Denník N

Krátko pred voľbami má Babiš zlú správu zo Slovenska: Opäť sa otvára jeho spolupráca s ŠtB

Andrej Babiš. Foto – TASR
Andrej Babiš. Foto – TASR

Aktualizované 12:45 Senát Ústavného súdu vyhovel sťažnosti Ústavu pamäti národa, ktorý v kauze Babiš namietal porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Ústavný súd spochybnil v rozhodnutí dôveryhodnosť svedectiev príslušníkov ŠtB, no prelomil aj doterajšie rozhodovanie všeobecných súdov. ÚPN by totiž vôbec nemal byť za zverejnené zväzky žalovaný.

Týždeň pred voľbami v Česku dorazila k lídrovi hnutia ANO Andrejovi Babišovi zlá správa z Košíc. Ústavný súd vracia spor slovenského rodáka s Ústavom pamäti národa (ÚPN) späť na krajský súd. Opäť sa teda bude hovoriť o minulosti Babiša a jeho spolupráci s komunistickou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB).

Favorit českých volieb pre ČTK hneď reagoval, že jeho prípad teraz bude zneužívať politická konkurencia v predvolebnej kampani. Je odhodlaný brániť sa ďalej na súde a je presvedčený, že opäť vyhrá. Pre ČT24 spochybňoval načasovanie rozhodnutia slovenského súdu. „Je to neštandardné,“ povedal.

„Bude sa slovenský Ústavný súd hlásiť českému úradu na kontrolu financovania volebných kampaní?“ reagoval na twitterovom účte hovorca českého prezidenta Jiří Ovčáček. Prezident Miloš Zeman a Babiš totiž v poslednom čase pri kľúčových témach vystupujú ako politickí spojenci.

Babiš namietal, že v Štátnej bezpečnosti ho evidovali neoprávnene a nič pre tajnú komunistickú službu nerobil a začal sa preto v roku 2012 s ÚPN súdiť. Reagoval tak na prácu Ústavu, ktorý zverejnil viac dokumentov o jeho stretnutiach s pracovníkmi Štátnej bezpečnosti.

Kľúčové aj pre ďalšie spory ÚPN je, že ústavní sudcovia spochybnili dôveryhodnosť svedectiev príslušníkov ŠtB, ktoré boli v tomto prípade v prospech Babiša. Ešte dôležitejšie však je, že Ústavný súd odpovedá aj na to, koho majú osoby, ktoré tvrdia, že sú neoprávnene evidovaní žalovať. ÚPN by to nemal byť. Ten si totiž zverejnením registračných protokolov, zväzkov ŠtB len plní zákonnú povinnosť. Protokoly však nevytváral.

Ste posledná záchrana, apeloval ÚPN na súd

ÚPN sa na Ústavnom súde sťažoval voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu a aj Krajského súdu v Bratislave. Najvyšší súd totiž v spore odmietol dovolanie a iniciatívne nechal u ministra vnútra dodatočne zbaviť mlčanlivosti hlavných svedkov – troch bývalých príslušníkov ŠtB. Krajský súd ešte predtým odvolanie zamietol a povinnosťou mlčanlivosti príslušníkov ŠtB sa vôbec nezaoberal. ÚPN v Košiciach tvrdil, že bolo porušené právo Ústavu na spravodlivý proces a súdnu ochranu.

„Ústavný súd sa stal akousi poslednou záchrannou brzdou v boji za spravodlivosť na Slovensku,“ obrátil sa právny zástupca ÚPN Pavol Poláček na senát zložený z predsedu Ladislava Orosza, sudcu spravodajcu Lajosa Mészárosa a sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.

Zdá sa, že senát Ústav pamäti národa vypočul. Neznamená to však, že všeobecné súdy nemôžu opakovane potvrdiť, že Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent Bureš vo zväzkoch ŠtB. Rozhodnutie znamená len to, že po šiestich rokoch sa tento spor nekončí.

Senát Ladislava Orosza (uprostred). Sudcom spravodajcom v kauze Babiš bol Lajos Mészáros. Členkou je aj Ľudmila Gajdošíková. Foto – TASR

Odteraz by však už mali súdy svedectvo eštebákov vnímať a vyhodnocovať opatrnejšie. Príslušníci ŠtB sa totiž podľa Ústavného súdu podieľali na presadzovaní komunistického režimu.

„To objektívne vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti,“ vysvetlil predseda senátu Ladislav Orosz, podľa ktorého ak okresný a krajský súd v kauze Babiš chceli vychádzať z výpovedí príslušníkov ŠtB, mali to dôkladne odôvodniť. Súdy mali vysvetliť, prečo ich považujú za dôveryhodných a ich výpovede za pravdivé. „Dôvody, ktoré k tomu okresný a krajský súd uviedli, považuje Ústavný súd za nepostačujúce a svojvoľné.“

Krajňák: Je to kľúčové rozhodnutie

„Je to kľúčové rozhodnutie. Pre nás určite prelomové,“ reagoval na rozhodnutie v Košiciach šéf ÚPN Ondrej Krajňák. Dôležité je, že Ústavný súd nielen vytkol súdom, že pripustili výpovede bývalých príslušníkov ŠtB bez zbavenia mlčanlivosti, ale aj to, že spochybnili ich dôveryhodnosť. Sami sa totiž podieľali na zločinoch komunistického režimu.

Krajňák dodáva, že dôveryhodnosť eštebákov spochybňujú aj ich samotné výpovede. Buď totiž klamali pred súdom, alebo v minulosti, v čase, keď vytvárali spis na agenta Bureša. Traja príslušníci ŠtB neskôr jeho existenciu spochybnili. ÚPN však predložil súdom ďalšie dôkazy o jeho existencii.

Krajňák od začiatku nerozumel, prečo súdy uprednostnili výpovede bývalých eštebákov pred listinnými dôkazmi, ktoré ústav predložil.

Šéf ÚPN Ondrej Krajňák a právny zástupca Pavol Poláček čakali na rozhodnutie Ústavného súdu. Foto – TASR

„Už na základe toho, čo sme dnes počuli na Ústavnom súde, to vnímame ako výhru,“ hovorí Krajňák, no stále si definitívnym verdiktom v spore s Babišom nemôže byť istý. Verí však, že všeobecné súdy napokon rozhodnú v prospech ÚPN.

Rozhodnutie Ústavného súdu prišlo v deň, keď koaličná väčšina v parlamente prelomila prezidentovo veto a mení pravidlá fungovania Ústavu pamäti národa – aj tak, že jednoduchšie môžu odvolať jeho súčasného šéfa Krajňáka.

Práve kauza Babiš bola podľa Krajňáka jedným z dôvodov, prečo novela zákona o ÚPN koalícia predložila a prečo ho chcú odvolať. Po novom bude ústav riadiť kolektívne správna rada, čo môže byť podľa kritikov problém pre každodenné riadenie tejto inštitúcie.

Súdy zatiaľ rozhodovali v prospech Babiša

Babiš zažaloval ÚPN, ktorý zverejnil zväzky ŠtB. Podľa archívnych dokumentov spolupracoval líder ANO a veľký favorit na budúceho českého premiéra s ŠtB ako agent pod krycím menom Bureš. Bolo to v 80. rokoch minulého storočia. V tom čase bol zamestnancom podniku zahraničného obchodu Petrimex. V roku 1985 spoluprácu podľa záznamov prerušili, pretože išiel na dlhodobý služobný pobyt do Maroka. Babiš tvrdí, že záznamy sú vyfabulované.

S ÚPN sa Babiš súdi od roku 2012, keď ako úspešný podnikateľ vstúpil do českej politiky. ÚPN spor postupne prehrával na okresnom, krajskom a napokon aj na Najvyššom súde. „Ak by som sa s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu uspokojil, nemohol by som sa pozrieť do očí ľuďom, ktorí za minulého režimu nespravodlivo trpeli,“ povedal po zamietnutí dovolania šéf ÚPN Krajňák. Opakoval, že nemôže dopustiť, aby naša minulosť bola prekresľovaná kontroverznými súdnymi rozhodnutiami.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu bola zaskočená aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). „Priznám sa, že Najvyšší súd ma stále dokáže prekvapiť niektorými svojimi rozhodnutiami, a nie vždy príjemne,“ reagovala vlani.

Ústavný súd dnes senátu Najvyššieho súdu, ktorému predsedal Jozef Kolcun a členkami boli sudkyne Viera Petríková a Mária Trubanová, vytkol, že v dovolacom konaní vykonali dokazovanie, čo zákon nepripúšťa. Dokazovaním totiž bolo, keď oslovili ministra vnútra, aby zbavil príslušníkov ŠtB mlčanlivosti, a potom z tohto rozhodnutia aj vychádzali.

ÚPN spochybňoval výpovede bývalých eštebákov

ÚPN spochybňoval súdne konania z viacerých dôvodov. Kľúčovým bolo, že súdy uverili príslušníkom ŠtB, ktorí existenciu spisu agenta Bureša spochybňovali. Boli to hlavní svedkovia a vypovedali bez zbavenia mlčanlivosti. To bol aj základný argument, prečo podal ústav dovolanie na Najvyšší súd.

Ten si chybu zrejme uvedomil, pretože iniciatívne požiadal ministra vnútra, aby troch kľúčových svedkov dodatočne zbavil mlčanlivosti. Keď sa tak stalo, uznal ich výpovede spred okresného súdu. Dovolanie odmietol od stola bez ich predvolania a vysvetlil to tým, že títo svedkovia by už aj tak nepovedali nič iné, ako to už urobili. Ak by vraj vrátil spor späť na nižšie súdy, bol by to „prehnaný formalizmus zo strany súdu a civilný proces by bol poznačený jeho nehospodárnosťou“.

ÚPN spochybnil aj to, že o zbavení mlčanlivosti príslušníkov ŠtB ho Najvyšší súd informoval v piatok 27. januára a o štyri dni už aj rozhodol – teda už v deň vrátenia doručenky. Ústavu tak nechal deň na vyjadrenie, čo je podľa právnika Poláčka tiež v rozpore s ústavou.

Pred Ústavným súdom sa ÚPN bránil aj tým, že nespokojný Babiš nemal žalovať ústav, ale Slovenskú republiku zastúpenú ministerstvom vnútra. ÚPN si totiž zverejnením zväzkov len splnil zákonnú povinnosť. Zákon mu však nehovorí, že môže do archívnych materiálov zasahovať, upravovať ich a hodnotiť.

Tieto argumenty presvedčili aj Ústavný súd. Oroszov senát sa dnes netajil tým, že považuje doterajšie rozhodovania všeobecných súdov za nesprávne a myslí si, že ÚPN by vôbec nemal byť v sporoch o neoprávnenú evidenciu žalovaný. „Nie je ten, kto tento zásah spôsobil,“ vysvetlil v stručnom zdôvodnení rozhodnutia.

„Tým vlastne Ústavný súd oslobodil ústav od všetkých sporov s bývalými spolupracovníkmi ŠtB,“ reagoval právny zástupca ÚPN Poláček.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie