Tlačenica Bielej noci by sa nemala zopakovať, mesto sa prebudilo

Počas Bielej noci bolo v uliciach Bratislavy dvestotisíc ľudí a dopravný chaos. Má takýto festival v uliciach hlavného mesta svoje miesto? Ak áno, čo všetko treba urobiť pre to, aby bol príjemný a bezpečný? A ešte – kto to má urobiť?

Na jednej strane sú organizátori, ktorí zabezpečujú celú produkciu festivalu, na strane druhej sú partneri, medzi ktorými je tri roky oficiálne aj mesto alebo Bratislavský samosprávny kraj. Oni majú reálny dosah na riadenie dopravy či posilnenie mestskej polície, o ktoré festival každý rok žiada.

Hlavné mesto sa síce Bielou nocou pochválilo na svojom facebooku, ale podľa pondelkového vyhlásenia primátora za celú akciu, a teda aj za dopravný kolaps či ohrozenie bezpečnosti chodcov, zodpovedali výlučne organizátori.

„Platná legislatíva mestu nestanovuje povinnosť, ale ani právo klásť podmienky organizátorom podujatí. Celkový rozsah takého podujatia, ktoré neorganizuje mesto, tak nemáme ako zistiť, pokiaľ nás organizátor neinformuje dostatočne,“ napísalo mesto.

Biela noc pritom už pred dvoma rokmi prilákala do ulíc stotisíc ľudí, vlani ich bolo ešte viac. Zuzana Pacáková hovorí, že s mestom sa snažia o zmysluplnú komunikáciu každý rok. Nikdy to však neskončilo pri naozaj aktívnej spolupráci, o ktorú sa snažili.

„Ak tentoraz nedostaneme jasné prísľuby zo strany mesta, budeme musieť existenciu festivalu prehodnotiť,“ hovorila v nedeľu po skončení festivalu.

Prečítajte si

Biela noc: ulice boli plné, ale mesto spalo

V utorok mesto iniciovalo s organizátormi festivalu stretnutie, „aby sa situácia neopakovala a aby si organizátori a zástupcovia vyjasnili nedostatky v doterajšej komunikácii“.

Podľa Zuzany Pacákovej je výsledok pozitívny. „Aj my, aj mesto chceme, aby bol festival bezpečný a pohodlný pre divákov. Do konca roka by sme sa ešte mali stretnúť a naplánovať presné kroky, ktoré k tomu budú viesť,“ hovorí Pacáková a verí, že na budúci raz to už bude lepšie než v minulosti.

Ako k tomu došlo

Základný problém podľa nej aj podľa mesta vznikol najmä v komunikácii.

„Organizátor komunikoval len čiastkové témy, aj to s viacerými oddeleniami a organizáciami aj mimo mestských separátne, chýbala však včasná a ucelená komunikácia o celkovom zámere a rozsahu podujatia,“ hovorí stanovisko mesta.

„Na jednotlivé oddelenia nás však odkázalo práve vedenie magistrátu,“ hovorí Zuzana Pacáková, ktorá má k dispozícii celú komunikáciu s mestom za posledné tri roky.

Stojí si za tým, že bez mesta sa festival robiť nedá, no tak ako doteraz to nejde.

„Nevyhnutne mesto potrebujeme najmä na zabezpečenie zvýšeného počtu mestských hliadok, usmerňovanie dopravy aj na ďalšie posilnenie nočných spojov. Pri ideálnom scenári môžeme uvažovať o doriešení záchytných parkovísk, uzatvorení časti ciest a vytvorení dočasných peších zón. Ľudia nám píšu aj o nedostatku stánkov s občerstvením na trase, to všetko sa však dá riešiť iba v spolupráci s mestom, ktoré udeľuje povolenia a nariadenia pre jednotlivé oddelenia vo svojej správe,“ hovorí Pacáková.

V réžii organizátorov je kompletná produkcia festivalu pred jeho začiatkom, od poistenia diel, ich prevozu a inštalácie až po povolenia v súčinnosti s mestskými časťami a mestom.

„Počas festivalu sa staráme o stráženie diel a festivalových miest prostredníctvom súkromnej bezpečnostnej služby, brigádnikov, dobrovoľníkov a kultúrnych mediátorov. Rovnako zabezpečujeme záchrannú službu, predĺženie nočného pokoja, komunikujeme s leteckou aj lodnou dopravou. S firmou Siemens zasa riešime vypínanie verejného osvetlenia v blízkosti projekcií,“ hovorí Zuzana Pacáková.

Do budúceho roka plánuje Pacáková po tohtoročnej vysokej návštevnosti posilniť aj interný tím, počty SBS-károv aj dobrovoľníkov v deň festivalu. „Už tento rok sme mali trochu problém zohnať taký obrovský počet ľudí ku všetkým stanovištiam, budeme sa ich však snažiť ešte navýšiť. Rovnako rozmýšľame nad možnosťami, ako masu ľudí rozptýliť. Jednou z možností je predĺžiť trvanie festivalu, to však závisí najmä od financií, keďže väčšina diel je finančne aj technicky veľmi náročná,“ hovorí.

Ako to funguje inde

Jedným z dôvodov, pre ktoré sa organizátori prirodzene obracajú na mesto, je okrem samotného faktu, že festival sa odohráva priamo vo verejnom priestore mesta, ten, že Biela noc a obdobné festivaly fungujú vo svete zväčša s výraznou podporou mesta, prípadne v jeho plnej organizácii.

Myšlienka Bielej noci vznikla na oddelení kultúry parížskej radnice. Nevymysleli ju teda kurátori, umelci ani galérie, ale mesto samo. Parížskym úradníkom sa totiž zdalo, že imidž ich mesta by nemusel byť iba Eiffelovka, a že umenie môže byť aj inde než v Louvri a v Museé d’Orsay, kam prúdia davy turistov.

Rozhodli sa urobiť festival v uliciach mesta, ktorý by súčasné umenie urobil prístupnejším aj pre tých, čo nechodia bežne do galérií, a prilákal nielen turistov, ale aj obyvateľov samotného Paríža. A okrem umenia by im ponúkol aj možnosť vidieť svoje mesto trochu inak, než ho zažívajú bežne počas dňa.

„V Paríži je stále hlavným organizátorom mesto, ktoré si najíma produkčný tím a kurátorov, kontroluje dopravu, metro je počas celej noci zadarmo, aby ľudia do centra neprichádzali na autách. Podobný festival funguje aj v Amsterdame, kde prebieha celý mesiac. Tam má organizáciu na starosti mestská organizácia pre rozvoj cestovného ruchu, ktorá v tomto čase vyberá od prevádzok a hotelov špeciálnu daň, ktorou pokrýva náklady na zabezpečenie chodu festivalu. V Prahe je počas festivalu Signal, ktorý bude už tento víkend, rovnako jedným z hlavných organizátorov mesto, ktoré uzatvára hlavné ťahy a dozerá na bezpečnosť,“ hovorí Zuzana Pacáková.

Čo hovorí bezpečnostný manažér

Podľa bezpečnostného manažéra Martina Královiča je kľúčové, aby takáto veľká akcia bola vnímaná ako jeden celok, nie ako niekoľko desiatok menších akcií. „Vnímať pritom treba aj psychológiu a správanie davu, ktorý koná inak než jednotlivci. V tomto prípade bolo navyše treba rátať aj s tým, že do centra mesta prišli aj ľudia, ktorí sa tu bežne neorientujú a treba im s orientáciou pomôcť,“ hovorí Královič.

Organizovaniu rôznych spoločenských akcií sa venuje dvanásť rokov, päť rokov sa špeciálne venuje bezpečnosti. Crowd Safety Management študoval na Buckinghamshire New University v Británii.

Do organizácie Bielej noci a komunikácie s mestom nevidel, hovorí však, že problém, ktorý nastal, môže spočívať aj v zastaranej, slabej či neexistujúcej legislatíve, ktorá by organizáciu takýchto podujatí ošetrovala, čo mesto napokon potvrdilo. Legislatíva mu nedáva žiadnu povinnosť klásť organizátorom nejaké podmienky.

„Vo Veľkej Británii napríklad funguje systém SAG (Safety Advisory Group), sú to miestne komisie, ktoré má každé mesto, a ktoré riadia, prípadne iba nariaďujú organizátorom podujatí, aké opatrenia musia urobiť na to, aby sa akcia v meste vôbec mohla konať. Na Slovensku, žiaľ, takýto zákon, usmernenie ani orgán nemáme. Schvaľovanie podujatí prebieha na mestských či miestnych úradoch. Úradníci často od stola opečiatkujú povolenie, a pritom nemajú ani základnú kvalifikáciu v oblasti bezpečnosti podujatí,“ hovorí Královič.

Zo skúsenosti však pozná aj opačný prístup. „Sú aj prípady, keď jednu akciu schvaľujú dva mesiace a prejde všetkými oddeleniami, pričom niekedy nariadia aj nezmyselné opatrenia, to sa však deje práve preto, lebo nemajú dostatočnú skúsenosť a neexistuje ani žiadne usmernenie, ktorým by sa mohli riadiť,“ hovorí Královič.