Denník N

Rakúsko je ako ihrisko radikálnej pravice, víťaz volieb Kurz ju zrejme vráti do vlády

Sebastian Kurz. Foto – TASR/AP
Sebastian Kurz. Foto – TASR/AP

Také dobré výsledky mala extrémna pravica v Rakúsku naposledy v roku 1999 pod vedením Jörga Haidera.

Vláda extrémnej pravice v Európe sa môže stať novým normálom. Tak komentoval prvé odhady po nedeľných rakúskych voľbách expert Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie Mario Holzner.

Predčasné parlamentné voľby podľa neoficiálnych výsledkov vyhrala s malým predstihom Rakúska ľudová strana (ÖVP) a jej líder Sebastian Kurz má najväčšie šance stať sa novým rakúskym kancelárom.

Tesný súboj o druhé miesto zviedli krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) a sociálni demokrati (SPÖ) doterajšieho kancelára Christiana Kerna.

Do parlamentu sa ešte dostala liberálna strana NEOS, naopak, štvorpercentnú hranicu podľa odhadov neprekonali rozštiepení Zelení.

Výsledky volieb

  • Ľudová strana (ÖVP) – 31,4 %
  • Sociálni demokrati (SPÖ) – 26,7 % 
  • Slobodná strana (FPÖ) – 26,3 %
  • NEOS – 5,3 %

Také dobré výsledky mala extrémna pravica v Rakúsku naposledy v roku 1999, keď získali 26,9 percenta pod vedením Jörga Haidera. FPÖ je notoricky známa svojou xenofóbiou, antisemitizmom a zľahčovaním nacistickej minulosti Rakúska. Ich kandidát Norbert Hofer sa dostal minulý rok až do finále prezidentských volieb.

„Najpravdepodobnejší a logický scenár teraz je, že Kurz zoberie do vlády extrémnu pravicu,“ povedal Denníku N analytik Holzner. Obe strany budú mať v parlamente pohodlnú väčšinu, a preto očakáva, že koaličné rokovanie prebehne pomerne rýchlo. Spája ich prísnejší pohľad na migráciu, kritika islamu a štátnej byrokracie.

„Tento výsledok nie je prekvapením. Migračná kríza bola hlavnou témou a pomohla pravici uspieť vo voľbách. Na druhej strane, sociálni demokrati mali za sebou veľmi slabú kampaň. Nedokázali zaujať a trápili sa škandálom okolo očierňovacej kampane proti Kurzovi,“ hovorí Holzner. Pravici pomohol aj rozpad Zelených.

Nový normál: vláda populistov?

Rakúsko už vládu ľudovcov a radikálnej pravice zažilo po voľbách v roku 1999. EÚ vtedy z obavy pred ohrozením demokracie v krajine zareagovala sankciami, ktoré boli nakoniec zrušené. V roku 2017 je situácia úplne iná a opakovanie sankcií je nereálne.

„Niečo také sa už nezopakuje. Po tom, čo vidíme v Maďarsku a v Poľsku, kde sa vlády ujali oveľa radikálnejší politici, no krajiny ostali nepotrestané, to nehrozí. Vláda extrémnej pravice sa stáva novým normálom,“ hovorí Holzner.

O týždeň sa úspech populistov očakáva aj v susednom Česku, kde je favoritom hnutie ANO Andreja Babiša. Populistická strana AfD v nedávnych nemeckých voľbách skončila tretia, no na rozdiel od situácie v Rakúsku nechcú s radikálmi hlavné strany vládnuť.

Z Rakúska sa podľa Holznera stal ukážkový príklad ihriska pre radikálnu pravicu. V roku 1999 síce parlamentné voľby vyhrali sociálni demokrati, ale na vláde sa dohodli druhí slobodní a tretí ľudovci, ktorí si však vyrokovali kreslo kancelára.

Wunderkind Kurz

Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz sa po nedeli vo svojich 31 rokoch môže stať najmladším šéfom vlády v Európe.

„Vo vláde so slobodnými môže hrať rolu dobrého policajta. Neočakávam však, že radikálna pravica na čele s Heinzom-Christianom Strachem bude ustupovať zo svojej kritiky EÚ,“ myslí si Holzner. Možno očakávať, že slobodní budú požadovať niektoré tvrdšie kroky voči Únii najmä v oblasti migrácie. Holzner však neočakáva dramatický zvrat v zahraničnopolitickej orientácii.

„Ani jedna z týchto dvoch strán nebude mať ústavnú väčšinu a ťažko očakávať, že by FPÖ dostala ministerstvo zahraničia. Skôr má väčší záujem o ministerstvo vnútra a sociálnych vecí,“ hovorí rakúsky analytik. Prioritou takej vlády by bola protiimigračná politika a zužovanie štátnej byrokracie.

Kurz mal okrem iného v programe aj zrušenie sociálnych benefitov pre cudzincov, pokiaľ nebývajú v Rakúsku najmenej päť rokov.

Rakúsko v rokoch 2015 a 2016 prijalo okolo 130-tisíc utečencov. Spolu s Nemeckom a so Švédskom bolo najotvorenejšou krajinou v Európe.

Sebastian Kurz (1986)

Rakúske predčasné voľby vyhral podľa očakávaní len 31-ročný Sebastian Kurz. Ako hlavný kandidát na rakúskeho kancelára sa teraz môže stať najmladším šéfom európskej vlády.

Líder Rakúskej ľudovej strany (ÖVP)

Ministra zahraničných vecí si len tento rok za svojho šéfa zvolila pravicová Rakúska ľudová strana a hneď jej to pomohlo. V prieskumoch verejnej mienky predbehla krajne pravicovú Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ).

Nedokončil vysokú školu

Politickej kariére dal prednosť aj pred ukončením univerzitného štúdia práva vo Viedni. Mal len 27, keď sa stal šéfom rakúskej diplomacie.

Integrácia a obmedzovanie islamizácie

Politiku rozbehol na viedenskej radnici, neskôr sa prepracoval na štátneho tajomníka pre integráciu. Venoval sa integrácii moslimských prisťahovalcov – zaviedol napríklad bezplatné jazykové kurzy. Už v roku 2013 získal najviac preferenčných hlasov. Presadil tiež zákaz financovania mešít zo zahraničia a nedávno aj zákaz nosenia buriek. Rovnako tiež zaviedol vysokoškolské teologické štúdium islamu v Rakúsku.

Zdroj: čtk

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Sebastian Kurz

Svet

Teraz najčítanejšie