Denník N

Soros: Ak Európa stratí Ukrajinu, cena bude obrovská

FOTO N - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
FOTO N – VLADIMÍR ŠIMÍČEK

Európska únia stojí na križovatke. O jej ďalšej podobe sa rozhodne v najbližších troch až piatich mesiacov.

Autor je finančník a prezident nadácie Open Society Foundation
© 
Project Syndicate, 2015

Rok za rokom sa Únia s ťažkosťami pretrmácala svojimi problémami. No dnes sú pred ňou dva zdroje existenčnej krízy: Grécko a Ukrajina. Možno to už na ňu bude priveľa.

Grécku dlhohnisajúcu krízu od začiatku nezvládala ani jedna zo strán. Emócie sú dnes také veľké, že jedinou konštruktívnou alternatívou je nejaké pozliepané riešenie.

Ukrajina je iný prípad. Je to čierno-biela situácia. Rusko Vladimira Putina je agresorom a Ukrajina bráni hodnoty a princípy, na ktorých bola Únia vybudovaná.

Lenže Európa s ňou zaobchádza ako s ďalším Gréckom. Je to zlý prístup, ktorý vedie k zlým dôsledkom. Putin na Ukrajine získava pôdu a Európa je taká zaneprázdnená Gréckom, že si to ani nevšíma.

Putinov uprednostňovaný scenár na Ukrajine je navodiť finančný a politický kolaps, ktorý krajinu destabilizuje. Bol by to výsledok, pri ktorom sa môže zriecť zodpovednosti ľahšie ako pri vojenskom víťazstve, ktoré by mu dalo do rúk časť Ukrajiny vrátane zodpovednosti za ňu. Dvakrát to ukázal, keď vojenské víťazstvo vymenil za prímerie.

Zhoršenie postavenia Ukrajiny medzi dvoma dohodami o prímerí – Minskom I. dohodnutým v septembri 2014 a Minskom II. uzavretým vo februári – ukazuje rozsah Putinovho víťazstva. Lenže je to len dočasný úspech a Ukrajina je príliš cenný spojenec, aby ho mohla Únia opustiť.

Pomoc po kvapkách nestačí

Na politike Európskej únie je niečo od základu zle.  Ako inak by Putinovo Rusko mohlo vymanévrovať tohto spojenca Ukrajiny, ktorý kedysi viedol svet?

Problém je, že Európa pomáhala Ukrajine po kvapkách rovnako Grécku. Výsledkom je, že Ukrajina horko-ťažko prežíva, kým Putin má výhodu prvého ťahu. Môže si vybrať medzi hybridnou vojnou a hybridným mierom, pričom Kyjev a jeho spojenci sa snažia nájsť odpoveď.

Situácia Ukrajiny sa zhoršuje čoraz rýchlejšie. Vo februári nastal finančný kolaps, keď sa hrivna v priebehu zopár dní oslabila o 50 percent a národná banka musel na záchranu bankového systému použit veľké sumy. Vyvrcholenie nastalo 25. februára, keď centrálna banka oznámila zavedenie kontroly dovozu a zvýšila základnú úrokovú sadzbu na 30 percent.

Odvtedy prezident Petro Porošenko dostal výmenný kurz blízko k úrovni, na ktorej bol postavený rozpočet na rok 2015, ale zlepšenie je veľmi vratké.

Tento krátkodobý kolaps otriasol dôverou verejnosti a ohrozil bilanciu ukrajinských bánk i spoločností, ktoré majú dlhy v tvrdej mene. Podkopal aj prepočty, na ktorých je postavený program Medzinárodného menového fondu pre Ukrajinu. Stal sa nedostatočným ešte skôr, ako bol potvrdený.

Lenže členské štáty Únie, ktoré majú vlastné rozpočtové problémy, neprejavili ochotu uvažovať o dodatočnej bilaterálnej pomoci. Takže Ukrajina sa aj naďalej pohybuje na okraji priepasti.

V rovnakom čase naberá na obrátkach radikálny program reforiem. Je čoraz badateľnejší pre ukrajinskú verejnosť aj európske inštitúcie. Existuje ostrý kontrast medzi zhoršovaním vonkajšej situácie a napredovaním procesu domácich reforiem.

Scenáre

Jedným z možných scenárov je, že Putin dosiahne svoj hlavný cieľ a odpor Ukrajiny vyprchá. Európa by bola zaplavená utečencami – dva milióny sa zdajú byť realistický odhad. Mnohí očakávajú, že by to znamenalo začiatok novej studenej vojny, ale pravdepodobnejšie je, že víťazný Putin by mal v Európe veľa priateľov a sankcie by prestali platiť.

To by bol pre Európu najhorší možný výsledok. Stala by sa ešte rozdelenejšou a bolo by z nej bojisko o vplyv medzi Putinovým Ruskom a Spojenými štátmi. Európska únia by prestala byť reálnou politickou silou vo svete (obzvlášť, ak by Grécko opustilo eurozónu).

O čosi pravdepodobnejšie je, že Európa Ukrajine po kvapkách pomôže a situáciu naveľa zvládne. Ukrajina vďaka tomu síce neskolabuje, ale oligarchovia opäť získajú niekdajší vplyv a nová Ukrajina začne pripomínať tú starú.

Pre Putina by to bolo takmer rovnako prijateľné ako úplný kolaps. No toto víťazstvo by bolo menej bezpečné, pretože by viedlo k druhej studenej vojne, ktorú by Rusko prehralo, rovnako ako Sovietsky zväz prehral prvú. Putinovo Rusko potrebuje ceny ropy na úrovni 100 dolárov za barel a do dvoch-troch rokov mu dôjdu menové rezervy.

Poslednou kapitolou toho, čo ja nazývam Tragédia Európskej únie, by bolo, keby Únia stratila novú Ukrajinu. Princípy, ktoré Ukrajina bráni – základné, na ktorých je založená Únia – by boli opustené a Únia by musela vynaložiť omnoho viac peňazí na vlastnú obranu, než by ju stála pomoc pri úspechu novej Ukrajiny.

Samozrejme, existuje aj nádejnejší scenár. Nová Ukrajina stále žije a je odhodlaná brániť sa. Hoci sa samotná nemôže rovnať vojenskej moci Ruska, jej spojenci sa môžu rozhodnúť pomôcť jej “za každú cenu” s výnimkou priamej účasti v bojoch a porušenia Minskej dohody. Nepomohli by tým len Ukrajine, ale aj Európskej únii oživiť hodnoty a princípy ktoré sa zdanlivo stratili. Netreba dodávať, že je to scenár, ktorého som zástancom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie