Denník N

V župách rozhodujeme aj o Únii

V piatok 20. decembra 2013 v Banskej Bystrici si prevzal novozvolený predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba (vľavo) funkciu od dosluhujúceho predsedu Vladimíra Maňku (vpravo). FOTO –TASR
V piatok 20. decembra 2013 v Banskej Bystrici si prevzal novozvolený predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba (vľavo) funkciu od dosluhujúceho predsedu Vladimíra Maňku (vpravo). FOTO –TASR

Rozhodovať nebudú za nás kdesi v Bruseli. To my budeme rozhodovať v župách aj o tvári EÚ.

O tri týždne už bude všetko zrátané. Vtedy už bude jasné to, čo je dnes ešte v hmle: podarí sa Kotlebovi a spol. rozmiestniť ich „Pevnosť Slovensko“ vo všetkých župách či dokonca niekde získať postavenie hradných pánov?

Ešte pred troma mesiacmi šéf strany vo vranovskej bazilike seba samého, ako aj „celú politickú stranu Kotleba – ĽSNS, všetkých poslancov, asistentov, voličov, sympatizantov súčasných i budúcich a celé Slovensko“ bezvýhradne zasvätil „Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie“. Minulý týždeň na mítingu vo Veľkom Krtíši nielen naznačil, ako si takéto nové Slovensko predstavuje, ale aj s nostalgiou spomínal, ako by s „háveďou, ktorá tu nemá čo hľadať“, naložili v starých zlatých časoch: „Predstavte si, že by niekto v 80. roku povedal, že sem chce prísť 200-tisíc ľudí, ktorí tu nemajú čo robiť a budú si brať všetko, lebo si myslia, že to je ich. Len by dali pohraničiarom o dva zásobníky viac a vybavená vec. Neprešli by ani po druhé pásmo.“

Strana má podľa neho „jasno v kraji aj v republike“, len potrebuje viac poslancov.

A práve to je prvá kľúčová vec, ktorú treba zdôrazniť. Generálna prokuratúra síce kvalifikovala ĽSNS ako „extrémistickú politickú stranu s fašistickými tendenciami“, ktorej konečným cieľom nie je nič menšie ako „odstránenie súčasného demokratického systému“, no napriek tomu sa strana chce pevne usadiť nielen v parlamente, ale aj v krajoch. To by neostalo bez následkov pre demokraciu na Slovensku.

Po druhé, župné voľby by mohli potvrdiť jednu líniu našich moderných dejín. Nie vždy si to uvedomujeme, ale slovenská spoločnosť vykazuje pozoruhodnú schopnosť sebaučenia. Nejaký čas trvalo, kým sme režim štátu, ktorý bol Hitlerovým spojencom, odmietli v Povstaní. Podobne po očarení Mečiarom prišlo nielen vytriezvenie, ale v roku 1998 aj zvrátenie nastúpeného trendu. A nedávno dokonca zrušenie Mečiarových amnestií. Schopnosť sebakorekcie patrí ku kľúčovým znakom demokracie a postup kandidátov Klusa a Mičeva ukazuje, že úcta k základným pilierom demokratického štátu, schopnosť dohody v mene vyššieho záujmu nevymizli.

Tretí rozmer sa už netýka iba Slovenska. Dnes sa totiž stávame ďalším testovacím terénom stavu liberálnej demokracie v Európe. V Maďarsku jeden z vládnych politikov reční o Sorosovi ako o satanovi a celkom vážne sa pri tom odvoláva na proroctvo z Fatimy. V Čechách pred voľbami rastie podpora pre Okamuru, ktorý hlása odpor proti imigrantom a protestuje proti každej jednej súčasti dnešného systému. V Poľsku už nie je demokracia, hovorí ikona poľského disentu Adam Michnik, šéfredaktor Gazety Wyborczej.

A tak sa, možno paradoxne, slovenské župné voľby, a širšie, Slovensko, stávajú jedným zo skúšobných kameňov v procese, v ktorom sa rodí európska budúcnosť. Rozhodovať nebudú za nás kdesi v Bruseli; naopak, my budeme rozhodovať v našich župách aj o tvári Európskej únie.

Najväčšie nebezpečenstvo súčasnosti, povedal na tohoročnom pražskom Fóre 2000 knieža Albert II. z Monaka, je ľahostajnosť. Mal pravdu. Preto ak máte v rodine niekoho, o kom si myslíte, že ešte nevie, ako sa zachová – aj keď dosiaľ o župné voľby ani nezavadil –, azda by ste sa s ním mohli pozhovárať o tom, v akej krajine chce žiť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie