Je normálne, že detský časopis šíri rasistické vtipy?

Autor je publicista

Na rasistické vtipy či hádanky v detskom časopise sa vraj treba pozerať s nadhľadom, odkazuje nám vydavateľ časopisu Fľak.

Lenže problém nie je len v tom, ako vysvetliť deťom, že sa na xenofóbne a rasistické vtipy majú pozerať s nadhľadom, a že sú to vlastne len neškodné vtipy na zasmiatie. Problémom je už to, že v takýchto vtipoch redakcia a vydavateľ problém nevidia. Že vydavateľ nevie odhadnúť, či sú predmetné vtipy vhodné, alebo nie.

Podsúvané predstavy a informácie dieťa nevie selektovať, dostávajú sa do jeho podvedomia a utvárajú základňu na formovanie jeho postojov. O to viac, ak sa pritom využíva obrazové vnímanie dieťaťa. Nevhodné ironizovanie na účet inej skupiny obyvateľov dávkované malým deťom nie je ľahké vykoreniť.

Najhoršie je, ak určitý druh vtipov či satiry posilňuje predsudky a negatívne stereotypy, alebo ak podnecuje správanie, ktoré je v rozpore so slušnosťou a kultúrnosťou. V rozpore so spoločným a (z hľadiska demokratickej spoločnosti) všeobecne uznávaným morálnym kódexom.

Ak sú terčom zákerného vtipkovania iné skupiny obyvateľov, problém nikdy nie je len v tom, že ide o nevhodný vtip. Problémom je najmä posolstvo, ktoré sa podsúva publiku. Nielen dospelému, ale aj detskému.

To, čo deťom naservírovala redakcia i vydavateľ detského časopisu Fľak, prekročilo medze slušnosti a posilňuje zákerné stereotypy. Ich vtipy by zožali úspech aj na mítingoch kotlebovcov. Že by redakcia i vydavateľ zdieľali kotlebovský mentálny svet? Chcú azda vychovávať z detí kotlebovský dorast? Alebo fanúšikov, čo budú Kotlebovi tlieskať na zimnom štadióne?

Nebavíme sa tu o nejakom Charlie Hebdo, ale o detskom časopise. Témou nie sú hranice satiry, ale podsúvanie zákerných stereotypov detskej mysli.

Vtipy, obrázky a karikatúry namierené proti nejakej skupine obyvateľstva boli v dejinách neraz súčasťou nenávistnej propagandy vrátane nacistickej a ľudáckej. Pomáhali rozohrať agresivitu, nenávisť a neznášanlivosť. Výsledkom boli krutosti, utrpenie, nevinné obete. Utešovať sa, že sme už inde a už nežijeme minulé časy, by bolo nezodpovedné. Psychologický mechanizmus zostáva rovnaký a rasistické vtipkovanie môže mať nebezpečné vyústenie v rámci dnešných reálií.

Keď vydavateľ tvrdí, že inteligentný človek vie rozlíšiť vtipy na zasmiatie od nabádania k rasizmu, má pravdu. V tomto konkrétnom prípade je to viac než jasné.

Zodpovední rodičia môžu dať redakcii i vydavateľovi veľmi jednoduchú odpoveď: že prestanú svojim deťom tento časopis kupovať a nájdu pre ne iný. Ak by sa to vydavateľovi z nejakého dôvodu nepáčilo, nech sa na to jednoducho pozerá s nadhľadom.