Denník N

Na Kotlebovo odmietanie eurofondov doplatili žiaci a úplne bezbranní ľudia

Kotleba jedným rozhodnutím ušetril 270-tisíc eur, ale školáci prišli o vyše päť miliónov na ich vzdelávanie.

Text je úryvkom z knihy o Kotlebovi.
Môžete ju kúpiť na obchod.dennikn.sk aj ako e-knihu

Už v inauguračnom prejave Kotleba spomenul, že zníži závislosť župy od eurofondov, čo sľuboval aj v kampani. Keď o tom hovoril, väčšina mu nerozumela a ďalší tomu neprikladali význam. Nevedeli si predstaviť, ako by to chcel urobiť, ani prečo. Vzdal by sa miliónov eur? Presne tak.

Týždeň po napísaní listu na Ukrajinu škrtol stredným školám spolufinancovanie projektov na rozvoj, ktoré z výrazne väčšej časti hradila EÚ. Riaditeľom škôl odkázal, že ak chcú približne päť a pol milióna z eurofondov, majú si projekty Moderná škola zaplatiť sami. Zohnať si mali vyše štvrť milióna eur, inak by vraj podľa župana došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

„Banskobystrický samosprávny kraj chce trestať školy za ich úspechy. V konečnom dôsledku za to budú potrestaní učitelia, žiaci a ich rodičia,“ reagovalo ministerstvo školstva a dodalo, že ak Kotleba eurofondy nepotrebuje, tak ich presunú do iných krajov.

Riaditelia zháňali peniaze, ako vedeli. Od sponzorov, z grantov a v najhoršom pomáhali obetaví rodičia. Štrnástim školám sa podarilo peniaze naškrabať. Kotleba ušetril 270-tisíc eur, ale školáci prišli o vyše päť miliónov na ich vzdelávanie.

Koncom roka 2014 zas o schválené fondy prišiel Domov sociálnych služieb Slatinka aj Ladomerská Vieska pri Žiari nad Hronom, spolu o približne štyri a pol milióna. Domovy sociálnych služieb mali dostať peniaze na deinštitucionalizáciu, ktorej cieľom je dostať seniorov či ľudí s postihnutím z izolovaných budov medzi ľudí. Kotlebovi sa to od začiatku nepozdávalo a urobil všetko, aby projekt nepokračoval. Župan sa odvolal na zákon a nepodpísal zmluvy.

Pohľad na staršieho mentálne postihnutého muža posedávajúceho na posteli v izbe domova v Ladomerskej Vieske bol znepokojivý, nebolo to však ním. Len niekoľko desiatok centimetrov od tváre za ním bola na stene tmavá, vlhká mapa.

Ďalšie miestnosti starého kaštieľa na tom neboli oveľa lepšie. Z premočených stien v jedálni opadávala omietka, v kancelárii zakryli mokré miesta na stene veľkým obrazom. Poslednej izbe nepomohlo už nič. Vypratali ju, bola plná nebezpečných plesní.

Predsedníčka komisie sociálnych vecí župného zastupiteľstva Božena Kováčová povedala županovi všetko, čo potreboval o situácii vedieť. Po zrušení domova by päťdesiat klientov presťahovali do menších domčekov. Rátalo sa s vytvorením chránených dielní, kde by klientov zamestnali pri pestovaní byliniek, v čajovni pre verejnosť či práčovni, ročná úspora sa odhadovala na 60-tisíc eur. Županovi sa však projekt ani odchod z kaštieľa nepáčili.

Podobnú skúsenosť zažila aj riaditeľka Slatinky Denisa Nincová. Pred niekoľkými rokmi chodila po opustených priestoroch domova v kaštieli v Dolnej Slatinke pri Lučenci, kde žili postihnutí ľudia. Už vtedy viac ako dve tretiny presťahovali do rodinných domov v meste.

Nincová sleduje výsledky deinštitucionalizácie v praxi už niekoľko rokov každý deň. Opisuje, ako vyše 40-ročná žena izolovaná v kaštieli používala tak dve-tri slová. „Dnes plynulo komunikuje, nakupuje a varí.“ Ako to? Dostala sa do mesta medzí ľudí. Božka s ťažkým mentálnym postihnutím už vie telefonovať a naučila sa variť. Jej kamarát hráva hokej. Komunita dokáže fungovať večer bez dozoru. Lacko prišiel do kaštieľa, keď mal šesť. Vyše tridsať rokov len zametal dlhé chodby. Po presťahovaní do mesta si našiel prácu. Na dohodu pomáhal pri koňoch, upratoval, kŕmil a nosil im mrkvu z kuchyne.

Domov Slatinka si všimli aj maďarskí filmári, o ich úspechoch nakrútili film.

„Išlo to do stratena,“ opisuje v júli 2017 Nincová výsledok Kotlebovej aktivity. V praxi to znamenalo, že prišli o milióny od Únie a zvyšných pätnásť klientov, ktorých chceli integrovať a presťahovať do mesta, zostalo v areáli kaštieľa. Hygienici zatvorili jeden z domov pre nevyhovujúce podmienky.

„Do domčekov bolo treba veľa investovať, ale nemali sme peniaze,“ vysvetľuje. Bez peňazí zostala nedokončená časť projektu vo vzduchu. Klientov z nevyhovujúceho domu sťahovali rýchlo do lacnejších prenájmov za peniaze nadácie.

Nincová je stále optimistka. Prišli o financie a stratili čas, ale už je vypísaná nová výzva na predkladanie projektov. Riaditeľka dúfa, že v čase schvaľovania Kotleba už nebude riadiť župu. Pred voľbami sa rozhodla postaviť na kandidátku jedného z hlavných Kotlebových protikandidátov, podnikateľa Jána Luntera.

„Nerozumel tomu. Rozhodoval neprofesionálne a nekorektne. Narobil veľmi veľa škody. Najsmutnejšie je, že autoritárske metódy použil proti úplne bezbranným ľuďom,“ vraví o šéfovi ĽSNS. V polovici roka 2017 bola stále riaditeľkou, Kotlebove právomoci na ňu nedočiahli. Čo mohol, to však urobil. Zobral jej osobné ohodnotenie a komunikovať mohla s médiami až po schválení zo župy. Keď to porušila, dostala písomné upozornenie.

„Osobne si myslím, že to nepodpísal ani nie preto, že odmieta eurofondy, ale kvôli ideológii. Zdravotne postihnutí mali byť podľa neho izolovaní,“ myslí si niekdajší šéf župného sociálneho odboru Červienka. Keď župan rozprával o podmienkach pre zdravotne postihnutých klientov, hovoril podľa neho o výbehu, ako keby to boli zvieratá.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Kotleba

Teraz najčítanejšie