifikácii pod vedením Kozáka bolo Slovensko (až na úvod) sebavedomým tímom. Hralo moderný futbal (hlavne proti Slovinsku), kombinovalo a pressing robilo v tých správnych momentoch (čo vedia len veľké tímy).
A aj keď Kozák nezvykne byť krátko po zápasoch racionálny, po domácom víťazstve nad Maltou to zhrnul presne:
„Na Euro sme sa dostali vďaka hre zo zabezpečenej obrany, keď sme čakali na chyby súpera. Teraz sme sa od domáceho zápasu proti Škótsku presadzovali vlastným spôsobom hry. Doma či vonku,“ povedal.
„Vtedy sme vyhrali zápasy na Ukrajine a so Španielskom, pritom v oboch bol súper jasne lepší. Teraz sme vyhrali šesť zápasov a v každom sme boli dominantní. Ak to bolo vyrovnané alebo bol súper trochu lepší, tak sme prehrali.“
Kozák je subjektívne (pekná, v prípade potreby účelná hra; plné tribúny) aj objektívne (rebríček) najlepším trénerom, akého kedy mala slovenská reprezentácia.
Nie vždy sa dokáže ovládnuť a sem-tam si to odnesie Ľuboš Hlavena, no práve jeho emócie spojené s porozumením futbalu a manažmentu tímu sú zrejme tým, čo z neho robí takého úspešného trénera.
Ak zostane pri reprezentácii aj v ďalších rokoch, môžeme očakávať, že opäť dosiahne na slovenské pomery veľké veci.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
