štvrtok

Fink: Už nehrám na gitare, som spevákom v kapele

Má pozoruhodný nový album Resurgam aj kapelu, ktorá sa rozrástla o dvoch bubeníkov, a cez víkend sa predstavia naživo v Bratislave.

Mnohí muzikanti o svojich najnovších nahrávkach s obľubou tvrdia, že sú iné, ale keď si ich vypočujete, nie vždy to tak je. U Fina Greenalla, známeho ako FINK, to sedí. Svojich fanúšikov tento britský pesničkár tento rok prekvapil najskôr čisto bluesovým albumom, prekvapuje aj ďalšou novinkou. Volá sa Resurgam, vyšla v polovici septembra a v sobotu sa bude dať vypočuť naživo v bratislavskom MMC klube.

 

Album dostal názov podľa úvodnej skladby, pulzujúcej pomalej funkovej balady s temnou atmosférou, a v podobnom duchu sa nesie celý album. Vznikol Resurgam ako úplne prvá vec, a keby ňou nebol, urobili by ste iný album?

Je to pravdepodobné. Resurgam bol naozaj hotový ako prvý, pri úvodnom nastavovaní zvuku sme jamovali. Našťastie sa to nahralo, lebo keď sme si to vypočuli, zhodli sme sa, že je to dobré a vlastne hotové. Určilo to smer pri práci na ďalších pesničkách, opustenie rámca  klasického singer-songwriterského prístupu, kde všetko stojí na spevákovi s gitarou. Skladba už bola hotová, hudba aj text, išlo o to, ako sme to zahrali prvýkrát spolu celá kapela. Štruktúra je veľmi organická a otvorená. Rozhodli sme sa ponechať ju v prvej podobe, s čarom kreatívneho okamihu zo štúdia. Sú skladby, ktorým to sedí, a potom sú také, ktoré treba modifikovať a vybrusovať dlhšie. Mám rád oba prístupy.

Resurgam sa dá preložiť ako „povstanem znovu“. Tak ste vnímali tvorbu nových piesní a prácu s producentom Floodom, známym zo spolupráce s U2, PJ Harvey či Warpaint?

V prvom rade sme mali veľký luxus – dva mesiace na štúdio. Vtedy môžete pracovať úplne inak. Bez stresov, viac experimentovať. Chcel som si dožičiť toľko času, aby sme mohli s Floodom urobiť čokoľvek. On je hlavným prvkom v tom posune, chcel urobiť muzikálnejšiu nahrávku, pýtal som sa ho, čo tým myslí. Povedal, nech skúsim prestať hrať na gitare a stanem sa spevákom v kapele. Rozhodol som sa mu totálne dôverovať, tak som to skúsil. A keď nehráte na gitare, musíte vyplniť priestor piesní inak. Zrazu tam bolo viac miesta na vokály. Zvláštne je, že v zmysle produkcie je to dosť minimalistická nahrávka, ale nakoniec naozaj obsahuje viac hudby. Som mu vďačný, že ma posunul od môjho klasického pesničkárskeho prístupu. Aj spievam trochu inak ako na predchádzajúcich albumoch. Hrali sme sa so štruktúrami skladieb, menili sme tóniny, skúšali rôzne aranžmány. Keď máte povedzme týždeň na jedinú skladbu, môžete sa naozaj úplne oslobodiť od stresu a vyhrávať sa s detailmi. Bola to úžasná skúsenosť. Viem, že mnohí umelci hovoria, že ich aktuálne albumy sú najsilnejšie, ale ja si naozaj myslím, že sa nám podarilo urobiť najkompaktnejšiu nahrávku.

Temnejšiu náladu umocňujú dve balady, ktoré sú uprostred albumu a prechádzajú jedna do druhej. Bol od začiatku zámer nechať ich takto pokope?

Flood nerobí albumy, ktoré sa predávajú, ale ktoré sa kupujú. Veríme, že taký je aj náš, pre tú menšinu ľudí, ktorí si ešte stále poctivo kupujú nahrávky. Flood navyše robí celé albumy, v zmysle, že záleží aj na poradí piesní. Balady Word To The Wise a Not Everything Was Better In The Past sme nahrávali po sebe a okamžite sa nám zapáčilo, ako zaujímavo idú dokopy. Stali sa jadrom albumu, sú uprostred, voláme to baladický ostrov (smiech).

Som veterán, môj život je analógový, sú prvé slová v Not Everything Was Better In The Past a vzápätí dodávate, že všetko v minulosti nebolo lepšie. No neznie to ako hlboký smútok, ani ako sťažovanie, že už človek nestačí modernému svetu.

Ani som nechcel, aby znelo. Určite je to viac optimistická než smutná skladba. Jej motívom je osobná premena, zmena k niečomu lepšiemu. To občas nejde bez toho, aby ste narobili aj chyby. Práve tie nás posúvajú dopredu, aj keď sklamanie a bolesť môžu byť veľmi silné. Preto v inej skladbe spievam „krv, pot a slzy chutia tak dobre“. Nie som žiadny masochista, mám len rád takéto trpkosladké nálady. A dúfam, že v tom počuť nadhľad.

Skúšky na turné ste urobili ako facebookový event, streamovali ste ich naživo, aby ľudia mali predstavu o nových pesničkách aj o koncertnej podobe. Všimol som si, že základné trio dopĺňajú dvaja bubeníci – ako to vzniklo?

Bolo to niečo, čo sme ešte nikdy nerobili. Trochu sme sa báli, ako to vyznie, ale nakoniec sme si to užili aj ľudia to na webe celkom pozerali. Určite si niečo podobné v budúcnosti zopakujeme. Flood si veľmi ide v groovoch, v basgitare a bicích, stavia najmä na rytmike. Nové veci si jednoducho vypýtali zdvojené bicie. Je to nová zaujímavá farba, aj pestrejšia hudba. Vzniklo to úplne prirodzene, nie je to na efekt. Stále sme mysleli na pesničky, aby boli dobré, nech už to pre každého znamená čokoľvek. Celý skúšobný proces nás veľmi bavil, aj staré pesničky s dvomi bicími súpravami znejú veľkolepejšie, masívnejšie. Zrazu sme oprášili aj skladby, ktoré som naživo dlho nehral. Je to paráda, dúfam, že to bude baviť aj ľudí na koncertoch.

Debutový singel Fink Funk ste nahrali pred 20 rokmi – zaznie aj on?

Myslím, že áno. Teraz sme napríklad skúšali skladbu z prvého albumu Biscuits for Breakfast, tú som mohol hrať naposledy naživo pred siedmimi rokmi. Na toto turné berieme aj niekoľko svetelných veží, takže určite bude aj na čo pozerať. Nie sme typ kapely stojacej na vizuálnej šou, ale od roku 2010 s nami cestuje skvelý inžinier, ktorý má priestor vyhrať sa so svetlami.

Na Spotify ste zverejnili dosť prekvapivý playlist, kde boli nahrávky od The Rolling Stones cez Davida Bowieho a Radiohead až po poľskú Brodku. To všetko boli veci, ktoré ste počúvali pred nahrávaním?

Hej. Streamingové služby sú super v tom, že všetko je tam hneď a každý sa k tomu ľahko dostane. Skončiť s prácou v štúdiu v júli a vydať album v septembri je dosť krátky čas. Nebol čas na zviditeľnenie albumu, chceli sme ho čo najviac priblížiť ľuďom, jeho inšpirácie, lebo pre nás bola celá práca naozaj nová zaujímavá skúsenosť. Album vyšiel v piatok a už v sobotu sme vyrazili na turné.

Fink (1972), vlastným menom Fin Greenall, je britský hudobník, skladateľ a spevák. Od debutového albumu Biscuits for Breakfast, ktorý vydal v roku 2006, ho sprevádzajú Tim Thornton (bicie, gitara) a Guy Whittaker (basa), na turné k novinke Resurgam sa základné trio rozrástlo o dvoch bubeníkov. Už spolupracoval aj s prestížnym Royal Concertgebouw Orchestra, s Amy Winehouse, Johnom Legendom, jeho pesnička Cold Feet sa objavila aj v seriáli Better Call Saul.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom