Dnešní predškoláci dokážu lepšie odolávať pokušeniu ako predošlé generácie
Psychológ sa pozrel na slávny experiment s cukríkmi a skúmal, ako v ňom deti uspeli od 70. rokov do súčasnosti.
Moralisti, ktorí by si sťažovali na súčasnú skazenú mládež, tu boli odjakživa.
Už antický autor Aristofanes asi 400 rokov pred Kristom v hre Oblaky napísal, že dnešná mládež upadá, lebo považuje to, čo je krásne za hanebné, a to, čo je neslušné za hodné úcty.
V minulom storočí sme úpadok mladej generácie spájali aj s nástupom džezu, rokenrolu, televízie či videohier.
Najnovšie sa straší internetom, smarfónmi a sociálnymi sieťami. Deti si údajne zvykli na to, že sú neustále stimulované nejakými podnetmi a ak ich nedostanú, sú nepokojné a nevedia chvíľu obsedieť.
Test s cukríkmi
Aby psychológ John Protzko z kalifornskej univerzity v Santa Barbare zistil, či sa dnešné deti v tomto ohľade zhoršili a moderným lákadlám dokážu odolávať menej ako predošlé generácie, pozrel sa na výsledky, ktoré predškoláci dosahovali v teste s cukrovinkami (v angličtine ako Marshmallow test) za obdobie posledných 50 rokov.
Preprint štúdie je verejne dostupný na Osf.
Marshmallow sú v Spojených štátoch populárne cukríky a stanfordský psychológ Walter Mischel ich od 70. rokov minulého storočia používal v experimentoch, aby skúmal schopnosť detí odolávať pokušeniu.
Experiment má jednoduchý priebeh. Predškolákovi povedia, že ak chce, jeden cukrík dostane okamžite, ale ak chvíľu počká, zhruba 15 minút, dostane až dva cukríky.
Ukázalo sa, že iba minimum detí zjedlo cukrík okamžite po tom, čo dospelák odišiel z miestnosti. Ďalšie nejaký čas pokušeniu odolávali a zhruba len tretina to vydržala až do konca a cukrík nezjedla.
Deti si pomáhali rôznymi trikmi, napríklad si pred oči dali dlaň, aby ho nevideli alebo si na cukrík sadli. Niektoré deti boli z úlohy také nervózne, že sa ťahali za vlasy a kopali do stola.
Test s cukríkmi (Marshmallow test). Zdroj – YouTube
Lepšie výsledky v dospelosti
Dodatočné testy ukázali, že úspech predškoláka v jednoduchom teste s cukríkmi, ktorý meria jeho schopnosť odolávať okamžitému pokušeniu a sledovať skôr dlhodobé ciele, je v neskoršom veku spojený s lepšími študijnými výsledkami, dlhšou školskou dochádzkou, zdravšou hmotnosťou alebo menším výskytom problémov s drogami.
Antropologička Veronika Rybanská z Oxfordskej univerzity nám k téme v minulosti povedala: „Pätnásť minút je pre dieťa v predškolskom veku celá večnosť: rozhodnutie počkať je ťažké a mnoho detí si radšej vezme jeden cukrík, než aby čakali na väčšiu odmenu neskôr. Sú však deti, ktoré vydržia, a práve u nich boli objavené pozitívne dôsledky ich schopnosti oddialiť uspokojenie.“
Psychológ Protzko zozbieral publikované aj nepublikované štúdie od 70. rokov do súčasnosti a zistil, že schopnosť detí odolávať pokušeniu stúpa v priemere asi minútu za dekádu.
Jav by mohol súvisieť s nárastom inteligencie detí za posledné storočie (v angl. Flynn effect), ide však o špekuláciu.
Mýlili sa aj experti
Protzko tiež oslovil 260 vývojových psychológov, aby sa ich opýtal, či sa výsledky detí v teste s cukríkmi zlepšia, alebo zhoršia. Zistil, že až 84 percent expertov mylne predpokladalo, že dnešné deti si oproti tým z minulosti buď pohoršia, alebo na tom budú rovnako.
Ako sa mohli odborníci tak mýliť? Podľa Protzka podliehajú rovnakej chybe ako Aristofanes a my ostatní, keď súčasnú generáciu akosi automaticky považujeme za viac skazenú či horšiu ako tú predošlú a romanticky spomíname na časy minulé, keď bolo všetko akosi krajšie a lepšie.
„Je ľahké pozrieť sa na dnešné deti a posmievať sa im za neschopnosť kontrolovať sa, a ohlasovať koniec civilizácie. Oveľa ťažšie je správne sa rozpomenúť, akí sme boli my, keď sme boli deti,“ hovorí Protzko, že príčinou spomienkového optimizmu je nedokonalá myseľ, ktorá si našu minulosť prifarbuje do jagavejších farieb. Veď kto by mohol byť poslušnejšie a múdrejšia dieťa ako my sami?
Škodlivé správanie nezmizne
Psychológ Protzko si nemyslí, že by nárast schopnosti oddialiť uspokojenie znamenal, že vymizne drogová závislosť a iné škodlivé správanie (hoci ako sme videli, uvedené javy spolu do istej miery súvisia).
Psychológ v štúdii píše, že schopnosť oddialiť uspokojenie je iba jeden z celého spektra faktorov, ktoré majú vplyv na to, či sa človek v dospelosti stane napríklad drogovo závislým.
„Takéto (nebezpečné a nezdravé) správanie nevymizne, keď ľudstvo dokáže odolávať pokušeniu dostatočne dlho. Uvedené typy správania (kriminalita, drogová závislosť a iné, pozn. red.) s nami boli po tisícky rokov a budú s nami ďalšie tisícky.“
Protzko o súčasnej generácii detí optimisticky píše: „V rozpore so sťažnosťami z minulosti aj súčasnosti, zdá sa, že dnešné deti sú na tom lepšie, ako sme boli my. Moderná kultúra s okamžitým uspokojením nezastavila pokrok v tejto oblasti.“
Dostupné z: Osf
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
