Kiska poslal novelu o regulácii na Ústavný súd, tvrdí, že je v rozpore s pravidlami EÚ

Prezident Andrej Kiska sa obracia na Ústavný súd. Prekáža mu energetická novela, ktorou si vládna koalícia posilnila vplyv na kľúčovú pozíciu šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý rozhoduje o cenách energií. Tento úrad má byť podľa našich aj európskych zákonov nezávislý.

Požiadal Ústavný súd, aby preveril, či je novela v súlade s Ústavou a právom EÚ. Kiska totiž tvrdí, že je minimálne v dvoch bodoch v rozpore s pravidlami Únie.

Slovenská republika sa podľa neho zaviazala, že zaručí nezávislosť regulátora cien energií od politických vplyvov. A zabezpečí, aby regulátor vykonával právomoci nestranne a transparentne.

Pred zmenou zákona sa na osobe predsedu úradu musel zhodnúť prezident a vláda. „Po novom je predseda úradu závislý iba na vláde. Prezident stratil právomoc priamo a preventívne pôsobiť  proti zneužitiu moci, a podporovať nezávislosť úradu,“ povedal Kiska.

Tvrdí, že vláda síce novelou reagovala na situáciu zo začiatku roka po sporných rozhodnutiach ÚRSO, ktoré viedli k odvolaniu jeho predsedu. „Namiesto potrebných zmien, ktoré by umožnili zlacniť elektrickú energiu, však vládna väčšina zareagovala politickým tlakom. Zmenou zákona narušila existujúcu deľbu moci, systém vzájomných protiváh medzi prezidentom a vládou,“ povedal prezident.

Dodal, že vláda zároveň podriadila voľbu predsedu regulačného úradu a rozhodnutia úradu priamej politickej kontrole vlády, ktorá je aktuálne pri moci. „Z tejto funkcie sa spravila politická funkcia,“ tvrdí Kiska.

Prezident upozornil, že v štátoch EÚ má regulátor nezávisle rozhodovať, aj preto sa u nás pred niekoľkými rokmi vypustila spoluúčinnosť ministerstiev hospodárstva a životného prostredia na cenových konaniach. Koalícia však tiež v novele zákona schválila, že účastníkom cenových konaní, v ktorých sa rozhoduje o cenách energií, môže byť po novom opäť aj ministerstvo hospodárstva či životného prostredia.

Prezident navrhuje Ústavnému súdu, aby účinnosť novely pozastavil až dovtedy, kým nerozhodne, či je alebo nie je v súlade s Ústavou. V opačnom prípade totiž hrozí Slovensku postih od Európskej komisie.

„Prijatie napadnutých ustanovení zákona sa môže stať základom pre začatie konania pre porušenie zmluvy podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré by mohlo vyústiť aj do uloženia značných finančných sankcií,“ píše v návrhu prezidentská kancelária.

Kiska pripomenul, že sa na Ústavný súd obracia so žiadosťou o preskúmanie zákona len druhýkrát počas svojho pôsobenia v úrade prezidenta..

„V prvom prípade, v ktorom Ústavný súd stále nerozhodol, bol dôvodom môjho podania chaos v poplatkoch v zdravotníctve, a s tým súvisiace porušovanie základných práv pacientov na Slovensku. Druhý prípad sa týka zlyhaní štátu v oblasti regulácie cien energií. Zlyhaní, ktoré majú priamy dopad na životy ľudí v slovenských domácnostiach a ich nákladov na život,“ uviedol Kiska.

Kiska vyjadril nespokojnosť s novelou zákona o regulácii už skôr, koncom mája, keď ju vrátil do parlamentu. Novelu zákona o regulácii definitívne schválili koaliční poslanci v júli, keď prelomili prezidentovo veto.

Už v minulosti mala vládna koalícia kľúčový úrad pod palcom, teraz právomoci ešte viac posilňuje.

Úradu šéfoval nominant Smeru Jozef Holjenčík, ktorý odstúpil po kauze s cenami energií. Na jeho post po zmene zákona dosadili vládni ministri Ľubomíra Jahnátka – exministra Smeru na ministerstve hospodárstva a pôdohospodárstva.