Denník N

Sú proti migrantom a chcú do V4. Rakúsko čakajú voľby, po ktorých sa môžu populisti dostať do vlády

Bilbordy slobodných (vpravo) a ľudovcov. Foto – TASR/AP
Bilbordy slobodných (vpravo) a ľudovcov. Foto – TASR/AP

Rakúski socialisti a ľudovci, ktorí vládnu v krajine, sa pred voľbami rozhádali. Zároveň ich lídri nevylúčili spoluprácu so slobodnými, ktorí šíria protimigračné a protimoslimské postoje.

Na jar mali rakúski populisti veľmi blízko k tomu, aby sa ich kandidát stal prezidentom krajiny. Norbert Hofer napokon opakované voľby prehral, no so zatajeným dychom to sledovala celá Európa.

Túto nedeľu sa v Rakúsku konajú voľby do parlamentu, ktorý má podobne ako slovenský väčšie právomoci ako reprezentatívna funkcia prezidenta. Bez väčšieho záujmu zvyšku Európy môžu slobodní (FPÖ) dosiahnuť svoj rekordný výsledok.

A hlavne, je celkom možné, že sa po voľbách dostanú do vlády. Keď sa to stalo naposledy, Rakúsko sa stalo terčom sankcií EÚ.

Rozhádané strany

Môže za to najmä rozhádanosť dvoch tradičných rakúskych strán – konzervatívnych ľudovcov (ÖVP) a ľavicových sociálnych demokratov (SPÖ) –, ktorá poznamenala celú predvolebnú kampaň. Tieto dve strany vládli spolu vo veľkej koalícii najmä pre to, aby sa do vlády nedostali slobodní.

Spor medzi ÖVP a SPÖ sa začal približne dva týždne pred voľbami, keď vyšlo najavo, že dve facebookové skupiny boli zneužité na diskreditáciu najväčšieho favorita na premiérske kreslo, šéfa ľudovcov Sebastiana Kurza.

Tento 31-ročný minister zahraničia prevzal post predsedu v júli a odvtedy sa strana stala najpopulárnejšou.

Za touto očierňovacou kampaňou, v rámci ktorej bol pravdepodobne budúci premiér Kurz obvinený z antisemitizmu, stáli údajne externí konzultanti najatí SPÖ, respektíve priamo ich šéfom a zároveň súčasným premiérom Christianom Kernom.

Ďalší silný impulz v rámci tejto aféry prišiel minulý týždeň. Jeden z týchto údajných externých konzultantov, Peter Puller, totiž rakúskym médiám povedal, že v júli mu hovorca Sebastiana Kurza ponúkol 100-tisíc eur, ak sa pridá k ÖVP.

Hovorca toto obvinenie odmietol, na čo Puller reagoval zverejnením ich vzájomnej konverzácie. Jej pravosť potvrdili aj samotní ľudovci, avšak z nej vyplýva iba to, že sa dohodli na osobnom stretnutí, na ktorom sa „porozprávajú o cene za PR“.

Kurzov hovorca vyvrátil tvrdenia o tom, že by si chcel Pullera kúpiť, ale chcel vyšetriť, kto stál za „špinavou kampaňou“ voči Kurzovi. „Urobil som všetko, aby som zistil pravdu,“ povedal pre Politico.

Nasledovalo vzájomné podávanie žalôb medzi oboma stranami, obsahujúce obvinenia z podnecovania nenávisti či rasizmu.

Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva

Z týchto napätých vzťahov sa snaží vyťažiť tretí silný hráč na rakúskej politickej scéne, slobodní (FPÖ), ktorí dlhodobo postavili svoju agendu na boji s migrantmi a protiislamskej rétorike.

FPÖ vznikla v roku 1955 a najväčší úspech tejto strany prišiel v období predsedníctva už zosnulého Jörga Haidera, ktorý sa stal šéfom strany v roku 1986. V roku 2000 vstúpili slobodní do vlády s ÖVP, za čo na Rakúsko uvalili niektoré členské štáty EÚ spolu s Izraelom ekonomické sankcie.

Po rozdelení strany v roku 2005 a smrteľnej Haiderovej nehode sa zdalo, že strana už nebude na rakúskej politickej scéne taká podstatná, avšak dnes je situácia práve opačná.

Na čele FPÖ stojí už od roku 2005 Heinz-Christian Strache, ktorý bol ako 20-ročný zatknutý za účasť na pochode organizovanom zakázanou neonacistickou skupinou. Avšak pod jeho vedením sa strana postupne stala profesionálnejšou a transformovala svoju kampaň, ktorá bola pôvodne namierená skôr všeobecne proti cudzincom. Teraz má výrazne užší profil, pričom hlavný dôraz je na boj proti moslimom.

Ani Sebastian Kurz a ani Christian Kern explicitne nevylúčili povolebnú spoluprácu s FPÖ, pričom sa všeobecne očakáva, že pravdepodobný víťaz volieb Kurz dá pri formovaní vlády prednosť rokovaniam so slobodnými práve pre škrípajúce vzťahy so sociálnymi demokratmi.

Sebastian Kurz môže byť novým premiérom. Bude vládnuť s populistami? Foto – TASR/AP

Ak by sa tak naozaj stalo, podobný scenár ako s Haiderom pred 17 rokmi, keď niektoré európske štáty sankcionovali Rakúsko pre Haidera, asi nemožno očakávať.

Situácia sa v porovnaní s rokom 2000 zásadným spôsobom zmenila: populisti sú pri moci v Poľsku, Maďarsku a, samozrejme, aj v USA, ale pravicový extrémizmus naberá na sile aj v krajinách západnej Európy, sledujúc Nemecko a Holandsko.

V prípade, že sa slobodní naozaj dostanú do vlády, budú presadzovať zamedzenie prístupu k sociálnym výhodám pre migrantov, zavedenie systému referend „na švajčiarsky spôsob“, či pričlenenie Rakúska do vyšehradskej skupiny.

Okrem toho by slobodní navrhli porazeného kandidáta v nedávnych prezidentských voľbách Norberta Hofera na jednu z najdôležitejších vládnych pozícií, ministra zahraničných vecí.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by voľby vyhrali Kurzovi ľudovci s 33,3 percenta. Slobodní by skončili druhí (26 percent) a sociálni demokrati až na treťom mieste s 24 percentami, preto je šanca pre slobodných dostať sa do vlády viac ako reálna.

Hajlujúci člen

Pár dní pred voľbami pritom Rakúskom otriasol škandál na lokálnej úrovni. Nemenovaný člen slobodných podľa rakúskych médií na juhozápade krajiny v Štajersku počas zasadnutia miestnej rady zdvihol pravú ruku a povedal „Heil Hitler“.

Hovorca strany v tomto regióne Josef Riemer uviedol, že FPÖ mu až do prešetrenia celého prípadu pozastavila členstvo v strane. FPÖ síce založili bývalí neonacisti, ale terajší zástupcovia tejto strany zdôrazňujú, že to patrí minulosti a v posledných rokoch boli už niekoľkí ľudia hlásiaci sa k nacizmu zo strany vylúčení.

„Čo sa týka stratégie, slobodní mali vynikajúcu kampaň. Podarilo sa im útočiť bez toho, aby vyzerali, že to preháňajú,“ zhodnotil ich predvolebnú kampaň pre Guardian komunikačný konzultant Thomas Hofer. Podľa neho im zahral do karát aj fakt, že v prieskumoch neboli na čele, pretože s tým nemajú skúsenosti, zatiaľ čo druhé-tretie miesto im dovolilo určovať agendu.

K nárastu popularity slobodných však podľa názoru novinárky viedenského týždenníka Der Falter Niny Horaczekovej prispeli aj dve hlavné strany: „Spočiatku ÖVP a SPÖ Stracheho ignorovali. Neskôr ho démonizovali, ale v konečnom dôsledku v podstate prijali jeho názory. To naštrbilo ich vierohodnosť.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Sebastian Kurz

Svet

Teraz najčítanejšie