Denník N

Sú len dve základné školy, kde učia po rómsky, deti tam rómsku vetu napíšu bez chyby

Deti zo Základnej školy na Galaktickej ulici v Košiciach. foto – súkromná základná škola, Galaktická, Košice
Deti zo Základnej školy na Galaktickej ulici v Košiciach. foto – súkromná základná škola, Galaktická, Košice

Boli sme v škole, kde už vyučujú rómčinu. Aj tam si deti mýlia ryžu a ryhu, ale aspoň ich to naučia v jazyku, ktorému rozumejú. Učiteľka rómčiny vysvetľuje, že slovenská gramatika je pre rómske deti ťažká.

Toto je trochu iná trieda. Aj tu zvoní, aj tu vchádza na začiatku hodiny učiteľka. S ňou však prichádza aj asistentka.

Táto škola je súkromná, ale nechodia sem deti z bohatých rodín. Naopak, z tých najchudobnejších. A aj od učiteľky tu počuť rómčinu. Deťom, ktoré inému jazyku nerozumejú, sa tu má kto prihovoriť a naučiť ich v rómčine aj písať. To všetko je nevyhnutné, aby dobre zvládli základnú školu.

Žiakov nultého ročníka musia niekoľkokrát upozorniť, aby sa postavili ku svojej lavici. Tie deti majú tak päť-šesť rokov. Vyučovanie začínajú ľahkou rozcvičkou. Najprv napodobňujú rukami padajúci dážď, potom sa naťahujú a zbierajú jablká a hrušky a nakoniec hrajú na pomyselné hudobné nástroje.

Samko potrebuje pomoc asistentky Betky. Sláčik drží v ľavej ruke a nemotorne ňou hýbe zo strany na stranu. Asistentka k nemu podíde a nastaví mu ruky do polohy, ktorá má pripomínať hru na husliach a zrazu to ide.

Keď sa žiaci posadia, učiteľka vezme do ruky kriedu a na tabuľu kreslí slučku, ktorú budú deti precvičovať. Ako prvá ide k tabuli Zuzka. Keď ju takmer bezchybne nakreslí, do vzduchu zrazu vyletia ruky. K tabuli chcú ísť takmer všetci.

Druhá najväčšia menšina je odkázaná na súkromné školy

Súkromná základná škola na Galaktickej ulici v Košiciach je jedna z ôsmich škôl na Slovensku, kde vyučujú rómčinu. Podľa štátneho vzdelávacieho programu ju učia ako cudzí jazyk. Riaditeľka Anna Koptová však rómčinu neberie ako cudziu reč. „Či je to pre nás cudzí alebo necudzí jazyk? Takmer všetky deti na našej škole sú rómske a s rómčinou sa stretávajú od malička. Takže cudzia nie je. Ale keďže na iných školách nemajú šancu sa ju učiť aj v písomnej podobe, stáva sa cudzou.“

Anna Koptová bola prvou porevolučnou rómskou poslankyňou Slovenskej národnej rady.

Rómska menšina je na Slovensku druhou najväčšou po maďarskej. Občanov s maďarskou národnosťou je podľa oficiálnych údajov okolo 450-tisíc a na Slovensku sa nachádza 263 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským alebo zmiešaným slovenským a maďarským. Podľa posledného atlasu rómskych komunít žije na Slovensku zhruba 400-tisíc Rómov. Školu s vyučovacím jazykom rómskym však nemajú ani jednu.

Napriek týmto štatistikám ministerstvo školstva tvrdí, že národnostné menšiny na Slovensku majú právo vzdelávať sa vo svojom rodnom jazyku. Svoju školu majú aj rusínska, ukrajinská a nemecká menšina. Druhá najpočetnejšia minorita si tak musí vystačiť s ôsmimi školami, kde sa rómčinu učia aspoň ako cudzí jazyk. Z nich základné sú len dve.

Rómčinu ako cudzí jazyk vyučujú aj na gymnáziu a strednej odbornej škole v Kremnici, na pedagogickej a sociálnej akadémii a hudobno-dramatickom konzervatóriu v Košiciach a na konzervatóriu v Rimavskej Sobote. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety založila Ústav rómskych európskych štúdií. Všetky spomínané školy majú okrem výučby rómčiny ďalšiu spoločnú vec: sú súkromné.

V každej rodine rozprávajú trochu inak

V košickej základnej škole na Galaktickej ulici sa žiaci prvého až piateho ročníka učia rómčinu dvakrát týždenne. Vyššie ročníky majú za týždeň po jednej hodine.

Škola má aj jedného nerómskeho žiaka, ktorý na rómčinu musí chodiť tiež, pretože je to povinný predmet.

Kodifikovaný rómsky jazyk má svoju gramatiku, morfológiu a slovnú zásobu. Aj keď rómčina je trocha iná v ostatných európskych krajinách, spisovná rómčina má zaručiť, že si všetci navzájom porozumejú.

Riaditeľka školy Koptová upozorňuje, že rómčina má rôzne variácie aj v rámci Slovenska. „Ako slovenčina má svoje dialekty, tak rómčina ich má oveľa viac. Keďže sa vo verejnej sfére nepestuje, nemá šancu stabilizovať sa v hovorovej podobe. Deti sa v iných školách nestretávajú so spisovnou rómčinou, a tak pribúdajú nové dialekty a varianty, napríklad ju miešajú so slovenčinou či maďarčinou. Nielenže v každej dedine, ale aj v každej rodine sa rozpráva trocha inak,“ vysvetľuje Koptová.

Na potrebu vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku poukazuje aj splnomocnenec pre rómske komunity a podpredseda Mosta-Híd Ábel Ravasz. Rómske deti majú podľa neho právo získavať základy v materinskej reči a slovenčinu sa učiť ako cudzí jazyk. Súhlasí s ním aj Koptová.

Do súkromnej školy chodia deti z Luníka

„Väčšina našich detí je z Luníka 9 alebo z okolitých osád. To sú rodiny, ktoré nežijú na hranici biedy, oni už žijú v biede. Stáva sa, že deti prídu do prvého ročníka a nevedia po slovensky a aj v rómčine majú slabú slovnú zásobu. Následne ich tento systém hodnotí, ako reagujú na učiteľku a ako vykonávajú pokyny. Lenže ako ich môže žiak vykonávať, keď učiteľke nerozumie? A potom musíte nechať dieťa prepadnúť. Keď dieťa prepadne v tomto veku, už sa nespamätá a školu skončí v 6. ročníku,“ rozpráva Koptová o ceste mnohých rómskych detí, ktoré nemusia byť hlúpe, len vstúpia do vzdelávacieho systému, ktorý na ne nie je pripravený.

Koptová spomína na prípad, keď žiakom vysvetľovala vybrané slová. Spýtala sa ich, čo znamená slovo ryha. „Vôbec to slovo nepoznali a snažili sa ho spájať s niečím, čo znie podobne. Dopadlo to tak, že si poniektorí mysleli, že ryha je ryža. Výsledok je taký, že to slovo nebudú vedieť nikdy používať správne, pretože mu ani len nerozumejú.“

Vidno to podľa riaditeľky aj na testovaní PISA, kde Slovensko ťahajú dole práve deti zo znevýhodneného prostredia. „Pre tieto deti je úplne najťažším predmetom slovenčina.“

V jednej vete aj päť chýb

To, že je pre rómske deti najväčším problémom slovenčina, potvrdila Koptovej ďalšia skúsenosť. Do piateho ročníka k nim nastúpila nová žiačka z Richnavy. So spisovnou rómčinou sa stretla prvýkrát v škole na Galaktickej ulici. Vetu po rómsky napísala bezchybne. Keď už tú istú vetu mala napísať v slovenčine, urobila aspoň päť chýb.

„Slovenská gramatika je oveľa ťažšia ako rómska. Pri tomto príklade som si uvedomila, že keby rómčina bola vyučovacím jazykom rómskych žiakov, dosahovali by aj v ostatných predmetoch oveľa lepšie výsledky.“

Vlani v tejto škole prepadli len štyria žiaci a z nich dvaja urobili opravné skúšky. To je podľa riaditeľky na školu s takým počtom rómskych žiakov úspech.

Čísla o prepadávaní sú naozaj desivé. V Košickom kraji, kde najviac prepadávajú prváci, ich musí prvý ročník opakovať až 17,5 percenta.

Jedným z dôvodov, prečo je na Slovensku tak málo škôl s vyučovaním rómčiny, je nedostatok učiteľov, ktorí vedia po rómsky. Na žiadnej vysokej škole sa rómčina nedá študovať. Ten, kto ju chce učiť, musí mať vysokoškolský titul druhého stupňa a štátnicu z rómčiny. Tú si môže pedagóg urobiť na Karlovej univerzite v Prahe alebo v štátnej jazykovej škole. Potom musí štátnicu odobriť ešte ministerstvo školstva, ktoré následne dá učiteľovi povolenie vyučovať rómsky jazyk.

Koptová odhaduje, že na Slovensku je 40 pedagógov, ktorí sú oprávnení učiť rómčinu. Hlavným dôvodom nízkeho počtu učiteľov je podľa nej to, že sa rómčina nedá študovať na žiadnej vysokej škole na Slovensku.

Podľa Koptovej by sa rómčina mohla študovať v kombinácii s iným odborom, napríklad so sociálnou prácou a absolventi by boli lepšie využiteľní na základných školách.

Súkromná neznamená elitná

Podobne ako ostatné školy s výučbou rómčiny, aj tá na Galaktickej ulici je súkromná. To znamená, že síce dostáva od štátu príspevok, ale smú ho míňať len na bežnú prevádzku, nie na nákup zariadenia a pomôcok. Na to potrebujú pomoc eurofondov, národných projektov alebo sponzorov.

Od rodičov škola nedostáva nič. Štrukturálne fondy využívajú na nákup počítačov a vybavenie tried a kabinetov. Vďaka štátnemu projektu Škola otvorená všetkým dostali jedného asistenta. Koptová by chcela aj špeciálneho pedagóga, na ktorého zatiaľ nemajú peniaze.

„Všetky školy tohto typu sú súkromné, pretože systém je príliš rigidný, aby pochopil, čo chceme,“ hovorí Koptová.

Neoddeliteľnou súčasťou školy na Galaktickej sú aj asistenti. Niektoré učiteľky si už bez nich ani nevedia predstaviť hodiny. Asistent má byť v tejto škole podľa riaditeľky najmä tlmočníkom medzi učiteľom a žiakom. Najdôležitejší sú v nultom ročníku.

Trieda v súkromnej škole v Košiciach. foto – archív školy

Asistent, ktorý pomôže prezuť aj rozumieť

„Náš deň sa začína ráno o pol ôsmej. Čakáme na deti pred školou, pomáhame sa im prezuť, odložiť bundy do skriniek a potom ich odprevadíme do jednotlivých tried. Následne ideme na vyučovanie, kam nás pridelia,“ opisuje svoju prácu asistentka Lenka Kováčová.

„Keďže sa deti doma rozprávajú prevažne po rómsky, odráža sa to na ich rečovom prejave a po slovensky vedia veľmi slabo. Na to sme tu my, asistenti, aby sme im pomáhali prekladať to, čomu nerozumejú. Snažíme sa im odpovedať len po slovensky, rómčinu použijeme len v nevyhnutných prípadoch.“

Kováčová si spomína na prípad malého Janka, pre ktorého bola škola nehostinným prostredím. Po slovensky nevedel ani slovo. „Keď videl, že sú tu aj dospelí, ktorí mu rozumejú, nabral odvahu a začal komunikovať. Najprv len po rómsky, ale aspoň sa nebál. Po dvoch-troch mesiacoch sa adaptoval a postupne sa naučil komunikovať aj po slovensky.“

Na otázku, či sa deti medzi sebou rozprávajú po rómsky alebo po slovensky, odpovedá Kováčová váhavo. „Ako-kedy. Niekedy ešte nepoznajú nejaký výraz v slovenčine, tak použijú rómske slovo. Zároveň nám však nejde o to, aby rómčinu zabudli. Chceme, aby vedeli po rómsky, ale slovenčinu budú potrebovať po celý svoj život.“

Na prvom stupni vedel viac ako v ôsmom ročníku

Na hodinu angličtiny prichádza učiteľka Elena Múdra. Druhákov sa najprv pýta, aký je dnes dátum. Následne ich po anglicky vyzve, aby si otvorili učebnicu a robili zadanie. Do viet majú dopĺňať správne slovo. Žiačka v prvej lavici pozná odpoveď ako prvá. „It is a rubber.“ Správne. Martin napíše vetu na tabuľu. „Majú tam byť dve B,“ znova sa ozve dievča z prvej lavice a opraví spolužiaka.

Učiteľka angličtiny a matematiky Elena Múdra začínala v škole na Galaktickej ulici ako asistentka. Po roku jej riaditeľka ponúkla miesto učiteľky. „Som spokojná. Mám väčšiu zodpovednosť a som šéfkou svojej hodiny. Ale asistent by sa mi určite zišiel,“ hovorí Múdra.

Ako je možné, že mladý začínajúci učiteľ chce učiť na prevažne rómskej škole? „V tejto škole sú kolegovia aj vedenie ústretoví. To je veľmi dôležité pre mladého človeka, ktorý začína v novej práci a chce robiť to, čo ho baví. Táto práca si vyžaduje trpezlivosť a nádej. Aj keď idú niektoré veci pomaly, dôležité je vidieť, že sa deti predsa len niečo naučili.“

Podľa Múdrej predsudok, že rómske deti sa nechcú učiť, je oprávnený, pretože mnohé z nich pochádzajú z nepodnetného prostredia a s takými deťmi sa pracuje ťažšie. Zároveň dodáva, že si treba uvedomiť, že to nie je ich vina. Učiť rómske deti chce práve preto, aby zmenila ich postoj. Deti sa dá motivovať napríklad malými jednotkami a pluskami, a vtedy sa veľmi tešia a záleží im na tom.

Nespokojná je však so staršími žiakmi. „S deviatkami je to ťažké. Sú vo veku, keď už chcú zo školy rýchlo odísť. Na druhej strane si však uvedomujú, že už majú zodpovednosť a musia sa uzemniť.“

Problémy so staršími žiakmi vidí aj riaditeľka Koptová. Deti na prvom stupni majú asistentov a po vyučovaní ostávajú v školskom klube s vychovávateľkami a spoločne si robia úlohy a prípravu na ďalší deň. Druhého stupňa sa to už netýka. Žiaci, ktorí vstupujú do puberty, sa doma neučia, nikto ich do toho ani nenúti a podľa Koptovej dochádza u niektorých detí aj k úpadku.

Motivovanosť mladších žiakov vidno aj na hodinách. Učiteľka matematiky diktuje žiakom príklad. „Desať mínus dva. Rovná sa?“ Žiak v prvej lavici bleskovo počíta na prstoch a s maximálnou sústredenosťou zapisuje výsledok. V jeho zošite sa objaví veľká osmička.

foto – archív školy

Kam ďalej?

V škole na Galaktickej ulici chcú všetci deviataci ísť na strednú školu s maturitou, ale podľa Koptovej sa presadia len silní jednotlivci. Takí, ktorí už majú isté danosti, alebo deti, ktoré žijú aspoň v priemerných sociálnych podmienkach. Koptová vidí rezignovať veľkú časť mládeže práve kvôli zlej rodinnej situácii. Pred pedagógmi tak stojí veľká úloha – ako podchytiť a motivovať starších študentov.

„V súčasnej spoločnosti chýba silná generácia, ktorá by nás nahradila. Po Nežnej revolúcii sme zacítili príležitosť, že tu niečo môžeme zmeniť. Začali sme s kodifikáciou rómčiny, robili sme slovníky, učebnice, zakladali školy, dostali sa do politických reprezentácií. To všetko sú výsledky iniciatívy, ktorá dnes chýba. Rómovia nevedia nastoľovať svoje požiadavky,“ hovorí Koptová a ako svetlú výnimku uvádza svojho absolventa Mira, ktorý práve dokončuje štúdium pedagogiky a rád by sa vrátil do Košíc učiť. Problémy rómskej menšiny sa podľa riaditeľky nevyriešia, kým nevzíde z dnešných mladých ľudí generácia, u ktorej vášeň vydrží aspoň dvadsať rokov.

Koptová si uvedomuje, že škola nedokáže zmeniť rodičov a ich spôsob života. „Osemnásty deň v mesiaci je poloprázdna škola. Rodičia dostávajú dávky a robia doma hostinu. Deti to nazývajú klobásový deň.“

V oblasti vzdelávania Rómov sa ministerstvo školstva chváli mnohými aktivitami. Z eurofondov zaplatí štát 500 asistentov, učiteľov a odborných zamestnancov za 25 miliónov eur. Ďalej chce ministerstvo vytvoriť projekt pre učiteľov z najmenej rozvinutých regiónov a vzdelávať ich najmä v oblasti rómskeho jazyka a kultúry.

Nezaradená poslankyňa Zuzana Zimenová predložila v parlamente návrh zákona, podľa ktorého by sa výučba slovenčiny prispôsobila materinskému jazyku žiakov. Týkať sa nemalo len rómskych žiakov, ale aj detí cudzincov, ktorí nevedia dobre po slovensky, ale musia tu chodiť do školy. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity a podpredseda Mosta-Híd Ábel Ravsz s návrhom súhlasil a odporučil svojej strane, aby novelu podporila.

Zimenovej návrh napokon na začiatku októbra v parlamente neprešiel. Podporilo ho iba 27 poslancov. Všetci prítomní poslanci Mosta-Híd sa zdržali.

Teraz najčítanejšie