Nie, vedci v pive neobjavili „molekulu šťastia“

Závery štúdie o „molekule šťastia“ v pive sú založené na čistej špekulácii a nemajú oporu v dátach, varuje neurovedec.

Foto N – Tomáš Benedikovič

V ostatných dňoch ste v zahraničnej tlači mohli naraziť na články, ktoré hlásali, že pitie piva nás robí šťastnými.

Texty vychádzali zo štúdie, ktorú vydali chemici z univerzity v bavorskom Erlangene v časopise Scientific Reports.

Neurovedec, ktorý na Discovery Magazine vystupuje anonymne pod menom Neuroskeptic, pred pár dňami upozornil, že závery štúdie a médií sú prehnané.

Počudoval sa aj nad oneskorenou medializáciou výskumu, ktorý vyšiel v marci, a jej načasovanie si vysvetlil konaním pivného festivalu Oktoberfestu.

Dopamín

Konzumácia jedla v nás vyvoláva príjemné pocity, takže niekedy jeme, aj keď už dávno nie sme hladní. Tento jav vedci pomenovali ako „hedonický hlad“, keď máme potrebu jesť z čistého plezíru.

Príjemné pocity pri stravovaní – ale aj pri sexe či fyzickej aktivite – sú spojené s vyplavovaním neurotransmitera (látka, ktorá umožňuje šírenie podráždenia v nervovom systéme) dopamínu v určitých špecifických častiach mozgu.

V klasickom experimente z roku 1954 vedci voperovali krysám do hlavy elektródu a neustále im dráždili oblasť v mozgu, ktorá je spojená s generovaním príjemných pocitov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |