Príbeh dvoch klimatických stratégií

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Tento týždeň priniesli New York Times na titulnej strane informáciu o tom, ako Trumpova vláda odmietla plán čistej energie, ktorý bol pokusom Obamovej vlády obmedziť emisie uhlíka pochádzajúce z tepelných elektrární spaľujúcich uhlie. „Vojna proti uhliu sa skončila,“ deklaroval šéf rezortu životného prostredia Scott Pruitt.

Hneď pod týmto článkom sme si mohli prečítať príbeh z druhej strany sveta, ktorý detailne opisoval, ako Čína masívne investuje do elektrických vozidiel, čo je súčasťou pekinskej snahy dominovať v ére technológií založených na čistej energii. A tak tu máme dve rôzne stratégie, ako si ľudia predstavujú budúcnosť.

Drahé a špinavé

Trumpova vláda sa rozhodla posunúť sa do nového storočia: do 19. storočia. Uhlie je na ústupe už aspoň sedem desaťročí. V roku 1950 sa z neho vyrábala polovica všetkej americkej elektrickej energie. Dnes je to len tretina. Masívna automatizácia banského priemyslu navyše znamená, že pracovné miesta v tomto odvetví sa neustále strácajú. V roku 1985 v ňom pracovalo 176-tisíc ľudí, kým v súčasnosti je to už len 50-tisíc. Stroje a softvér nahrádzajú baníkov s rovnakou istotou, ako nahrádzajú pracovníkov v iných priemyselných odvetviach. Dopyt po uhlí je slabý, pretože máme k dispozícii alternatívy, hlavne zemný plyn. V posledných rokoch mnohé z najväčších amerických banských spoločnosti museli vyhlásiť bankrot – vrátane najväčšej firmy Peabody Energy.

Napriek posunu v americkej vládnej politike sa tieto trendy veľmi pravdepodobne nezmenia. Agentúra Reuters zistila, že množstvo z 32 subjektov v 26 štátoch, ktoré na súde napadli Obamov plán čistej energie, nemá žiadny vlastný plán, ako sa zmeniť a zachrániť svoj multimiliardový biznis pred dlhodobým posunom od uhlia k iným zdrojom. Dôvodom je ekonomika: cena zemného plynu v posledných rokoch klesla a jeho podiel na výrobe americkej energie sa od roku 1990 takmer strojnásobil. Navyše dramaticky padajú aj ceny veternej a solárnej energie.

A, samozrejme, uhlie je najšpinavšou formou energie, ktorú používame. Tepelné elektrárne spaľujúce uhlie patria k hlavným zdrojom emisií oxidu uhličitého v krajine a väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že tieto emisie vedú ku globálnemu otepľovaniu. Tieto elektrárne tiež spôsobujú hrozné znečistenie ovzdušia so všetkými súvisiacimi zdravotnými problémami a nákladmi.

K pozícii lídra

To je jeden z dôvodov, prečo Čína, v ktorej v dôsledku zlej kvality ovzdušia zomiera viac ako milión ľudí ročne, masívne investuje do čistej energie. Táto krajina sa stala jedným z hlavných svetových producentov veterných turbín a solárnych panelov a tamojšia vláda podporuje domáce firmy, ktoré sa tak môžu stať konkurencieschopnými a môžu ašpirovať na globálne postavenie. V roku 2015 bol hlavný svetový výrobca veterných turbín a dvaja hlavní svetoví výrobcovia solárnych panelov z Číny. Podľa nedávnej správy OSN Čína minulý rok do obnoviteľnej energie investovala 78,3 miliardy dolárov. To je takmer dvakrát viac ako USA.

A teraz Peking tlačí na výrobu elektrických áut a dúfa, že bude dominovať v tom, o čom sa domnieva, že bude dopravným prostriedkom budúcnosti. Čína vedie v elektrických autách už dnes. Minulý rok sa tam predal viac ako dvojnásobok takýchto vozidiel ako v Spojených štátoch, čo je neuveriteľný skok pre krajinu, ktorá pred desiatimi rokmi takúto techniku takmer nepoznala. Čínski lídri sa nechali počuť, že chcú, aby v roku 2025 pätina všetkých nových áut predaných v krajine mala alternatívny pohon. Všetko toto sa už prejavilo aj na náraste počtu pracovných miest, alebo ako by povedal prezident Trump, vo „vysokej lige“: v čínskom sektore obnoviteľných energií dnes pracuje už 3,6 milióna ľudí, kým v Amerike je to len 777-tisíc.

Čína je stále veľmi závislá od uhlia, ktorého má veľmi veľa, a snaží sa nachádzať aj stále zdroje iných fosílnych palív. V posledných dvoch desaťročiach sa vybrala na nákupy a po celom svete dohodla obchody s prírodnými zdrojmi a energiou. Zaplatila za to veľa peňazí, zvlášť na vrchole komoditnej bubliny v polovici minulého desaťročia. No postupom času zistila, že tento merkantilizmus bol zlou stratégiu, pretože uviazal Peking k drahým projektom v nestabilných krajinách Afriky. Namiesto toho Čína začala pozorovať a učiť sa od Ameriky to, ako technologické revolúcie dramaticky zvýšili ponuku a znížili ceny zemného plynu a slnečnej energie. Čína sa rozhodla klásť omnoho väčší dôraz na tento spôsob, ako si zabezpečiť energetickú bezpečnosť, pretože tento prístup taktiež zabezpečí, aby bola hlavným svetovým producentom čistej energie.

Kto asi tak vyhrá?

Donald Trump často hovorí o tom, „ako nás Čína zabíja“ a aký je unavený z toho, keď počuje, ako Čína úžasne rastie. Lenže mal by si všimnúť, že táto krajina tak rastie preto, že sa sústreďuje na budúcnosť, na oblasti rastu v ekonomike i technike. Naopak, Spojené štáty sa za vlády tohto prezidenta zapoja do márnej a donkichotskej súťaže o oživenie dávnych priemyselných odvetví. Kto si myslíte, že vyhrá?