Denník N

Pre squash sa vydávala za chlapca, Taliban sa jej vyhrážal smrťou

26-ročná Maria Toorpakay Wazirová milovala od detstva squash a bola preň ochotná veľa obetovať. V rodnom Pakistane sa jej Taliban vyhrážal smrťou, preto ušla do Kanady.

Maria Toorpakay Wazirová sa narodila vo Vaziristane, časti Pakistanu, ktorá je považovaná za najnebezpečnejšie miesto sveta. V tejto Talibanom ovládanej časti krajiny ženy veľmi zriedka navštevujú školy, športové aktivity sú pre ne taktiež tabu.

„Naša kultúra je veľmi nekompromisná a prísna. Muži sú v nej mimoriadne dominantní. Ženy nemajú právo na vzdelávanie, či venovať sa športu,“ povedala Maria v rozhovore pre The Guardian.

Napriek týmto nepriaznivým okolnostiam sa vypracovala až na 41. miesto svetového squashového rebríčka.

Veľká podpora rodičov

Maria mala od útleho detstva rada šport a jej liberálne zmýšľajúci rodičia ju v ňom podporovali. Preto v štyroch rokoch prijala mimoriadne netradičné a drastické opatrenia: spálila všetky dievčenské šaty, ostrihala si vlasy a začala sa vydávať za chlapca.

Otec Shamsul Qayyum Wazir, ktorý je hlasným zástancom rovnakých práv pre mužov a ženy, jej dal mužské meno, ktoré vystihovalo jej mimoriadne bojovú povahu – Džingischán. Len týmto spôsobom mohla nasledovať svoj sen, venovať sa športu profesionálne.

„Keď ľudia zistili, že som dievča a nie chlapec, atmosféra sa dramaticky zmenila. Vrelosť ľudí sa okamžite vytratila a nahradili ju obťažovanie, šikana a nátlak. Nerozumela som, prečo to tak je a uvedomila som si, aké ťažké je byť v tejto spoločnosti dievčaťom. Povedala som si však, že sa nevzdám,“ spomína Maria.

Najprv bolo jej vášňou vzpieranie, v ktorom bola ako dvanásťročná druhým najlepším  juniorom v krajine. Potom sa zamilovala do squashu. „Keď som prišla do squashovej akadémie v Pešaváre, už som nemohla utajiť svoju pravú identitu, pretože odo mňa požadovali rodný list. Šéf akadémie mal, našťastie, rovnaké hodnoty ako môj otec a podal mi raketu,“ približuje Maria svoje squashové začiatky na vlastnej internetovej stránke .

Vyhrážky smrťou

Ako 16-ročná získala na juniorských majstrovstvách sveta bronzovú medailu, v kategórii do 19 rokov bola tretia na svete a v seniorskom rebríčku bola napriek nízkemu veku v prvej 80-ke. Týmito pozoruhodnými výsledkami v rodnom Pakistane získala na popularite. Malo to však aj svoju odvrátenú stránku, pretože Maria a jej rodina následne dostali od Talibanu niekoľko smrteľných vyhrážok. Militantné hnutie sľubovalo „kruté dôsledky“, ak Maria neskončí športovú kariéru, pretože to je protiislamské.

Maria sa nebála ani tak o svoju bezpečnosť, ako o životy svojich najbližších. Preto sa rozhodla neohrozovať ich a takmer štyri roky strávila „v domácom väzení“ vo veľmi zlom psychickom stave. Napriek tomu sa nikdy nevzdala. Trénovala vskutku bizarným spôsobom, keď si doma o stenu udierala squashovú loptičku a tým pripomenula, ako tento šport vznikol – v anglickom väzení v polovici 19. storočia.

„Všetko, nad čím som rozmýšľala, bol squash. Pracovala som veľmi tvrdo a niekedy trénovala aj desať hodín denne. Squash je moja srdcová záležitosť. Stal sa pre mňa otázkou prežitia,“ povedala v rozhovore pre CNN.

Pomohol jeden z najlepších v histórii

Keďže nevedela, ako sa z tejto situácie dostať, začala posielať tisícky e-mailov ľuďom a squashovým akadémiám s prosbou o pomoc.

Jedného dňa jej odpísal Jonathon Power, jeden z najlepších hráčov squashovej histórie a zároveň známy squashový búrlivák, ktorý už roky vedie svoju squashovú akadémiu v kanadskom Toronte.

„Dostal som e-mail od nejakého mladého dievčaťa, v ktorom uvádzalo, že si len chce splniť svoj sen a stať sa čo najlepšou hráčkou. Pomyslel som si, že jej pomôžem. Určite má talent a odhodlanie stať sa najlepšou hráčkou sveta. Bude to však nejaký čas trvať, pretože stratila štyri roky trénovaním o stenu domu. Pakistan a celý moslimský svet by mal byť na ňu hrdý,“ komentoval svoje rozhodnutie Jonathon Power.

Už o pár mesiacov neskôr bola najlepšou pakistanskou hráčkou. V decembri 2012 sa dokonca dostala na 41. miesto svetového rebríčka, čo je zatiaľ jej najvyššie umiestnenie. Napriek tomu však ostáva jej cieľom dostať sa do top 10 a tiež inšpirovať pakistanské dievčatá, aby nasledovali svoje sny.

Pútavý príbeh sa dostal aj na plátno, výsledkom čoho je dokumentárny film Girl Unbound, ktorý mal premiéru vlani na filmovom festivale v Toronte TIFF 2016.

„Chcem, aby bol vo svete mier. Želám si, aby sa ľudia spojili proti terorizmu. Šport zmenil môj život a myslím si, že to je jedna z oblastí, ktorá nás spája aj naprieč rôznymi kontinentmi a národmi,“ povedala Maria, ktorá sa na začiatku tohto roka vrátila do Pakistanu, aby inšpirovala aj ostatné ženy v tejto krajine.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb, Svet

Teraz najčítanejšie