piatok

Odomykáme – Češka žila v Severnej Kórei: Ak poviete do mobilu niečo zlé o vodcovi, hrozí vám verejná poprava

Váš život je už pri narodení určený tým, do akej triedy patria vaši rodičia, opisuje život v KĽDR česká koreanistka, ktorá v krajine študovala. V prísne regulovanej krajine už vzniká stredná vrstva.

Nina Špitálníková (vľavo) s kamarátkami v Severnej Kórei. Foto - Nina Špitalníková

Češka Nina Špitálníková (1987) navštívila Severnú Kóreu dvakrát – v rokoch 2011 a 2012. Bola prvou českou študentkou v krajine po desiatich rokoch a doteraz zostala poslednou.

V oboch prípadoch tam na študijnom pobyte strávila mesiac. Severnú Kóreu videla za vlády Kim Čong-ila aj jeho syna Kim Čong-una.

Vycestovať tam mala aj tretíkrát, no keďže počas pobytu predtým mala konflikt so severokórejskou políciou a médiám dala nelichotivé rozhovory o tejto krajine, desať dní pred cestou jej povolenie zrušili. 

O svojich skúsenostiach teraz vydáva knihu s názvom Medzi dvoma Kimami. „Ak existuje krajina, kde môžete v každej sekunde povedať: Veľký brat ťa sleduje!, tak je to Severná Kórea,“ hovorí. 

Mám 34 rokov, aký by bol môj život, ak by som sa narodil v Severnej Kórei?

Závisí od toho, do akého sŏngbunu (severokórejského triedneho systému) by ste sa narodili. Stručne povedané, ak by ste mali vysoké sŏngbun, mohli by ste očakávať pomerne pohodlný život a slušnú pracovnú pozíciu v strane. Ak by ste také šťastie nemali, robili by ste náročné manuálne práce a na vyššie vzdelanie by ste mohli zabudnúť.

Musel by som byť v strane? Musel by som nosiť odznak?

Členstvo v Kórejskej strane práce je teoreticky prístupné všetkým. V praxi to tak nie je. Byť členom štátostrany je privilégium a štát si starostlivo vyberá, komu túto vstupnú bránu k lepšiemu životu otvorí. Uchádzajúci sa členovia musia byť politicky lojálni a musia mať dobrý triedny pôvod. Bez toho sa do strany nedostanete.

Odznak musí nosiť každý Severokórejčan starší ako 16 rokov ako dôkaz lojality k strane a vodcom. Väčšinou sa nosí na ľavej strane čo najbližšie k srdcu. Nikdy sa nesmie pripnúť na bundu. To platí pre všetky vrstvy.

Odznak musí nosiť každý občan Severnej Kórey starší ako 16 rokov. Foto – Michal Huniewicz

Počul som, že dieťa musí ísť k pestúnke už dva mesiace po narodení. Je to pravda?

Áno, keď sa v rodine narodí dieťa, tak žena musí veľmi skoro nastúpiť do práce. V zamestnaní sú väčšinou jasle, v ktorých sa o deti starajú počas pracovného času žien. Do škôlky potom nastupujú veľmi skoro.

Aká silná je propaganda v takýchto škôlkach či v školách v Severnej Kórei?

Postupná indoktrinácia je už od toho najútlejšieho veku. Deťom sa namiesto rozprávok rozprávajú legendy o hrdinských činoch ich vodcov. Zároveň sa im vštepuje, že všetko cudzie a najmä americké je zlé. Táto básnička hovorí za všetko:

Našimi nepriateľmi sú americkí zlosynovia,
ktorí nám chcú vziať našu krásnu vlasť.
Zbraňami, ktoré si sám vyrobím,
ich zastrelím. Bum, bum, bum.

Ako je na tom napríklad zdravotníctvo?

Je v katastrofálnom stave. Je tu nedostatok základných liekov, antibiotiká stoja niekoľko stoviek dolárov, analgetiká sú len pre najvyššiu triedu a na narkózu môžete rovno zabudnúť. Porušujú sa základné hygienické predpisy, chýbajú jednorazové zdravotnícke rukavice, ihly sa nesterilizujú. Veľmi nízku úroveň zdravotníctva potvrdzuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, podľa ktorej vynakladá Pchjongjang na zdravotnú starostlivosť v priemere 20 korún (menej ako euro) na osobu za rok. Obyčajní ľudia sú tak nútení nájsť si alternatívny systém zdravotnej starostlivosti.

Čítal som, že v KĽDR majú iba raňajky a večere a mäso dostanú len trikrát ročne. Nie je to len mýtus?

Dnes je váš šťastný deň!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo po overení vášho emailu. Nebojte sa, váš email nikdy nepredáme inej firme.

Alebo môžete