Denník N

Čo mal minister zdravotníctva dávno urobiť

Prečo sa v slovenskom zdravotníctve tak darí obchodným firmám a nedarí pacientom?

Autor je člen Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a ekonomický expert strany Nova

Pred pár rokmi som sa jednej nemeckej profesorky pýtal na rozdiel medzi nemeckým a americkým školským systémom. Nešlo mi totiž do hlavy, ako je možné, že hoci sú obe krajiny hospodársky podobne úspešné, v top 10 (20) svetových univerzít sa to americkými len tak hemží, kým nemecké tam nenájdete. Jej odpoveď voľne parafrázujem:

„Príčina je v základoch, hodnotách, na ktorých sú verejné služby (školstvo, zdravotníctvo) vystavané. Americký či britský systém je trhový, elitársky, odplatný. Špičkové školy (nemocnice) sú tam drahé, inkasujú vysoké školné, a tak si môžu dovoliť špičkových lektorov, profesorov. My v Nemecku chceme umožniť prístup k vzdelaniu (zdravotnej starostlivosti) všetkým, bez ohľadu na hrúbku peňaženky. Školstvo (zdravotníctvo) je preto v princípe bezplatné. Áno, výsledkom je, že si nemôžeme dovoliť zaplatiť vždy tých najšpičkovejších prednášajúcich, a aj preto nemáme univerzity v top 10. Ale garantujem vám, že aj tá najmenej kvalitná nemecká univerzita je minimálne na úrovni amerického priemeru, ak nie lepšia. A že nemecké školstvo je kvalitnejšie ako americké, dokazujú aj medzinárodné porovnania (napr. PISA). Našou hodnotou vo verejných službách je rovnosť šancí a solidarita, nie voľný trh. V tom je príčina a hlavný rozdiel.“

Voľný trh funguje, ale nie všade

Veľká časť mojej generácie, vyrastajúcej v porevolučnom období indoktrinovanom nekritickým prijímaním mantry voľného trhu ako všelieku, má s prijatím tejto myšlienky problém. Nedokáže rozlíšiť, prečo – keď vidí, že v mnohých oblastiach života trh skutočne funguje – by to malo byť vo verejných službách inak.

Priznám sa, podobne povrchne som uvažoval aj ja, kým som sa nezačal o zdravotníctvo zaujímať hlbšie. Ale nemôžem popierať fakty. A tie sú jednoznačné – jednou z dvoch krajín, ktoré majú v rámci OECD suverénne najneefektívnejšie zdravotníctvo, sú USA (tou druhou je Rusko). V USA je zdravotníctvo v zásade komerčnou službou, do ktorej sa štát (pred Obamacare) v princípe nemieša, prenecháva jej fungovanie „voľnému trhu“.

Zdroj: OECD Health Statistics 2015

Na dosiahnutie podobného veku dožitia ako napr. v ČR či na Slovensku tak spotrebúva viac ako trojnásobok zdrojov. Alebo – aby sme zotrvali pri porovnaní USA vs SRN – na slabší výstup spotrebúva skoro dvojnásobok zdrojov (dožitie 78,8 vs 80,9 roka pri nákladoch zdravotníctva 8713 USD vs 4819 USD PPP).

Fakty a čísla neklamú. Aj preto sa medzinárodní experti zhodujú na potrebe zbúrať mýtus, že konkurencia v zdravotníctve niečo zlepší. Verejné služby – ako dokazujú fakty – totiž voľný trh nezlepší.

Zhodujú sa, že trh v zdravotníctve nefunguje dobre, lebo nefunguje samoregulácia. A rovnako – že nefunguje samoregulácia ani v štátnom vlastníctve. Že sa o zdravotníctvo treba pravidelne a zodpovedne starať. Ľudia sa oň musia starať – pre zdravotníctvo je tak nemecký „ordoliberalizmus“ najlepším riešením.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie