Denník N

Dankov úradník potvrdil, že prenájom gripenov už neprichádza do úvahy

Kľúčový úradník ministerstva obrany povedal, že je blízkym kamarátom predsedu SNS Andreja Danka, ktorý ho do funkcie dosadil.

Po dlhých týždňoch rôznych protichodných vyjadrení začína byť jasné, ako si ministerstvo obrany predstavuje otázku nadzvukových stíhačiek, ktorá je kľúčová pre bezpečnosť Slovenska.

Špičky ministerstva zorganizovali vo štvrtok tlačovú konferenciu k novým strategickým dokumentom, na ktorej prehovorili aj o stíhačkách. Oficiálne potvrdili, že už nepočítajú s možnosťou prenájmu švédskych stíhačiek Gripen, ktoré využívajú Česi.

Ešte na konci druhej Ficovej vlády sa táto možnosť označovala za najpravdepodobnejšiu aj za najvýhodnejšiu.

„Pôvodne tu bola filozofia ísť rovnakou cestou ako Česi. Bola to však len filozofia, ale nebol na stole žiadny návrh zmluvy. Švédska strana o takejto možnosti v skutočnosti neuvažuje,“ povedal generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko, ktorý je emisárom predsedu SNS Andreja Danka v rezorte obrany.

Lietadlá chce vybrať táto vláda

Hoľko však zároveň dodal, že ministerstvo počíta s novými stíhačkami západného typu. Pravdepodobne však pôjde cestou nákupu, ktorý by podľa odhadov mal vyjsť na viac než miliardu eur.

„Do roku 2022 alebo 2023 budeme mať zabezpečený vzdušný priestor novým systémom. O tom, či to budú švédske, alebo americké stíhačky, prebiehajú teraz rokovania,“ dodal Hoľko.

Víťaznú stíhačku by teda mala vybrať súčasná vláda. Potom však musia nasledovať ešte zhruba dva roky, kým sa lietadlá vyrobia a kým sa na ne vycvičia piloti a pozemný personál.

To súhlasí aj s tým, čo povedal koncom septembra premiér Robert Fico v rádiu Aktual: „Otázka stíhačiek nás bude zaujímať v roku 2022 alebo 2023, sme ešte ďaleko od toho.“

Danko je viac než priateľ

Pozoruhodné bolo aj to, že informácie o stíhačkách podával práve Hoľko, ktorý doteraz s novinármi príliš nekomunikoval – nanajvýš na neformálnych stretnutiach.

Bývalý absolvent Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda a neskôr podnikateľ v oblasti IT nastúpil do súčasnej funkcie v lete minulý rok.

V pozícii generálneho tajomníka služobného úradu môže rozhodovať o vymenovaní či odvolaní akéhokoľvek úradníka. Vplyv má aj v majetkových veciach či pri vojenských nákupoch. Vo viacerých oblastiach má dôležitejšie slovo než minister Peter Gajdoš.

Práve tieto kľúčové posty obsadzuje Danko jemu blízkymi ľuďmi. Nevidieť na nich tak, ako na osoby ministrov, ktorých si zase vyberá medzi nestraníkmi.

Naposledy na ministerstve školstva poslal k novej ministerke Martine Lubyovej ako generálneho tajomníka svojho mediálneho poradcu Lukáša Machalu.

Hoľko sa počas augustovej vládnej krízy zúčastnil aj rokovaní v centrále SNS, napriek tomu, že nie je členom vedenia strany. Tým sa potvrdilo, že má v SNS výrazný neformálny vplyv. Foto – TASR

Hoľko vo štvrtok prvýkrát verejne potvrdil, že má s Dankom nadštandardný vzťah. „Z ľudského hľadiska je pre mňa viac ako priateľ,“ povedal o predsedovi SNS.

Tým nepriamo poprel staršie vyjadrenia samotného Danka, ktorý sa snažil kontakty s Hoľkom zľahčovať vysvetlením, že ide len o jedného zo stoviek ľudí, s ktorými sa spoznal ako advokát.

„Do politiky som išiel s tímom mnohých ľudí, k nikomu z nich nemám bližší vzťah. Bol som pätnásť rokov advokátom, zastupoval som asi 120 spoločností a asi 500 klientov. Jedným z nich bol aj pán Hoľko,“ hovoril Danko vlani v decembri.

Video: V decembri 2016 Danko povedal, že k Hoľkovi nemá bližší vzťah
Autor: Martina Koník

 

Hoľko teraz novinárom vysvetlil, že je členom SNS a aktívne Dankovi pomáhal dostať stranu do parlamentu.

„Pán Danko dokázal za päť rokov posunúť SNS do parlamentu a ja som na týchto procesoch pracoval. Považujem ho za neskutočne inteligentného, vzdelaného a charizmatického, mladého politika, ktorý má šancu byť úspešný, pokiaľ si to nepokazí,“ dodal Hoľko.

Susedia z Miloslavova

Ako sa obaja muži spoznali, nie je známe. Z verejných zdrojov sa dá nájsť len toľko, že Hoľko bol Dankovým susedom v obci Miloslavov pri Bratislave. Popri tom v roku 2007 spolu zakladali firmu S&D House, ktorá má pre Danka zvláštny význam.

Podnikali v nej Dankov otec a mama a v súčasnosti je to jediná firma, v ktorej si predseda SNS naďalej drží podiel. Na túto firmu je napríklad napísaná menšia kancelárska budova blízko bratislavského Prístavného mosta, kde sídlila Dankova advokátska kancelária.

Menšia kancelárska budova v bratislavskej časti Mlynské nivy je napísaná na Dankovu firmu S&D House. Foto – Maps Google

Hoľko okrem toho podnikal šestnásť rokov s posledným šéfom ŠtB Alojzom Lorencom vo firme, ktorá sa venovala kybernetickej bezpečnosti.

Aj pre tieto kontakty nebolo jasné, či vôbec môže dostať bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné, bez ktorej by nemohol pracovať s citlivými materiálmi.

Vo štvrtok Hoľko povedal, že takouto previerkou disponuje. „Bez nej by som nemohol na svojej funkcii pracovať,“ zdôraznil.

Američania potvrdili ponuku

Späť k stíhačkám. Ešte za druhej vlády Smeru to vyzeralo, že jediným reálnym variantom je prenájom gripenov. Začiatkom roka 2015 rozbehol vtedajší minister za Smer Martin Glváč rokovania so zástupcami švédskej vlády o možnom kontrakte. Glváč to dokonca označil za prelomový okamih.

„Tá cena by nemala byť výrazne vyššia ako dnes platíme za prevádzku našich súčasných lietadiel MiG-29,“ povedal v januári 2015.

Potom prišli na ministerstvo nominanti SNS, ktorí rokovania začali brzdiť. Do toho Danko vysielal rôzne signály, pri ktorých Švédom odkazoval, že im nepomôže, ani keď sponzorujú bratislavskú konferenciu Globsec, alebo demonštratívne hovoril, ako odmietol pozvanie do Štokholmu.

Slovensko má dnes vo výzbroji dvanásť lietadiel MiG-29 vyrobených v 90. rokoch. Na verejnosti ich naposledy predviedli začiatkom septembra na Deň otvorených dverí v NR SR. Foto N – Tomáš Benedikovič

Popritom zdôraznil, že chce otvorenú súťaž, pričom nebolo jasné, čo tým myslí – skutočná súťaž na stíhačky by totiž mohla trvať niekoľko rokov.

Vedenie ministerstva sa vo štvrtok snažilo vysvetliť, o čo vlastne SNS ide. Pokiaľ nie je možné dohodnúť si prenájom stíhačiek, aký majú Česi, tak potom už Gripen podľa Dankových nominantov nevyzerá ako najlepší variant.

Odvolávajú sa na to, že si nechali naceniť aj ďalšie stíhačky, ktoré sú na trhu, predovšetkým americké stroje F-16.

„Poskytli sme slovenskému ministerstvu údaje o cene a čase možného dodania lietadiel F-16 v súlade s ich požiadavkami,“ potvrdil Denníku N hovorca americkej ambasády Griffin Rozell.

Švédi: Sme výhodnejší

Ministerstvo teraz hovorí, že chce ešte niekoľko mesiacov vyjednávať s rôznymi vládami o čo najvýhodnejšej ponuke. Možnosť, že by mohlo ísť aj o ruský stroj, vylučujú.

„Rokovania pobežia možno ešte rok. Vláda nám uložila, aby sme rokovali aj s ďalšími vládami, než je švédska, či už európskymi, alebo proatlantickými,“ dodal Hoľko.

Švédsky výrobca Saab priebeh rokovaní komentovať nechcel. Jeho zástupcovia napísali len toľko, že Gripen je podľa nich pre Slovensko výhodnejšie riešenie než F-16.

„V porovnaní s týmto typom má Gripen nižšie náklady na letovú hodinu aj na celý životný cyklus,“ napísal Saab.

S migmi aj bez Rusov

Zostáva však ešte ďalšia nevyjasnená otázka: ako bude ošetrená prevádzka súčasných stíhačiek MiG-29 dovtedy, než Slovensko prezbrojí na nové lietadlá.

Slovenskí piloti môžu dnes s migmi lietať vďaka servisnej (takzvanej abonentnej) zmluve, ktorá je s Rusmi podpísaná do konca roka 2019.

Hoľko tvrdí, že existuje viacero možností, ako pokračovať s migmi aj po vypršaní tejto zmluvy.

„Buď predĺžime abonentskú zmluvu, alebo podpíšeme zmluvu s iným partnerom alebo nájdeme iný spôsob,“ povedal novinárom.

To v praxi znamená, že sa Slovensko môže skúsiť dohodnúť s Poliakmi, ktorí tiež využívajú migy (spolu s americkými F-16), na spoločnom servise.

Ďalšou možnosťou je, že by sa technici snažili udržiavať stíhačky s využitím náhradných dielcov, ktoré majú v skladoch a tiež pomocou takzvaného kanibalizovania – vyberania súčiastok z jednej stíhačky a ich vmontovania do druhej.

Slovensko má dnes dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré boli vyrobené v 90. rokoch. Za Dzurindových vlád prešli v Rusku čiastočnou modernizáciou, hradenou z deblokácií, ktorá predĺžila ich technickú životnosť minimálne do roku 2029.

Letuschopná je však vždy iba časť z nich. „Súčasná abonentná zmluva je postavená tak, že štyri lietadlá máme v pohotovosti, na štyroch sú vykonávané kontrolné práce a štyri sú na generálnej oprave,“ dodal Hoľko.

Slovenské stíhačky

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash