Denník N

20 postrehov o pätnásťročných žiakoch: Neveria si najmä jednotkári a dievčatá, každý štvrtý zažil šikanu

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Keď odpovedajú 15-roční, povedia, že vysokoškolský titul od nich čakajú najmä lepšie postavení rodičia. Koľkí pred testom vynechajú raňajky a koľko času sú online?

„Často sa obávam, že urobiť test bude pre mňa ťažké.“ S týmto tvrdením sa stotožnilo asi šesťdesiat percent pätnásťročných žiakov základných a stredných škôl.

Medzinárodná štúdia PISA je známa najmä tým, že ukazuje, ako sme na tom v porovnaní s 35 krajinami OECD v prírodovednej, matematickej aj čitateľskej gramotnosti a vychádzame veľmi zle. V roku 2015, keď sa na testovaní zúčastnilo viac ako šesťtisíc slovenských žiakov, sme oproti priemeru OECD zaostávali vo všetkých oblastiach.

Táto štúdia obsahuje aj ďalšie zaujímavé zistenia o slovenských žiakoch. Napríklad to, ako sa 15-roční cítia v škole a čoho sa boja.

1. Každý desiaty žiak nie je spokojný so svojím životom

Takmer 73 percent žiakov je so svojím životom veľmi spokojných alebo spokojných. Približne jedenásť percent z nich v prieskume uviedlo, že so svojím životom nie sú spokojní.  Slovensko je tak v spokojnosti žiakov zľahka nad priemerom krajín OECD.

Najmenej spokojní žiaci sú v sledovaných najvyspelejších krajinách tí z ázijských krajín – z Hongkongu, Macau, Taiwanu a Južnej Kórey. Najšťastnejší žiaci žijú najmä v stredoamerických krajinách, v Dominikánskej republike, Mexiku, Kostarike.

2. Žiaci s dobrými známkami sú úzkostlivejší

Štúdia skúmala aj obavy žiakov z testov alebo zlých známok. „Žiaci s vysokým výkonom majú väčšie obavy, že v škole dostanú zlé známky, ako žiaci s nízkym výkonom,“ tvrdí štúdia.

„Znamená to, že deti, ktoré majú najlepšie známky, sú úzkostlivejšie,“ vysvetľuje riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská. Dá sa teda povedať, že jednotkári sa známkovania obávajú viac, než žiaci s horšími známkami.

3. Boja sa testov aj zlých známok

Až 60 percent detí odpovedalo, že sa často obávajú, že test bude pre nich ťažký, čo je približne hodnota priemeru OECD. Podobný podiel detí sa obáva zlých známok.

Výrazne menej úzkostlivé sú naše deti oproti priemeru ostatných sledovaných krajín, keď sa cítia na test pripravené a keď sa na test učia.

4. Dievčatá sa hodnotenia boja viac než chlapci

„Aj keď som dobre pripravená na test, veľmi sa bojím.“ S takýmto tvrdením súhlasili takmer dve tretiny dievčat, ale len necelá polovica chlapcov v krajinách OECD. Štúdia nevysvetľuje, prečo je to tak. Navyše, slovenské dievčatá sú priemerne menej spokojné so svojím životom než chlapci a väčšina žiakov, ktorí tvrdili, že nie sú spokojní so svojím životom, boli dievčatá.

5. Spokojní žiaci tvrdia, že ich učitelia podporujú

V školách, ktoré navštevuje väčšie množstvo detí spokojných so svojím životom, sa žiakom zdá, že ich učitelia podporujú viac. Naopak, žiakom s nižšou spokojnosťou so svojím životom sa nezdá, že by ich učitelia dostatočne podporovali. Štúdia neporovnáva, ako usilovne učitelia žiakov skutočne podporujú, opisuje len to, ako to vnímajú žiaci.

6. Chudobní žiaci neveria vo vysokú školu

„Vo väčšine krajín žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia uvádzajú menšiu úroveň motivácie byť úspešným ako žiaci s lepším sociálnym zázemím,“ tvrdí štúdia. Menej chudobných žiakov tiež počíta s tým, že dokončia vysokú školu.

7. Outsideri majú horšie známky

Tí, čo sa v škole cítia ako outsideri, v prieskume dosiahli horšie výsledky než ostatní žiaci. Outsidermi sa napríklad častejšie cítili byť tí, ktorí popri škole pracovali za mzdu.

8. Takmer každý štvrtý žiak zažil šikanovanie

Až 23 percent detí u nás tvrdí, že už zažili šikanovanie, ide teda takmer o každého štvrtého žiaka. Každý desiaty slovenský žiak má pocit, že je často šikanovaný. Toto číslo je približne rovnaké ako je priemer v rámci krajín OECD.

9. Šikanované deti majú horšie výsledky

V školách, kde boli deti často šikanované, dosahovali žiaci menej bodov v testovaní. Podľa štúdie obete šikanovania v škole často pociťujú stres a úzkosť, a preto v štúdiu po strednej škole chce menej z nich pokračovať, než nešikanovaných žiakov.

Testovanie PISA

  • Testujú sa 15-roční žiaci. 
  • Uskutočňuje sa každé tri roky.
  • V poslednom meraní v roku 2015 bolo otestovaných 6 350 žiakov a žiačiek z 292 základných a stredných škôl.
  • Skúma čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť.
  • Oblasť o pohode 15-ročných v škole nedávno spracoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý organizuje testovanie piatakov a deviatakov na slovenských školách.

10. Peniaze už za prácu dostala štvrtina pätnásťročných

Viac ako štvrtina slovenských žiakov v dotazníku uviedla, že už robia platenú prácu. Konkrétne mali uviesť, či platenú prácu robili v deň, keď boli naposledy v škole.

„V dotazníku nebolo presnejšie špecifikované, akú pracu alebo činnosť majú žiaci brať do úvahy, za ktorú potom dostávajú finančne prostriedky. To znamená, že to mohlo byť rôzne pochopené samotnými žiakmi i krajinami,“ hovorí Kanovská. Môže ísť teda o brigádu, platenú prax alebo pomoc v domácnosti, za ktorú im rodičia zaplatia. Kanovská si nemyslí, že by mohlo ísť o klasickú prácu alebo zamestnanie. Osemdesiat percent žiakov v dotazníku tvrdilo, že pomáhajú v domácnosti.

Plácu za prácu pritom dostalo viac chlapcov a v domácnosti zasa pomáhajú skôr dievčatá. Platí, že takéto rozdiely sú aj pri ohodnotení dospelých žien. Robia viac neplatenej práce, ku ktorej patrí napríklad starostlivosť o deti alebo o starších blízkych.

11. Pracujúci žiaci mali horšie výsledky

Zaujímavé je zistenie, že žiaci, ktorí pracovali za mzdu alebo v domácnosti, dosahovali v testovaní horšie výsledky. Najvýraznejšie rozdiely boli medzi tými, ktorí za mzdu pracujú, a tými, čo nepracujú.

12. Záujem rodičov deti motivuje

Deti, ktoré v prieskume uviedli, že sa ich rodičia zaujímajú, čo robia v škole, boli v testovaní úspešnejšie. V tejto skupine bolo až 2,5-krát viac detí, ktoré boli motivované mať čo najlepšie známky, a dvakrát viac školákov bolo veľmi spokojných so svojím životom.

13. Rodičia s lepšou prácou od detí očakávajú vyššie vzdelanie

Viac ako polovica rodičov s „vyšším statusom povolania“ od svojich detí očakáva vysokoškolské vzdelanie. Podľa medzinárodnej stupnice ISCO patria do tejto skupiny lekári, manažéri, riaditelia spoločností, učitelia, vedci a množstvo ďalších povolaní. Do skupiny s nižším statusom povolania zasa patria napríklad upratovačky, vodiči, baníci alebo cestári. Títo rodičia od svojich detí vysokú školu očakávali len v necelej tretine prípadov.

Zaujímavý je však fakt, že ak obe skupiny detí navštevujú rovnakú školu, je záujem o vysoké školy porovnateľný v oboch skupinách. Očakávania rodičov teda nesúvisia teda len s ich vzdelaním a povolaním, ale aj so zázemím a zložením školy.

14. Zábavu pri vyučovaní predmetov zažívajú deti menej často

V prieskume sa detí pýtali, či ich predmety bavia a prinášajú im radosť aj v osobnom živote. V priemere sa na Slovensku znížil počet detí, ktoré tvrdili, že ich predmety bavia.

Šéfka NÚCEM Romana Kanovská tvrdí, že v tomto parametri sa odzrkadľuje aj to, „či učiteľ u žiaka dokáže vzbudiť záujem o predmet a nadchnúť ho”.

15. Raňajky vynecháva viac dievčat

Raňajky v deň testovania vynechala asi štvrtina slovenských chlapcov a tretina dievčat. Tí, čo raňajkovali, mali v testovaní vyšší počet bodov.

Večeru vynechalo deň pred testovaním asi desať percent detí. Vo všeobecnosti platí, že deti, ktoré večerali, sú výrazne spokojnejšie so svojím životom. Pri raňajkách je tento rozdiel menší.

16. Dve a pol hodiny denne online

Vo svete „narastá počet detí, ktoré používajú elektronické zariadenie s pripojením na internet skôr, ako vedia čítať“, píše sa v štúdii. Len osem percent pätnásťročných slovenských žiakov pritom uviedlo, že používali internet už ako šesťroční. Priemer krajín je 18 percent. Žiaci tiež odpovedali, že len 44 percent z nich využívalo internet, keď mali menej ako 10 rokov, teda podľa toho, ako si to deti pamätali.

Teraz však 15-roční trávia online rovnako času ako ich rovesníci z iných krajín. Počas pracovných dní strávia asi dve a pol hodiny online, cez víkend viac ako tri.

17. Hodiny za počítačom spôsobujú horšie výsledky

Každý štvrtý pätnásťročný Slovák strávi počas bežného víkendového dňa viac ako šesť hodín online. Takíto „extrémni používatelia internetu“ mali v testovaní horšie výsledky.

18. Žiaci z bohatých rodín sú v škole úspešnejší

Súvislosť medzi výsledkami žiakov a ich socioekonomickým statusom je na Slovensku silnejšia, než v priemere krajín OECD. Štúdia nám odporúča toto prepojenie znižovať, pretože nám ukazuje, že „vzdelávací systém neposkytuje všetkým žiakom rovnaké príležitosti“.

19. Nedôverujú svojim schopnostiam

Spomedzi všetkých krajín OECD, slovenským žiakom v poslednom meraní najviac klesla sebaistota pri riešení rôznych problémov.

Desať percent žiakov napríklad tvrdilo, že by nedokázalo „pochopiť vedecký problém, ktorý je základom novinového článku z oblasti zdravia“. Každý piaty by sa pri tom vraj musel veľmi namáhať.

20. Dobré vybavenie školy zlepšuje výsledky žiakov

Dve tretiny riaditeľov škôl tvrdilo, že majú v porovnaní s inými predmetmi dobré prírodovedné vybavenie. Žiakom, ktorí tieto školy navštevovali, sa darilo v prírodovednej gramotnosti viac než ostatným.

„Školy, ktoré majú lepšie vybavenie, dosahujú so žiakmi lepšie výsledky. Dokážu ich viac namotivovať a vzbudiť v nich záujem. Prostredie školy má veľký vplyv na výsledky žiakov,“ hovorí Kanovská.

Takáto spojitosť sa týka aj laboratórií, pomôcok či vzdelania učiteľov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie