Denník N

Od rakúskej predvolebnej komédie k európskej tragédii

Ilustrácia - Vizár
Ilustrácia – Vizár

Keď začnú predstavitelia strán s dlhou demokratickou tradíciou opúšťať niektoré z najzákladnejších úspechov demokratickej politickej kultúry, nezmení to len tieto strany, ale celú politickú krajinu.

Minulý december si mnohí Európania vydýchli, keď sa to, čo vyzeralo ako prvé rozhodujúce volebné víťazstvo novej vlny krajne pravicového nacionalistického populizmu, zmenilo na svoj pravý opak.

Nezávislý kandidát s podporou zelených Alexander van der Bellen vyhral v rakúskych prezidentských voľbách, ktoré sa stali politickým thrillerom, kde boli v stávke základné demokratické hodnoty. V tom čase Viedeň okupovali medzinárodné médiá, ktoré čakali na to, ako sa kandidát rakúskych Slobodných (FPÖ) Norbert Hofer stane po dlhom čase prvou krajne pravicovou populistickou hlavou štátu v nejakej západoeurópskej demokracii.
Nestalo sa tak.

A v nasledujúcich mesiacoch sa ani Holanďanovi Geertovi Wildersovi, ani Francúzke Marine Le Penovej nepodarilo narušiť kruhy centristickej Európy.

Ale možno šlo len o krátky odklad. Rakúsko (a Európa) sa môžu veľmi ľahko dostať z dažďa do búrky. A opäť je to Rakúsko, ktoré je v centre pozornosti.

Proti Kurzovi sprava i zľava

Pred tohtotýždňovými rakúskymi parlamentnými voľbami je ťažké si predstaviť vládnu koalíciu, ktorá bude bez explicitne xenofóbnej a hlboko protiúniovej Slobodnej strany Rakúska. A možnosť, že sa porazený prezidentský kandidát Norbert Hofer vráti na európsku scénu ako rakúsky minister zahraničia, už nepatrí do sféry neodôvodnených špekulácií. Naopak, je to veľmi realistická možnosť.

V posledných týždňoch FPÖ profitovala z množstva škandálov, čo najviac zo všetkých postihli sociálnych demokratov (SPÖ), ktorí sa na oplátku stretli v neslávnom špinavom zápase so svojimi koaličnými partnermi – kresťanskými demokratmi (ÖVP).

V centre pozornosti sú dve facebookové stránky, ktoré sa pod falošnou vlajkou a s pomocou falošných správ a antisemitských konšpiračných teórií snažili diskreditovať lídra ÖVP Sebastiana Kurza.

Prvá stránka s názvom Pravda o Sebastianovi Kurzovi napádala 31-ročného ministra zahraničia sprava. Opisovala ho ako pätolízača maďarsko-amerického finančníka Georgea Sorosa, ktorý plánuje otvoriť hranice novej vlne islamistických imigrantov. Fakt, že si Kurz v skutočnosti urobil meno tým, že sa tvrdo staval proti imigrácii a rád sa chváli tým, že uzatvoril takzvanú balkánsku trasu, v tomto kontexte nie je dôležité. Cieľom týchto falošných obvinení bolo odlákať radikálnych voličov na pravici od ÖVP.

Druhá stránka s názvom Sme za Sebastiana Kurza sa prezentovala spôsobom, že ju spravujú podporovatelia ÖVP, ale preháňala Kurzove tvrdenia a pozície spôsobom, že minister zahraničia vyzeral ako radikál rozdúchavajúci nenávisť. Tu bolo zjavným cieľom odpudiť umiernenejších voličov.

Domček z karát

Obe stránky spustil Tal Silberstein, ktorého si na pomoc pri volebnej kampani najali sociálni demokrati. Silberstein je dobre známy medzinárodný expert na špinavú kampaň, ktorá znamená úmyselné rozširovanie negatívnych informácií o protikandidátoch. Inak povedané, ide o očierňovanie, pri ktorom sa používajú všetky dostupné prostriedky a v ktorom je pravda úplne gumovým konceptom.

Nepomôže, že SPÖ vyhodila Silbersteina už pred niekoľkými mesiacmi po tom, čo ho v Izraeli zatkli za údajné pranie špinavých peňazí. Škoda už bola napáchaná a dotkla sa tak strany, ako jej lídra Christiana Kerna, ktorý si po tom, čo minulý rok zasadol do kancelárskeho kresla, pestoval imidž nového typu čistého politika, ktorý nie je zapletený do straníckych hádok a očierňovania. Facebookové stránky fungovali aj dlho po tom, čo skončila spolupráca so Silbersteinom. Kto ich spravoval a za aké peniaze? To sú otázky, na ktoré veľmi pravdepodobne dostaneme odpoveď až po voľbách – na súde.

Rakúski politickí komentátori porovnávajú tieto intrigy a závratné dôsledky, ktoré teraz zasahujú krajinu k televíznemu seriálu Domček z karát. Každý, kto videl, ako fiktívny prezidentský pár Claire and Frank Underwoodovci manipulujú nielen so vzťahmi medzi Demokratickou a Republikánskou stranou vo Washingtone, ale aj s celým demokratickým systémom, pochopí, akým chaotickým štátom je v tomto čase Rakúsko.

Socialisti zahnaní do kúta

Môže byť pochopiteľné, že politické hnutia, ktoré boli zahnané do kúta, sa chcú brániť. A európska sociálna demokracia nepochybne takýmto hnutím je.

Vo Francúzsku sa socialisti takmer vytratili z politickej mapy a v nedávnych nemeckých voľbách sa SPD zmenila z kolosu, ktorý bol jedným z pilierov štátu, na stranu strednej veľkosti podobnú ostatným. Nie je čudné, že takéto strany v kríze môžu reagovať tak tvrdo, aké tvrdé rany dostávajú, reagovať na veľkú nevľúdnosť, akej sa dostáva im, rovnakou nevľúdnosťou.

Nielen rakúska FPÖ, ale tiež AfD v Nemecku či Donald Trump v USA viedli veľmi úspešne špinavé a negatívne kampane a označovali svojich oponentov, keď už nie priamo za diablov, tak aspoň za nevoliteľných.
Takže z psychologického hľadiska je pochopiteľné, že sociálni demokrati vyslyšali hlasy sirén. Ale zdá sa, že si až príliš neskoro uvedomili, že to má svoje dôsledky. Teraz žnú to, čo zasiali.

Koncom deväťdesiatych rokov hralo rakúske mužstvo futbalový zápas so Španielskom. Po polčase bol výsledok 5:0. Na otázku, ako nakoniec zápas skončí, jeden rakúsky hráč odpovedal, že už to pre Rakúsko nebude veľká výhra.
Zápas skončil 9:0.

Zdá sa, že práve v takejto situácii sú dnes rakúski sociálni demokrati. Namiesto toho, aby bojovali so svojím koaličným partnerom ÖVP o prvé miesto, teraz bojujú o to, aby si udržali druhú pozíciu, no aj tú pravdepodobne stratia v prospech FPÖ.

Nielen rakúska, ale európska vec

Ako to často býva, tam, kde sa dvaja bijú, smeje sa tretia strana. A predstavitelia FPÖ len ťažko skrývajú svoje úsmevy. Predvolebnú kampaň odštartovali veľmi agresívne, ale dnes môžete vidieť, ako sa zvlášť v „konfrontáciách“ a debatách, čo narúšajú programovú štruktúru rakúskych televíznych staníc, doslova držia vzadu a užívajú si túto neslávnu šou, ktorá baví len ich a z ktorej profitujú len oni.

Ale poučenie, ktoré si treba zobrať z tohoto škandálu, ďaleko presahuje rakúske hranice.

Keď začnú predstavitelia politických strán s dlhou a úctyhodnou demokratickou tradíciou opúšťať niektoré z najfundamentálnejších úspechov demokratickej politickej kultúry, nezmení to len tieto strany, ale celú politickú krajinu. Tento posun sa týka tak Európy, ako aj tých Rakúšanov, ktorí v nedeľu odovzdajú vo voľbách svoj hlas – alebo možno radšej zostanú doma.

„Rakúsko je malý svet, v ktorom si veľkí skúšajú kostýmy,“ poznamenal už v devätnástom storočí dramatika a básnik Friedrich Hebbel. Komédia so špinavou kampaňou, ktorá sa dnes hrá v alpskej republike, sa veľmi ľahko môže zmeniť na európsku tragédiu.

Voľby v Rakúsku

Teraz najčítanejšie