Denník N

Eurokomisárka: Rybie prsty Iglo sú symbolom dvojakej kvality právom, Nutella nie

Foto - TASR
Foto – TASR

Produkty dvojakej kvality neškodia zdraviu, ale škodia dôvere ľudí v spoločný európsky trh, hovorí eurokomisárka pre ochranu spotrebiteľa Věra Jourová.

Eurokomisárka pre ochranu spotrebiteľa a spravodlivosť VĚRA JOUROVÁ je presvedčená, že dozorné orgány štátov EÚ dokážu už o niekoľko mesiacov začať konanie proti výrobcom, ktorí dodajú do jednej krajiny produkty známych značiek v horšej kvalite a zložení, ako do druhej. Nie je zástancom čiernej listiny výrobkov dvojakej kvality, myslí si, že by štáty ani Komisia nemali zverejňovať informácie o tom, že producent vyrába klamlivý výrobok, bez toho, aby to bolo jednoznačne preukázané testom. Na masívne testovanie podľa spoločnej metodológie vyčlenila Európska komisia milión eur.

Kde nakupujte potraviny a drogériu, keď ste v Bruseli a keď v Česku?

Keď som v Bruseli, tak v „samoške“ hneď vedľa mojej ulice a v Česku bežne v predajni Albert.

Kupujete niektoré výrobky v oboch krajinách, rovnaké značky?

Myslím, že mám tendenciu k stereotypnému nakupovaniu.

Zaznamenali ste rozdiel medzi tými dvoma krajinami v kvalite produktov? Pýtam sa aj preto, že ste počas samitu v Bratislave povedali, že sa budete musieť ísť z Moravy pozrieť do Rakúska na tie výrobky, o ktorých sa hovorí.

Ja osobne som ho nezaregistrovala, ale ja som mizerný spotrebiteľ, nevenujem tomu veľmi pozornosť. Ale je pravda, že keď som ešte mala malé deti, rodinu, zásobovala som ich a kŕmila, tak som sa tomu venovala asi viac.

Keď občas prídete na Moravu, vnímajú tam bežní ľudia dvojakú kvalitu výrobkov ako problém?

Vnímajú to a teraz, keď ľudia u nás vedia, že sa tým zaoberám, dostávam veľa podnetov. Ale keď sa ich pýtam, čo konkrétne im prekáža, väčšinou tú odpoveď nedostanem. Skôr ide o pocit: máme pocit, že sme klamaní. Presne ako spomínal aj maďarský premiér Viktor Orbán – ľudia sú podozrievaví.

Ako často ste počuli výhradu: Prečo to riešite až teraz?

Mne to nikto veľmi nevyčíta. Skôr mám pozitívne reakcie, že to konečne niekto zobral z tej správnej strany, pretože dlho sa to riešenie nedalo nájsť.

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná povedala, že Slovensko urobilo z témy dvojakej kvality fenomén, zviditeľnilo ju. Súhlasíte s tým?

Určite sa to dostalo na úroveň rokovania pána Fica a pána Junckera, čo bolo dobre. Ale musím povedať, že som už predtým, tým, že som komisárka pre spotrebiteľa, ktorá sa primárne nezaoberá potravinami, dostávala tie podnety z Čiech a konzultovala som ich z dTestom v Česku. Pozerala som sa na všetky možné výsledky testov a lámala som si hlavu nad tým, prečo sa ten problém nedá riešiť. Zistila som, že sa rieši z uhla: kvalita potravín vo väzbe na škodlivosť na zdraví. A to nikam nevedie, pretože to nie sú produkty, ktoré škodia zdraviu. Ale škodia dôvere ľudí v spoločný trh.

Niekoľko rokov pred premiérom Ficom upozorňovala aj na európskej pôde na ten istý problém česká europoslankyňa Olga Sehnalová. Prečo sa už jej nepodarilo z toho urobiť tému? Brala to tiež z toho nesprávneho uhla bezpečnosti potravín, alebo v tom bol menší politický vplyv?

Myslím si, že to nedostalo ten „drajv“ a pozornosť tých správnych ľudí. Problém bol aj v tom, že tých testov nebolo dosť. Ja som sa tým začala zaoberať, až keď som mala výsledky zo 4 – 5 krajín, keď skutočne bolo vidieť, že to nie je len problém jednej, dvoch krajín.

Na Slovensku sa už v roku 2011 robili porovnania značkových potravín a nápojov z 8 krajín, ukázali odlišné zloženie. Videli ste ich?

Myslím, že som ich videla. Ale hlavne som videla testy, ktoré iniciovala pani Olga Sehnalová, tie boli na menšej vzorke. My potrebujeme mať oveľa väčšiu vzorku. Keď sa dnes bavíme o väčšom meraní, tak sa bavíme až o 1000 rôznych produktoch – pre začiatok.

Testy už robilo 8 krajín, niektoré výrobky sa v nich už opakujú. Stali sa, podľa vás, rybie prsty Iglo a Nutella symbolom dvojakej kvality právom? Boli pri nich tie odlišnosti najväčšie, dopadli v testoch zle opakovane? 

Nutellu som ja nikdy nemenovala, pretože som nikdy nevidela preukázateľné výsledky testov, že by bola klamaná. Rybie prsty si myslím, že sú tam právom, pretože sa na nich dá demonštrovať, že keď je v nich oveľa menšie percento mäsa, je to klamlivý výrobok.

Do konca novembra sa štáty EÚ môžu prihlásiť o granty na ďalšie testovanie produktov podľa spoločnej metodiky, Komisia na to vyčlenila peniaze, môžu sa čerpať 3 roky. Znamená to, že až o tri roky sa možno budú zverejňovať výsledky testov, ktoré bude financovať Brusel?

V žiadnom prípade. Testovať sa bude postupne a tak, ako budú inšpekcie dostávať na stôl konkrétne produkty, budú začínať konanie proti ich výrobcom. Takže to môže byť pokojne v marci 2018.

V marci tohto roku ste spolu s ministerkou Matečnou hovorili aj o spoločnom webe viacerých krajín zameranom na dvojakú kvalitu, mali sa na ňom zverejňovať zistenia. Vtedy sa spomínalo, že začne fungovať čoskoro, ešte stále nefunguje. Prečo?

Neviem, je to starosť štátov. Dohodli sme sa tak, že sa to bude robiť na národnej úrovni aj kvôli jazykovej mutácii, aby to bolo bližšie spotrebiteľom. Neviem, na čom to viazne. Verím, že aj po samite, kde sme viackrát spomínali komunikačnú platformu so spotrebiteľmi, sa to pohne.

Nepanuje úplná jednota v tom, čo a v akej podobe zverejňovať, či robiť zoznamy produktov, ktoré v testoch neobstáli. Vy ste spomínali, že nechcete robiť čiernu listinu výrobkov či výrobcov, už takýto web tak trochu takou listinou môže byť. Čo by na ňom malo byť?

Ja si myslím, že na ten web sa dostanú podnety ľudí na prešetrenie konkrétneho výrobku, takže to sa nemôže brať ako nejaká čierna listina. Bude tam komunikácia ako je už dnes na sociálnej sieti, kde sa dnes diskutuje o všetkom možnom, takže to nikto nemôže brať  ako nejaké poškodenie. Zásadné je, aby oficiálne orgány, či už je to Komisia alebo štáty, nezverejňovali informácie o tom, že ten-ktorý producent vyrába ten klamlivý výrobok, bez toho, aby to bolo jednoznačne preukázané testom.

Myslíte to tak, že to bude jednoznačne preukázané až v tých testoch, ktoré budú mať Bruselom odobrený postup? 

Už dnes napríklad český minister Marian Jurečka otvorene menuje výrobky nahlas, lebo verí, že sú testy založené na správnej metodike, ja to tiež nepopieram. On sa rozhodol, že ich bude menovať, ja som opatrnejšia, lebo si myslím, že je to najmä na tých, ktorí zadávajú testy, aby išli s ich výsledkami na trh. Ja som možno opatrnejšia vo verejnej komunikácii, ale o to intenzívnejšie rokujem na iných fórach, s výrobcami, pýtam sa ich na dôvody, prečo sú tie výrobky iné, dostáva sa mi rôznych odpovedí. Vyvíjam tlak zhora, ale myslím si, že je potrebné, aby išiel z rôznych strán.

Nie je známe, či sa darí výrobcov tlačiť do zmeny zloženia výrobkov, ich zjednotenia, okrem výrobcu Bahlsen s ich maslovými sušienkami sa o inej značke zatiaľ nehovorí. Viete vy o ďalších príkladoch?

Nemám informácie okrem Bahlsenu a Pepsi, ktorá sa v Česku a na Slovensku cukrom prispôsobila Nemecku. Ale verím tomu, že sústredený tlak môže priniesť ovocie. Veď predsa tie značky by mali chrániť svoje meno. A v momente, keď ich vystavujú nebezpečenstvu, že sa preukáže, že je tam rozdielna kvalita a bude sa to zverejňovať, je v ich záujme si s tým urobiť poriadok.

Výrobcovia bagatelizujú, že by bola za odlišným zložením snaha ušetriť, aj preto zdôrazňujú iné chute, kvalitu vody, zvyklosti. Do akej miery v tom hrá rolu podľa vás cena?

Myslím si, že cena tam hrá oveľa väčšiu rolu, než ako sa o tom hovorí.

Pred pol rokom ste naznačili, že výrobcovia sa ani po kritike nemusia rozhodnúť zmeniť zloženie produktov, ale môžu na obale uviesť : Výrobok východ. Niekoľko mesiacov sa stretávate s producentmi, myslíte si dnes, že toto riešenie bude pre nich najschodnejšie?

Stále hovorím to isté – toto je až druhé dobré riešenie. Najlepším riešením je, aby neboli rozdiely, aby zvýšili kvalitu tam, kde je viditeľne nižšia, nebavíme sa o rôznych chuťových preferenciách. Ale keď ide o jednoznačne oklamaný výrobok, tak tam chceme, aby zmizol z trhu tým, že sa zmení receptúra a zvýši sa kvalita. Niečo ako Výrobok východ je pre mňa riešenie, ktoré sa mi veľmi nezdá, ale je k dispozícii.

Už dnes sa v krajinách EÚ predávajú výrobky rovnakej značky, obalu, ale menšieho objemu – pracie a čistiace prostriedky, antiperspiranty. Neobávate sa toho, že koncerny pod tlakom môžu zvoliť toto riešenie? Zjednotia zloženie, ako sa žiada, ale aby udržali cenu, lebo budú pod dohľadom, dajú menší objem do pôvodného veľkého balenia, napíšu objem dozadu malým písmom, takže si to spotrebiteľ na prvý pohľad nemusí všimnúť?

Nie som si istá. Skôr si myslím, že to je prípad, keď by sa výrobok mal viditeľne označiť, že ide o menšie balenie. V žiadnom prípade však nechceme diktovať cenu, cena je otázkou trhu. Máme v pravidlách ochrany spotrebiteľa povinnosť uvádzať jednotkovú cenu, aby sa vedelo, za čo si čo kupujem, takže v tom spotrebiteľ klamaný nie je. Sme toho názoru, že nechceme zavádzať v Európe to, čo som si ešte ja pamätala ako socialistické plánovanie, ktoré sa veľmi tvrdo zaoberalo cenotvorbou. To teda v žiadnom prípade rozhodne Európa nepotrebuje.

Je tu potom kategória značkových výrobkov, kde je iné zloženie, menší obsah niektorých surovín jasný už z fotografie na obale, takým sa ukázala pizza s menším počtom koliesok salámy či mozarelly. Podarí sa, podľa vás, odstrániť tento problém, v ktorom nejde o klamanie, keďže je zloženie jasné z obalu?

Zložitosť tej veci je,  že izolovane je jeden produkt na jednom štátnom trhu s presne uvedenými ingredienciami, nikto nikoho neklame. Keď sa pozrieme na spoločný trh, tak zistíme, že tá istá značka má iné zloženie a to sú veci, po ktorých ideme. Lebo si myslíme, že tak to máme riešiť, bez tých štátnych hraníc, keď hovoríme o rovnakej kvalite na spoločnom európskom trhu a o rovnakej úcte k spotrebiteľom a ich peniazom.

Koľko prípadov klamlivých značiek ste našli pri testovaní na západných trhoch?

Detskú tekvicovú výživu Hipp, ktorá dopadla v Česku lepšie ako v Nemecku, čokoládový puding Dr. Oetker a kešu oriešky z Lidla. Otázkou sú aj rybie prsty, ktoré majú 65% mäsa v Nemecku a Rakúsku, ale 58% majú nielen na Slovensku a v Česku, ale aj vo Veľkej Británii a v Portugalsku. Takže sa to nedá zjednodušiť na západ – východ.

Pozitívny príklad sa uvádzal aj zo slovenského testovania. Dá sa však, podľa vás, povedať, že kešu oriešky z nášho pultu dopadli lepšie ako z rakúskeho, keď tie pre nás síce mali lepšiu chuť a vôňu, ale v balení pre náš trh bolo podľa výsledkov testov až 16,6% nejedlých, tvrdých orechov, ktoré sa nedali jesť a v Rakúsku okolo 10%?

No práve, že to nemôže byť podľa mňa, lebo ja som laik. Aj preto sa musíme dobrať nejakých nôt na testovanie, aby sa to objektívne hodnotilo, aby to niekto nehodnotil len pohľadom z okna, alebo že sa pozrie do vrecúška kešu orieškov.

Bruselom podporené testovanie malo byť iné aj v tom, že sa mali štáty koordinovať, kto čo bude kedy testovať, predkladajú však svoje projekty. Ako bude v praxi ich spolupráca vyzerať?

Vedecké centrum, ktoré pripravuje návrh, vytvára odbornú pracovnú skupinu, kde budú zástupcovia národných referenčných laboratórií. Predpokladám, že v tejto skupine sa dohodnú aj na tom, kto čo kedy bude robiť.

Do akej miery český premiér Bohuslav Sobotka narúša jednotu krajín V4 tvrdením, že chce zmeniť európsku smernicu, pretože sa nedá na prípady dvojakej kvality uplatniť. Je to problém?

Nie je. Nech to Česká republika navrhne. My sa pozeráme aj na tú možnosť, ale už som ikskrát povedala, že hľadám riešenie, ktoré je použiteľné hneď. Ak sa budem spoliehať na to, až bude nová legislatíva, tak je to ako keď čakám, kedy zahrmí.

Kvalita potravín

Rozhovory

Teraz najčítanejšie