Prečo rómske deti nechodia do škôlky?

Autor je riaditeľ občianskeho združenia eduRoma

Hoci nám chýbajú oficiálne údaje, podľa zistení Svetovej banky navštevuje materské školy na Slovensku iba 18 percent spomedzi všetkých rómskych detí. Na porovnanie, do škôlky chodí 72 percent všetkých detí predškolského veku.

Okrem toho účasť rómskych detí v materských školách má aj medzigeneračne klesajúci trend. V súčasnosti má prístup k predškolskému vzdelávaniu v porovnaní s generáciou rodičov a prarodičov nižší počet rómskych detí. Existuje pritom rad prekážok, ktoré im bránia vstúpiť do predškolských zariadení a získať v nich kvalitnú prípravu.

Prvý problém spočíva v nedostatočnej kapacite a geo­grafickej nedostupnosti materských škôl. Pritom v predškolskom veku je dôležité, aby materské školy boli k deťom čo najbližšie. Žiaľ, vyskytujú sa aj prípady segregácie, keď vzdialenosť v rámci jednej obce nepredstavuje žiadny problém. No materskú školu napriek tomu postavia v bezprostrednej blízkosti chudobného osídlenia. Takéto rozhodnutie je podporené petíciou zo strany majoritného obyvateľstva tak, aby Rómovia nenavštevovali centrum obce a neukazovali sa na verejných priestranstvách.

Ďalším problémom je, že mnohé obce nemajú vysporiadané pozemky, na ktorých by škôlku mohli postaviť. Alebo prostriedky z obecných daní na ich prevádzku nie sú účelovo viazané. Používajú sa napríklad na budovanie verejných osvetlení, opravu ciest a chodníkov. Napokon, účasť starostov na čerpaní peňazí z eurofondov (ministerstvo vnútra, výstavby) pre výstavbu a rekonštrukciu škôlok je čisto dobrovoľná. Ak starosta rozhodne, že nepostaví škôlku pre rómske deti, tak jeho rozhodnutie platí.

Prekážky, ktoré odrádzajú

Aj keď je posledný ročník materskej školy na Slovensku bezplatný, chudobní rodičia nedokážu uniesť skryté finančné náklady spojené s ich návštevou. Často im chýbajú peniaze na to, aby kúpili deťom vhodné oblečenie alebo obuv. Aby sa nemuseli hanbiť, dieťa do škôlky radšej nezapíšu.

Ďalšiu prekážku súvisiacu so zápisom detí do materskej školy stručne ilustrujem na príklade obce z východného Slovenska: Informácia o termíne zápisu do materskej školy odznela v obecnom rozhlase s tým, že rodičia si prihlášku môžu vyplniť a stiahnuť na internete. Rodičia v miestnej segregovanej osade však nemajú prístup k internetu, nevyznajú sa v každodennej byrokracii a mnohí z nich nevedia čítať a písať. Obec nemá sociálneho pracovníka, ktorý by im mohol pomôcť. Ak by aj rodič prihlášku vyplnil, nemá peniaze na to, aby vycestoval do mesta a získal potrebné potvrdenie od súkromného pediatra, ktorému za služby treba tiež zaplatiť. Takéto každodenné problémy dokážu neraz rodičov odradiť od zápisu ich detí do materskej školy.

Ak aj rómske deti navštevujú materské školy, nedostáva sa im potrebná kvalita vzdelávania. V mnohých škôlkach chýbajú asistenti učiteľa, ktorí by ovládali rómsky jazyk a podporovali spoluprácu rodičov na predškolskej príprave ich detí. Chýbajú tiež metodické materiály, ktoré by zohľadňovali nielen vek detí, ale aj ich sociálne a kultúrne pozadie.

Na Slovensku platí už rok nový štátny vzdelávací program pre materské školy. Ten umožňuje učiteľom „šiť na mieru“ individuálne programy pre deti tak, by naplnili ich vzdelávacie potreby. Podľa zistení školských inšpektorov však učitelia takéto programy zhotoviť nevedia, ich prístup k rôznym deťom je rovnaký a stále direktívny. Jedným dychom však treba dodať, že ani samotných učiteľov materských škôl nemá kto pre nové požiadavky predškolskej praxe dostatočne vytrénovať. Metodicko-pedagogické centrá sú personálne a finančne podvyživené. Napokon, ani samotní metodici potrebnými zručnosťami nedisponujú.

Kto bude chodiť povinne do škôlky?

Problémy, ktoré som len okrajovo načrtol, sa z veľkej časti dotýkajú všetkých detí. Platí to aj o požiadavke zaviesť na Slovensku povinnú predškolskú prípravu. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz presadzuje povinnú škôlku pre rómske deti od piatich rokov. Ak splnomocnenec využije naplno svoje postavenie podpredsedu súčasnej koaličnej strany (Most–Híd), a presadí v parlamente prijatie takéhoto zákona, môžeme čoskoro nasledovať príklad Českej republiky.

Splnomocnencov predchodca Peter Pollák však v diskusii s ním oponuje a navrhuje zaviesť povinnú škôlku pre rómske deti čo najskôr. Najlepšie už od tretieho roku. Je dostatok odborných argumentov podporujúcich Pollákov návrh.

Problém však spočíva v tom, že avizovaný zákon o povinnosti chodiť do materskej školy nemôže byť selektívny a prikazovať iba jednej skupine detí chodiť povinne do školy. V praxi to znamená, že povinnosť absolvovať predškolskú prípravu sa bude vzťahovať na všetky deti bez rozdielu. Zaujímavé pritom je, že diskusia o tom, či je väčšina (majoritných) rodičov ochotných dať svoje dieťa povinne do rúk štátu už od piatich rokov, na Slovensku neprebehla. Zrejme zostane tento návrh  aj naďalej v rovine tichého súhlasu. Ďalšie znižovanie vekovej hranice pre povinnú predškolskú prípravu by však už mohlo byť pre väčšinu rodičov veľmi citlivou témou.

Ministerstvo problémy riešiť nemusí

Ak konsenzuálne zotrváme na hranici piatich rokov, ktorú navrhuje aj školský reformný dokument Učiace sa Slovensko, politici to pravdepodobne vyvážia výnimkou: napríklad tak, že do zákona súčasne zavedú inštitút domáceho vzdelávania. V takom prípade by si rodič za istých podmienok mohol dieťa v predškolskom veku ešte nechať doma.

Dalo by sa, žiaľ, vymenovať množstvo ďalších problémov, ktoré súvisia s celkovým systémom vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktoré Slovensko komplexne zatiaľ nerieši. Isté je, že avizované zavedenie povinnej materskej školy prinesie so sebou výhody. Výchova budúcich generácií by tak už nemusela závisieť od svojvôle starostov. Všetko za predpokladu, že sa materské školy stanú prenesenou kompetenciou ministerstva školstva. Tak, ako je to aj v prípade základných škôl.

Takto by sa mnohé problémy začali riešiť celoplošne, za priamej zodpovednosti štátu a investícií zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo školstva mnohé z týchto problémov v súčasnosti riešiť nemusí. Aj preto túto životne dôležitú oblasť vzdelávania dnes v samotnom rezorte zastrešuje iba jedna osoba.