Denník N

Ľudia mi píšu, že manželovi zničím jeho slovenské gény, hovorí youtuberka z Londýna

Videá o Slovensku začala Abbie Trulíková nahrávať, aby sa ľudia v Británii niečo dozvedeli o Slovensku, odkiaľ má manžela. Napokon ich sledujú a hojne komentujú najmä Slováci a Česi.

Abbie Trulíková (1987) pochádza z Konga. Keď mala tri roky, jej rodina sa spolu s ňou presťahovala do Londýna, kde žije doteraz. Vyštudovala obchod na University of Kent. V Londýne pracuje s nehnuteľnosťami. V roku 2014 stretla svojho budúceho manžela, ktorý je Slovák. Na svojom kanáli na YouTube nakrúca videá o Slovensku.

S Abbie sme sa stretli v Trnave, odkiaľ pochádza jej manžel. Počas celého rozhovoru sa smiala. Pri čítaní na to myslite, pretože bez jej smiechu v pozadí môžu niektoré pasáže vyznievať trocha znepokojivo.

Čo ste vedeli o Slovensku, keď ste prvý raz stretli svojho budúceho slovenského manžela?

Takmer nič. Ale keďže môj ujo chodil so Slovenkou, vedela som, že v minulosti bolo Slovensko súčasťou Československa. Z histórie som vedela len málo informácií, napríklad že Slovensko bolo súčasťou Uhorska a chvíľu pod nadvládou Nemecka.

Mali ste voči Slovákom alebo Východoeurópanom nejaké predsudky?

Keď som vyrastala, milovala som futbal. Pamätala som si, že keď hrala niektorá z východoeurópskych krajín, bolo tam veľa rasizmu, výtržností a nenávisti. Myslela som si teda, že Východoeurópania sú rasisti.

Nebáli ste sa preto stretnutia s manželovými kamarátmi alebo rodinu?

Jeho priateľov som sa nebála, viem, že by sa nepriatelil so zlými ľuďmi. Ale keď som sa mala stretnúť s jeho rodinou, bola som veľmi skeptická. Premýšľala som, či ma jeho mama bude mať rada, keďže patrí k staršej generácii, ktorá poriadne v živote nestretla černocha alebo černošku. Hovorila som si, že pochopím, ak budú zvedaví, ale nie, ak na mňa budú zlí alebo sa budú správať povýšenecky. Ale dopadlo to veľmi dobre. Jeho rodina a priatelia sú skvelí ľudia a nestretla som medzi nimi nikoho, kto by bol vyslovene nepríjemný.

V jednom prieskume medzi cudzincami žijúcimi na Slovensku muž z Nigérie hovoril, že Slováci naňho pre tmavú pleť zazerali. Sú Slováci naozaj takí?

Áno, veľa ľudí sa za mnou otáča, keď sa prechádzame po Trnave. Spomínam si, ako sme šli do kúpeľov a bola tam pani, ktorá plávala okolo mňa a skoro si mojou vinou vykrútila krk. Nemohla uveriť, že vedľa nej pláva černoška. Ani sa to nesnažila skrývať. Niektorí ľudia sa zarazia, keď zbadajú, že som si ich všimla. Ale ona by sa bola aj utopila! Bolo to smiešne. Aj toto bola jedna z vecí, prečo som nechcela chodiť do východoeurópskych krajín. V niektorých krajinách si multikultúrne prostredie nevedia celkom predstaviť a nie sú naň zvyknutí.

Vy žijete v multikultúrnom prostredí?

V kruhu mojich najbližších priateľov sú ľudia z Anglicka, Jamajky, Francúzska, Filipín, Číny alebo Indie. Ak si s niekým ľudsky sadnete, tak je vám jedno, odkiaľ pochádza alebo akej je farby pleti. Niekedy zabudnem, že mám inú farbu pleti, a sama seba sa pýtam, prečo tu na mňa ľudia civia, ale potom si spomeniem, že aha, som na Slovensku. Je to tu trochu iné, než sa prechádzať po Anglicku. Tam môžete mať svetlomodré vlasy a zelenú kožu a nikto si vás ani nevšimne. Zvykli si na to. A ja si zasa musím zvykať na to, že ľudia sa na Slovensku bežne nestretávajú s inými etnikami a menšinami.

So svojimi kamarátkami. Foto – Facebook Abbie Trulíkovej

Viacerí cudzinci tvrdili, že väzby medzi rodinami sú u nás veľmi blízke a na názore rodiny často veľmi záleží. Je to tak?

Áno. Môžem však hovoriť len o rodine môjho priateľa. Sú si veľmi blízki a rešpektujú sa. Som si istá, že ak by som sa jeho mame nepozdávala, musel by s tým niečo robiť, lebo inak by musel čeliť dôsledkom, ktoré by mohli prerásť až do toho, že by ho rodina vylúčila.

Ako ho prijala vaša rodina?

Nenávidia ho. Moji rodičia sú hrozní rasisti.

Naozaj?

Nie, to bol len vtip. Haha! Keďže sme sa presťahovali do Londýna, tak sú pomerne otvorení a nerobia z toho vedu. Môj otec pracuje s mnohými Slovákmi a môj ujo randil so Slovenkou. Môj ďalší ujo žije v Nemecku a chodil s bielou Nemkou. Pre moju rodinu je to teda pomerne normálne. Jediná vec, ktorú chcel vedieť môj otec, bola, či pije. Bál sa, že by si nemal s kým vypiť. Tak som mu povedala, že veď je Slovák, samozrejme, že pije. Môj otec má päť dcér a jedného syna. Takže sa tešil, že má v rodine ďalšieho muža, ktorý ho môže zachrániť od všetkých tých žien. Zbožňuje ho.

Abbie Trulíková so svojím mužom Bohušom. Foto – Facebook Abbie Trulíkovej

Prečo ste začali nakrúcať videá o Slovensku?

Spočiatku som sa len chcela naučiť po slovensky. Som dobrá v jazykoch, viem po anglicky, francúzsky, lingalsky – to bol môj materský jazyk v Kongu. Preto som si povedala, že sa naučím aj po slovensky, veď to nemôže byť niečo ťažké. Ale slovenčina je ten najťažší jazyk, aký som sa kedy snažila naučiť. Hovorím trocha po turecky aj grécky, ale pochopiť slovenčinu je veľmi ťažké! Má veľmi veľa výnimiek a pravidiel. Niekedy, keď sa učím slovenčinu a spýtam sa svojho muža, čo to je za pravidlo, tak sa na mňa len začudovane pozrie a povie, že netuší.

V jednom zo svojich videí hovoríte, že pomýliť si Slovensko so Slovinskom alebo s Československom je u nás tabu a ľudí to hnevá. Stretli ste osobne niekoho, koho to naozaj rozčúlilo?

Takých ľudí stretávam najmä na YouTube. Keď som zverejnila video s názvom Môj východoeurópsky manžel, veľa ľudí sa nahnevalo a v komentároch tvrdili, že Slovensko nie je východná, ale stredná Európa. Že som hlúpa a ako som sa takto mohla pomýliť. Tak som sa manžela spýtala, ako to teda je, a ten mi povedal, že je to asi jedno a nikoho to nezaujíma. No ale ja som ho hneď vyviedla z omylu, lebo zjavne zaujíma! Pamätám si aj na jedno stretnutie s kamarátom zo Slovenska, s ktorým sme sa o tom rozprávali asi hodinu. Po celý čas mi vysvetľoval, prečo Slovensko nie je súčasťou východnej Európy.

Video: Čo je na Slovensku tabu

Takže čo je správna odpoveď?

Stále neviem. Dnes už by som to video nazvala Môj slovenský manžel. Inak ľudia sa hnevajú aj vtedy, keď poviem „Slovakian“ a nie „Slovak“. Je tu toľko sporných vecí. Celkom som nechápala ani vyzúvanie sa pri dverách. Videla som, ako niektorí zostali zaskočení, keď som sa nevyzula. Ale keď som to na nich zbadala, ospravedlnila som sa a vyzula sa. V našej kultúre by sme nikomu nikdy nemali povedať, nech sa u nás vyzuje, lebo by sa to považovalo za veľmi drzé. Znamenalo by to, že si myslím, že môj dom je pre jeho topánky príliš dobrý. Ľudia to vnímajú rôzne.

Prečo vaša rodina odišla z Konga?

Chceli lepší život pre seba a svoje deti. Keď prišli, neboli veľmi bohatí a museli tvrdo pracovať. Konžania sú hrdí na to, keď sa darí ich deťom. V Kongu sa hovorí, že bohatý je aj ten, kto má veľa dcér. Takže môjho otca považujú za veľmi bohatého. Dievčatá sa totiž vydajú a prinesú do rodiny mužov. Ale keď sa ožení môj brat, tak pôjde pomáhať rodine svojej manželky.

Zaujíma sa váš muž o Kongo rovnako ako vy o Slovensko?

Nie. Absolútne. Nič. Nula bodov. Má rád naše jedlo, kultúru, hudbu, ale nechce sa mu o tom učiť. Snažila som sa ho naučiť náš jazyk, ale je tvrdohlavý a všetko, čo mu poviem, mu narazí na tvrdú hlavu a spadne na zem. Snažila som sa ho učiť aj francúzštinu, ale bez úspechu.

 

Hovoríte po slovensky?

[V slovenčine.] Trošku. Učím sa po slovensky.

Akú najťažšiu frázu dokážete povedať?

Spomínala som ju už vo svojom videu…

Tú o víne?

[V slovenčine.] Toto víno je dobré – prines ďalšiu fľašu? Nie, to je príliš ľahké. Je za tým vtipná historka. Už na prvom rande mi povedal, že ak s ním budem chodiť, musím sa naučiť túto frázu. Ohúrila som tým aj mužovu rodinu. Prišla som ako jeho dievča, ktoré vie po slovensky povedať len „ahoj“, a zrazu som povedala, že toto víno je dobré, prines ďalšiu fľašu. Vôbec nechápali, ako je to možné, tak som musela priznať, že je to to jediné, čo viem po slovensky.

A čo je tá najťažšia fráza?

Číslo 3333. Môj kamarát ma to učil povedať po česky, ale to je príliš ťažké. Takže po slovensky je to 3333. Dobre? Zdá sa, že ste mi nič nerozumeli.

Nebolo to zlé.

Slovenčina je veľmi ťažký jazyk. Nepodobá sa na nič iné.

Kedy ste na Slovensko prišli prvý raz?

Boli to narodeniny môjho muža, teda v auguste 2015.

Prekvapilo vás niečo?

Áno, napríklad, aké malé je bratislavské letisko. Mala som pocit, že je to najmenšie letisko na svete. Ale prekvapilo ma aj to, aké je tu všetko tiché. Treba však povedať, že to porovnávam najmä s tým, aký rušný je bežne Londýn. Keď som prišla do Trnavy, pýtala som sa muža, kde sú všetci ľudia. A on sa spýtal, ako to myslím, veď Trnava je rušné mesto a to, čo vidím, to sú tí všetci. Je to tu všetko také pokojné.

To je dobre alebo zle?

Páči sa mi to. Keď som si čítala o Slovensku, často sa v textoch opakovalo, že slovenčina je ťažký jazyk a dievčatá patria medzi najkrajšie na svete. Môže to byť pravda. A okrem toho sú aj veľmi štýlové. Východoeurópana si predstavíte v šuštiakoch a v niečom z deväťdesiatych rokov. Aj môj muž mal čosi také oblečené, keď sme sa stretli. Dnes už také veci, chvalabohu, nenosí.

Foto – Facebook Abbie Trulíkovej

Premýšľali ste o tom, že by ste sa presťahovali na Slovensko?

Manželovi je za domovom smutno. Chce sa vrátiť. Takže je tu možnosť, že sa sem presťahujeme. Potom však zasa bude smutno mne. Musíme premýšľať aj nad tým, kde by som tu pracovala, kam budú deti chodiť do školy, či ich budeme hneď učiť po slovensky. Je veľa veci, ktoré si ešte musíme vyjasniť.

Začali ste videá nakrúcať s tým, že budú o Slovensku?

Nie, s videami som začala, keď ma Bobo [manžel Bohuš – pozn. red.] požiadal o ruku a nikde som nevedela nájsť informácie o tom, ako sa plánuje svadba. Potom som však nakrútila video o tom, ako hovorím po slovensky, a toto video si pozrelo oveľa viac ľudí než moje videá o svadbe. Rozhodla som sa teda nakrúcať, ako pokračuje moje štúdium slovenčiny. Ľudia ma potom začali prosiť, nech urobím viac videí o Slovensku.

Pozerajú vaše videá skôr cudzinci alebo Slováci?

Na začiatku som dúfala, že sa vďaka nim o Slovensku dozvie viac cudzincov, lebo je to naozaj pekná krajina a ľudia by o nej mali vedieť. Potom som zistila, že videá pozerajú najmä Česi a Slováci. Pre nich som ich však nenakrúcala.

Slovákov veľmi zaujíma, čo si o nich myslia iní ľudia a ako ich cudzinci vnímajú.

Myslela som si, že z môjho blogu budú otrávení a budú to brať tak, že som len nejaký ďalší cudzinec, ktorý na YouTube hovorí o Slovensku.

Vo videu o vašom slovenskom manželovi ste hovorili, že vo vašom vzťahu si pomerne striktne delíte ženské a mužské úlohy. Nezneli ste pri tom veľmi šťastne.

Už som spomenula, že môj muž je veľmi tvrdohlavý. Vyrastal s ďalšími dvoma chlapcami, bez dievčat a nie je na ňom nič nežné. V domácnosti vždy robí prácu, ktorú si myslí, že by mali robiť muži. A myslím si, že si na to pomaly začínam zvykať. Je však šéfkuchár, takže vie variť a doma aj varí. Ale ak by nebol kuchár, tak by bol presvedčený, že v domácnosti má variť žena. Aj toto bol jeden z mojich predsudkov o Východoeurópanoch – že sú v tomto akosi pozadu. Vyrástla som však ako žena, ktorá vie, čo chce, nikto mi nedal nič zadarmo, vyštudovala som univerzitu, našla som si prácu. A toto všetko som nerobila, aby sa zo mňa stala gazdinka. Spočiatku som mala pocit, že práve takú ženu chce. Ale keď som ho spoznala, tak som zistila, že je len striktný, tvrdý a netrpezlivý. A s týmito troma vecami bolo občas ťažké sa nejako vyrovnať. Odvtedy už však trocha zjemnel a ja som sa ho naučila lepšie pochopiť.

Vo videu ste tiež hovorili, že je až príliš ochranársky.

Myslím si, že to znova pramení z jeho presvedčenia, že ženy sú krehké bytosti a muži ich majú ochraňovať. Neviem, či si uvedomuje, že sa viem brániť aj sama. Nechce, aby bol ku mne niekto zlý. Raz sme sa preto aj pohádali. Motala sa okolo nás partia deciek a niekto niečo poznamenal o farbe mojej pleti a on sa hrozne rozzúril. Ja mám od detstva hrošiu kožu voči takýmto poznámkam a vedela som, že sa nemôžem pobiť s každým. Ale môj muž nič také predtým nezažil a nevedel, ako reagovať, tak po deckách začal kričať. Povedala som mu, že ma nemôže ochrániť pred všetkými a už vôbec nie päsťami. Lebo nakoniec skončí kdesi vo väzení za ublíženie na zdraví.

Pozerá manžel vaše videá?

Áno.

Aj tie o ňom?

Áno, je môj najväčší fanúšik. Ale zasa niekedy mi povie, že toto video bolo nudné, alebo že som príliš často hmkala. Ďakujem veľmi pekne, pán manažér. Vie byť aj veľmi kritický.

Čo hovoril na video o sebe?

Povedal mi, nech o ňom také veci nehovorím, že čo si o ňom ľudia pomyslia. Ale je to pravda a on to vie. Tak sa na tom potom len smial. Vlastne to vzal veľmi v pohode.

V jednom z videí ste hovorili aj o zmiešaných pároch. Sú ľudia stále prekvapení, ak spolu chodia ľudia odlišnej farby pleti?

Samozrejme! Veľa ľudí to privádza do šialenstva. A nielen bielych, ale aj čiernych. Vnímajú to z historického hľadiska, keď ešte existovalo otroctvo. Nechápu, prečo chodím s niekým, pre koho by som v minulosti bola len otrokyňou, a prečo taká pekná černoška nechodí s nejakým veľkým silným černochom. Ďalší ľudia na blogu mi zasa hovoria, že som škaredá a nechápu, prečo je môj muž so mnou, keď môže byť s krásnou Slovenkou. Tvrdia, že ničím jeho slovenské gény. Asi 98 percent komentárov je milých, len asi dve percentá sú takéto príšerné.

Mažete ich?

Nie, ani jeden. YouTube niektoré automaticky zmaže. Ale ja ich tam nechávam a na niektoré aj odpovedám, aby ľudia videli, akí zlí vedia byť niektorí. Všetky tieto veci sa však, našťastie, dejú len online.

Abbie Trulíková so svojím mužom Bohušom. Foto – Facebook Abbie Trulíkovej

Ľudia vám stále hovoria, že ako zmiešaný pár budete mať krásne deti?

Áno, a to nenávidím! Je to prvá vec, ktorú mi hovoria, keď zistia, že mám bieleho partnera. Nerozumiem tomu. Aj biele deti sú pekné. Aj čierne deti sú pekné. Poznám aj naozaj škaredých miešancov. Keď teraz porodím naše spoločné dieťa a nebude pekné, tak čo urobím? Poviem mu, že prepáč, ale nevyzeráš tak, ako mi ľudia tvrdili? Hrozne ma to rozčuľuje. Ale sú tu aj dievčatá, ktoré mi po týchto videách píšu súkromné správy, že sú rady, že o tom nakrúcam videá, lebo aj ony majú zmiešané vzťahy a vnímajú to podobne. Iné to zasa majú zložitejšie ako ja, lebo ich rodičia partnerov odmietajú a nechápu ich vzťah. Môj muž je Slovák, sestrin je Konžan, ďalšia sestra randí s mužom zo Sierry Leone, teda s černochom, ale z inej krajiny a bohvie, koho si vezme moja malá sestra a brat. Sme síce súrodenci, ale páčia sa nám iní muži. Tí, čo na ľuďoch vidia len farbu ich pleti, sú obmedzení. Ak by ste ma zavreli v tmavej miestnosti s ďalšími troma Britmi, nedalo by sa rozoznať, či je tam niekto biely alebo čierny, lebo máme rovnaký prízvuk a poznáme rovnaké veci. Predsudky prídu, až keď rozsvietite.

Volili ste v referende o brexite?

Áno, za zotrvanie v Únii.

Zmení vám brexit nejako život?

Myslím si, že áno. Či sa nám to páči, alebo nie. Viem, že politici sa to snažia zľahčovať, akoby nešlo o veľkú zmenu. Stále však nevieme, ako to ovplyvní našu menu, zdravotnú starostlivosť v zahraničí, ako budú vyzerať hraničné kontroly, povolenia na štúdium v zahraničí – je toho veľa. Nemyslím si, že to musí byť nevyhnutne zlá vec, ale prišlo to náhle a my vlastne stále nevieme, prečo sme sa rozhodli opustiť Európsku úniu. Ak sa to napokon urobí dobre, ľudia budú informovaní a budú mať čas prispôsobiť sa, tak si nemyslím, že to bude znamenať koniec sveta.

Teraz najčítanejšie