Denník N

Kotleba pred 10 rokmi pochopil, že s Tisom a uniformami to ďaleko nedotiahne. Preto zmenil jazyk a zľudovel

Inšpiráciu našiel v Česku. Vyzliekol uniformu a priblížil sa k obyčajným ľuďom. Vyzeral ako oni, aj hovoril ich jazykom.

V roku 2006 Najvyšší súd rozpustil stranu Mariana Kotlebu Slovenská pospolitosť – Národná strana. Nasledujúci text je úryvkom z knihy Daniela Vraždu. Opisuje, ako sa vtedy Kotleba zmenil, u koho sa inšpiroval a aké akcie vymyslel. Knihu si môžete kúpiť na obchod.dennikn.sk aj ako e-knihu

Po súdnom rozpustení svojej strany Kotleba pochopil, že s pokusmi o oživenie Tisovho slovenského štátu sa ďaleko nedostane. Chcelo to nápad. Nič nevymýšľal, svoj „modus operandi“ odkopíroval od českej Dělnickej strany.

Jeho výlet do Litvínova v novembri 2008 vyzeral na klasické stretnutie s českými „bratmi“ extrémistami na čele s Tomášom Vandasom, vtedajším predsedom Dělnickej strany, ktorú v roku 2010 zakázali. Česi boli lepšie zorganizovaní, aktívnejší a radikálnejší.

Kotleba so svojím slovenským štátom a fakľovými pochodmi mohol byť pre nich zvláštnou postavičkou, patril však názorovo k nim. Na severe Česka nič zásadné nepredviedol ani nepovedal. Na stránke Slovenskej pospolitosti sa objavilo, že vystúpil s prejavom a web delnickelisty.cz sucho konštatoval, že Slováci varovali pred zhubným sionizmom.

Nie je dôležité, čo Kotleba hovoril, ale čo videl. V Litvínove sa vtedy odohral jeden z najtvrdších konfliktov polície s radikálmi, ktorí prišli „brániť bielych pred Cigánmi“. Stovky z nich sa tri hodiny pokúšali dobyť sídlisko Janov. Polícia ich potlačila. Niektoré zdroje uvádzali, že na proteste sa spolu s radikálmi zúčastnilo päťsto až tisícpäťsto obyvateľov.

Kotleba prvýkrát zažil, ako to vyzerá, keď stovky obyčajných ľudí podporujú extrémistov, a našiel tému, ktorej načúvajú bez ohľadu na to, kto o nej hovorí. Počul aj to, akým jazykom hovoriť. „Už bolo dosť zvýhodňovania parazitov… Už bolo dosť zvýhodňovania neprispôsobivých pijavíc, ktoré majú navyše tú drzosť hovoriť o rasovej diskriminácii a útlaku… Štát zlyhal,“ tak rozprával Vandas v roku 2009.

Ľudácke témy si Kotleba odvtedy nechal prevažne na oslavy výročia vzniku štátu, prípadne k hrobu Jozefa Tisa. V dedinách a mestečkách už spomínal najmä „cigánskych parazitov“ a do popredia sa dostávali sociálne a ekonomické témy ako nezamestnanosť alebo vykorisťovanie.

Z Litvínova si doniesol aj ďalšie nápady. Dosť dlho používal heslo „Stop čiernemu rasizmu“, ktoré potom mierne pozmenil na cigánsky teror a extrémizmus. Ani nápad s fotografiou Rómov doplnenou vlastným textom nebol preňho na zahodenie. Počas nepokojov v Janove sa objavil aj obrázok siedmich spokojných mladých Rómok so štyrmi malými deťmi na rukách s opisom: „Tvoje daně, jejich budoucnost.“

O dva roky neskôr použil Kotleba fotku usmievavého Róma obklopeného kopcom detí s textom: „Ale sa im smeje! Za naše dane! Chceš to zmeniť? Tak poď voliť! Kotlebu!“

Vyzlečený

Po rozpustení Pospolitosti sa Kotleba zároveň vyzliekol z uniformy. Ešte chvíľu síce rozprával, že nie je gardistická, lebo je modrá, a nie čierna, ale na verejnosti ju už nenosil. V roku 2008 ho už vidieť v dlhom čiernom koženom kabáte siahajúcom poniže kolien. Najprv v Litvínove, kde v ňom medzi českými extrémistami v mikinách a civilnom oblečení vytŕčal, o rok neskôr ho predviedol aj v Bratislave pred Prezidentským palácom.

Pravdepodobne práve v severnom Česku pochopil, že v uniforme alebo v koženom kabáte s vyholenou hlavou sa môže predvádzať pred vlastnými, ale o ich podporu sa výraznejšie nemusel uchádzať, lebo ju už mal. Potreboval zľudovieť. Vyholená hlava pripomínala skínov, ktorí medzi ľuďmi vyvolávali prevažne obavy, tak si nechal narásť vlasy. Nie veľmi, stále to bolo nakrátko, no nebola to už holá hlava.

Keď sa v roku 2009 prihováral ľuďom v Turzovke, vyzeral už ako oni, aj hovoril ich jazykom. Vo flísovej mikine bez kapucne bol aj „cigánsky problém“ spoločnejší. Vo februári v Kameňanoch pôsobil v čiernej čiapke s červeným nápisom dojmom, akoby sa chystal na bežky. V podstate obyčajný chlapík, jeden z nás.

Detaily však pripomínali, kto je a odkiaľ prišiel. Politické ambície aj v Turzovke potvrdil šiltovkou so znakom ĽSNS a vojenský imidž podporil maskáčovými nohavicami, tie si zobral aj do Levíc či Rudnian. Občas vytiahol aj kožený kabát. A ostal pozdrav Na stráž. 

Mobilizácia

Deväť mesiacov po Litvínove, v auguste 2009, vyhlásil Kotleba „Národnú mobilizáciu“ a otestoval, ako zafunguje český prístup na Slovensku, v Šarišských Michaľanoch. Impulzom bol brutálny útok dvoch mladých Rómov na 65-ročného dôchodcu, ktorý prišiel o oko, mal zlomeninu lebky a museli ho operovať. Predtým v marci tam mladík zavraždil majiteľku večierky.

„Spomeňte si na situáciu na sídlisku Janov v českom Litvínove. Tam tiež dlhé roky Cigáni napádali a terorizovali Čechov, no vláda to neriešila. Situácia sa zlepšila, až keď sa o problém začali zaujímať českí nacionalisti na čele s Dělnickou stranou,“ napísala Pospolitosť na webe k Národnej mobilizácii.

Pripomenuli aj obľúbený príbeh českých extrémistov o mladej nacionalistke Lucii Šlégrovej, ktorú neskôr obvinili z propagácie nacizmu. Dvaja Rómovia jej krátko pred janovskými nepokojmi vulgárne nadávali a vyhrážali sa jej, čomu sa len prizeral policajt. „Svojím hrdinským správaním spustila celonárodný odpor proti cigánskemu teroru. Keď to dokázala malá Lucka, musíme to dokázať aj my. Až potom budeme mať právo bez hanby sa pozrieť do očí kamarátom, ktorí s nasadením vlastných životov bojovali v Litvínove.“

V sobotu 9. augusta ráno bol v Šarišských Michaľanoch pokoj. Starosta Jozef Brendza hovoril reportérom, že obyvatelia si robia okolo domov a on sám stihol pokosiť záhradu. O štvrtej poobede už nič z toho nebola pravda. Približne päťdesiat policajtov vrátane ťažkoodencov rozohnalo s vodným delom okolo dvesto demonštrantov, ktorí sa od rána schádzali na nepovolenom proteste a zahádzali policajný kordón stovkami kameňov (opisovali situáciu reportéri denníka SME). Kotlebu a ďalších asi tridsať ľudí zadržali.

Minister vnútra Robert Kaliňák označil policajný zásah za adekvátny, no miestnym sa nepozdával. „Nikdy som si nemyslela, že sa niečo také stane. Namiesto toho, aby zasiahli proti Cigánom v Ostrovanoch, rozháňajú pokojnú demonštráciu,“ hovorila jedna zo starších obyvateliek (denník Pravda).

„Na toto idú naše dane? Aby polícia bila ešte aj našich ľudí? To je nenormálne,“ reagoval starší muž na zatýkanie nacionalistov. „Nech sem príde Kaliňák, Fico, alebo Packa a vysvetlia nám, ako sa máme proti Cigánom brániť. Lebo oni sú v Bratislave, ale my tu musíme žiť. Nech je Pospolitosť aká je, ale aspoň mali odvahu poukázať na problém, ktorý sa roky nerieši,“ hovoril mladík s dodatkom, že miestni už polícii neveria. „Nikdy som si nemyslel, že ešte zažijem 17. november. Je to hanba polície,“ komentoval počínanie ťažkoodencov muž v strednom veku.

Národná mobilizácia proti cigánskemu teroru pokračovala v auguste protestmi v Krompachoch, Turzovke, Prešove, Nových Zámkoch, Závadke a ďalších mestách a dedinách. Aj tam ich podporili stovky miestnych. V Krompachoch boli protesty s odstupom viacerých týždňov až tri, Kotleba zakaždým chýbal, polícia ho vždy vopred zadržala. Obvinili ho z podnecovania rasovej neznášanlivosti. V Turzovke naňho prišlo asi 200 ľudí a reagovali pozitívne. Keď povedal, že v Turzovke nie je až taká zlá situácia s „rómskymi spoluobčanmi“, prítomní kričali: „Je, je, je!“ Tlieskali a pokrikovali „si náš“. Médiá informovali, že z obce pred mítingom ušlo okolo dvesto Rómov autobusmi aj taxíkmi.

A akcie pokračovali. Keď médiá po Novom roku informovali o tom, ako v Kozárovciach v okrese Levice počas silvestrovských osláv ľudia z miestnej osady hádzali do okoloidúcich áut fľaše šampanského, v januári 2010 už stálo v Leviciach okolo päťsto kotlebovcov. O mesiac v Jelšave Kotleba konštatuje, že „tu slušný človek nemôže prežiť ani jeden deň bez strachu“.

„Dozvedel som sa, že starostke bolo vyhrážané smrťou… Ak sa dozviem, že sa tu niekomu niečo stalo po tom, ako odídeme, prídeme sem znova, ale už v inej zostave, a to, čo sa tu stane, sa dostane aj do wikipedie,“ hovoril v ten istý deň  v „Cigánmi obliehaných“ Kameňanoch (parafrázoval neskôr Kotlebu web Svornosť).

Veľké upratovanie

Najväčšia akcia sa však odohrala o niekoľko rokov v Krásnohorskom Podhradí. Do obce Kotlebu priviedol požiar hradu z 10. marca 2012, ktorý pripísali dvom malým rómskym chlapcom. Miestny občan Štefan Szaniszló mu neskôr daroval pozemok, na ktorom stojí časť nelegálnej osady.

Kotleba prišiel na Gemer v septembri s približne tristo prívržencami a hovoril o veľkom upratovaní. „Pozemky, ktorých som spoluvlastníkom, sú na katastri vedené ako trvalé trávnaté porasty. Nemá tam stáť nič, žiadne chatrče. Nech idú preč,“ hovoril v Krásnohorskom Podhradí a využil aj prítomnosť ťažkoodencov, ktorí podľa neho nechránia slušných ľudí, ale Cigánov.

Takmer tri roky po požiari, na konci januára 2015, zorganizoval aj zbierku na bager, ktorým chcel zrovnať so zemou nelegálne domy na svojom pozemku. Potrebnú sumu vtedy odhadol na 50-tisíc eur vrátane súkromnej bezpečnostnej služby a geodetov. Bager nekúpil. Koľko peňazí vyzbieral a kde skončili, vie len on. Zbierku preverovala aj polícia, ale všetko vraj bolo v poriadku. Do roku 2017 okrem vybrania peňazí neurobil nič. Dedina si žije svojím životom, osada tiež a rekonštrukcia hradu nad obcou sa ešte stále neskončila.

Záťah v Krásnohorskom Podhradí bol oproti prvej protirómskej akcii v roku 2009 v niečom iný. Kotleba tam už bol v zelenej umelohmotnej prilbe so znakom jeho novej strany. Jej založenie stihol oznámiť v Šarišských Michaľanoch ešte predtým, ako polícia dav rozohnala a jeho zatkla.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Kotleba

Teraz najčítanejšie