Denník N

Studená vojna sa neskončila. Pozrite si mapu vojenských základní USA a Ruska v Európe

Rusko i Amerika v Európe naďalej držia svoje predsunuté jednotky. Napäté vzťahy dávajú základniam nový zmysel existencie.

Prejazd konvoja si užívali stúpenci Ameriky i odporcovia. Tí prví však prevažovali. Foto - TASR/AP
Prejazd konvoja si užívali stúpenci Ameriky i odporcovia. Tí prví však prevažovali. Foto – TASR/AP

Letecká základňa Ramstein na juhozápade Nemecka je samostatným mestečkom. Tridsaťtisíc amerických vojakov má k dispozícii športoviská, fitnescentrá či školy pre svoje deti. Vo vlastných supermarketoch môžu platiť dolármi.

Ramstein, ktorého názvom sa inšpirovala aj známa metalová skupina, je jedným z pozostatkov studenej vojny. Letisko vybudovali západní spojenci po obsadení Nemecka na záver druhej svetovej vojny a dlhé roky slúži predovšetkým transportnému vojenskému letectvu.

Napäté vzťahy s Ruskom teraz dávajú Ramsteinu a ďalším americkým základniam nový zmysel existencie.

„Prítomnosť Američanov v Európe dnes predovšetkým dokazuje, že USA stále považujú bezpečnosť na našom kontinente za svoj záujem,“ hovorí Marian Majer, analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI).

Celkovo dnes v Európe slúži 64-tisíc amerických vojakov a v poslednom čase je o nich dosť počuť. Len pred pár dňami sa ich konvoj demonštratívne presúval z cvičenia v pobaltských štátoch na základňu v Bavorsku. Desiatky transportérov sa sunuli poľskými a českými mestami a strhávali na seba pozornosť.

„Jazdíme päť hodín denne, potom vylezieme, najeme sa a ideme sa pozrieť za miestnymi obyvateľmi. Chceme ukázať, že sme tu,“ priblížil túto jazdu Českej televízii veliteľ konvoja Timothy Payment.

Z historických dôvodov sú dnes Američania rozmiestnení hlavne v porazených štátoch niekdajšej Osi, v Taliansku a Nemecku. Ich sila je však výrazne menšia než v časoch studenej vojny. V Európe vtedy mali viac než 300-tisíc vojakov.

V Nemecku ešte stále zostáva aj britský dvadsaťtisícový zbor. A donedávna tam slúžili aj vojaci z Francúzska. Ich posledný regiment sa vrátil domov pred necelým rokom.

zakladne

Dvojjediný veliteľ

Americké a britské jednotky na svojich predsunutých základniach dnes dopĺňajú vojská ostatných členov NATO. Všetci formálne podliehajú jednotnému vedeniu, ktoré je v belgickom mestečku Mons. Veliteľom je vždy Američan.

„Vďaka tomuto pravidlu môže veliť americkým vojakom v Európe aj jednotkám európskych členov NATO,“ vysvetľuje Majer.

Samotné NATO ako organizácia vlastné vojská ani vlastné základne nemá. „Po formálnej stránke je základňou NATO každá vojenská základňa na území členského štátu,“ hovorí český bezpečnostný expert František Šulc.

Aliancia buduje len veliteľstvá či výcvikové centrá, kam jednotlivé armády vysielajú svojich zástupcov. Toto zázemie pravidelne využíva aj Európska únia, ktorá sa v posledných rokoch tiež zapojila do vojenských operácií – najmä v Afrike.

Najvyšším veliteľom amerických vojsk i vojsk NATO v Európe je štvorhviezdičkový generál Philip Breedlove. Foto - NATO
Najvyšším veliteľom amerických vojsk i vojsk NATO v Európe je štvorhviezdičkový generál Philip Breedlove. Foto – NATO

Okrem veliteľstiev má Aliancia k dispozícii letisko v maďarskom meste Pápa, kde má niekoľko členských štátov flotilu transportných lietadiel. A ďalej letisko v nemeckom Geilenkirchene pre lietadlá AWACS, určené na sledovanie vzdušného priestoru.

Na východ len výnimočne

Smerom k ruským silám táto infraštruktúra predstavuje len veľmi obmedzenú silu. Americké sily aj veliteľstvá NATO sú totiž v západnej Európe a v postkomunistických krajinách stále základne nemajú.

Navyše základne majú v časoch takzvanej hybridnej vojny skôr symbolický než taktický význam. „Ak máte niekde tisíc vojakov, tak to nerieši veľa. Dnes potrebujete mať hlavne prostriedky, ako ich prepraviť, kam potrebujete,“ poznamenal pre Denník N jeden zo slovenských generálov.

NATO preto uvažuje skôr o zriadení nového veliteľstva v poľskom Štetíne, pod ktoré by spadali novobudované sily rýchlej reakcie.

Ešte v ére Georgea Busha prišli Američania so zámerom vybudovať radarovú základňu v Česku a raketové silo v Poľsku. Mali sa stať  súčasťou americkej protiraketovej obrany.

Tento zámer dráždil Rusko, Vladimir Putin odmietal, aby Američania zapichli svoje vlajky v jeho bývalých satelitoch. Bushov nástupca Barack Obama preto projekt zrušil. „Chceme reštart vzťahov s Ruskom,“ sľuboval Obama pred šiestimi rokmi.

Video: Americký radar predčasne vítal pesničkár Jan Vyčítal v duete s vtedajšou ministerkou obrany Parkanovou

To však neznamená, že by americké jednotky vo východnej Európe fyzicky neboli. USA si napríklad pred deviatimi rokmi prenajali niekoľko základní v Bulharsku – oficiálne je to na výcvik.

Napríklad od Ramsteinu sa základne líšia v tom, že zostali pod bulharským velením, či tým, že Američania sa tam nenasťahovali aj s rodinami.

USA ani vedenie NATO nepochybuje o tom, že Rusko sa na Ukrajine priamo vojensky angažovalo. Napriek tomu zatiaľ s rozmiestňovaním základní vo východnej Európe Aliancia nepočíta.

Namiesto toho Pentagón plánuje skôr organizovanie veľkých vojenských cvičení, ktoré majú prebiehať v Pobaltí alebo na Balkáne. Tie majú byť odpoveďou na rozsiahle manévre ruskej armády, ktorých sa bežne zúčastňujú desiatky tisíc vojakov.

Ruské dŕžavy

Ruská armáda v posledných rokoch prechádza postupnou modernizáciou, ktorá sa zintenzívnila po krátkej vojne v Gruzínsku v lete 2008. Dnes v nej slúži viac než 800-tisíc vojakov. Do zahraničia by podľa odhadov mohla nasadiť len desať percent svojho stavu – polovicu vojska napríklad tvoria vojaci základnej služby.

Okrem vlastného územia môže Rusko využívať predsunuté základne v niektorých štátoch, ktoré jej zostali ešte z čias Sovietskeho zväzu. Ide konkrétne o základne v Arménsku, v separatistickej Podnesterskej republike na území Moldavska a predovšetkým o prístav Sevastopoľ na Kryme.

„Sevastopoľ bol historicky základňou čiernomorskej flotily. Pre Kremeľ je strategicky dôležitý, pretože nemá iné adekvátne miesto, kde by jeho lode mohli kotviť,“ hovorí Ondřej Soukup, bývalý spravodaj českých Hospodářských novín v Rusku.

Práve obavy zo straty Sevastopoľa hrali podľa Soukupa dôležitú úlohu pri rozhodovaní o anexii Krymu. „Rusko považuje Sevastopoľ za nepotopiteľnú lietadlovú loď,“ dodáva Soukup.

Ako základne NATO vidí proruská propaganda. "Rusko umiestnilo svoju krajinu vedľa vojenských základní," ironicky hlása plagát.
Ako základne NATO vidí proruská propaganda. „Rusko umiestnilo svoju krajinu vedľa vojenských základní,“ ironicky hlása plagát.

Iným príbehom sú ruské základne v Bielorusku. „Na bieloruskom území sa tradične sústredila sovietska protivzdušná obrana, pretože je to nejakých 500 kilometrov od nárazníkovej zóny. Z pohľadu Ruska je dôležité, aby tam malo svojich vojakov,“ vysvetľuje Soukup.

Okrem protivzdušnej obrany zamýšľala nedávno Moskva umiestniť v Bielorusku aj svoje pozemné vojská. „Pomocou pozemných jednotiek chcela Moskva vyvíjať väčší nátlak na Ukrajinu. Bieloruský prezident Lukašenko to však Rusku nedovolil,“ dodal Soukup.

Špecifická situácia nastala v Gruzínsku. Po tom, ako v roku 2008 vyhlásili nezávislosť Abcházsko a Južné Osetsko, sa ruská armáda rozhodla posilniť svoje stavy na tomto území. Jej novo zriadené základne dnes zaručujú obom separatistickým republikám „nezávislosť“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie