Denník N

Medzi mandragorou a nacizmom

Hanns Heinz Ewers v roku 1910.
Hanns Heinz Ewers v roku 1910.

V predstavovaní kníh, ktoré sú neprávom zabudnuté, pokračujeme románom Hannsa Heinza Ewersa Alrúna.

Kto bol Hanns Heinz Ewers? Milovník temnoty a bizarnosti. Provokatér. Bonviván. Ctiteľ žien, peňazí a ciest do vzdialených krajín. Autor hororových príbehov a obskúrnych expresionistických kníh. Talentovaný obdivovateľ nacizmu, ktorý neskôr zničil jeho kariéru. Dodnes je kontroverznou postavou nemeckej literatúry. Jeho románu Alrúna patrí miesto v Zabudnutých knihách.

Milovník temnoty a života

Narodil sa v roku 1871 v Düsseldorfe a vyštudoval právo, ktorého sa však čoskoro ako povolania vzdal, aby sa stal hercom, básnikom, režisérom, kabaretiérom a spisovateľom. Pred prvou svetovou vojnou cestoval po Európe, Ázii a Amerike, popritom publikoval väčšinu svojich najlepších kníh a ocitol sa na vrchole popularity. Bol jedným z prvých, čo vyzdvihli film ako legitímny druh umenia. V dvadsiatych rokoch dokonca založil produkčnú spoločnosť, s ktorou sa chcel podieľať na adaptáciách svojich románov.

Mal mnohých priateľov, medzi inými aj okultistu Aleistera Crowleyho, ktorý ho podnietil k experimentom s hašišom a meskalínom. Žil veľmi pestrým osobným životom a holdoval alkoholu.

Mandragora, kresba v starom manuskripte.

Jeho tvorba je súčasťou dlhej línie autorov znepokojujúcich, temných literárnych diel, počínajúcej kdesi pri E. T. A. Hoffmannovi a Adelbertovi von Chamissovi cez Poea, Stevensona, Huysmansa, Meyrinka, Przybyszewského, Lovecrafta a Blocha až po Stephena Kinga. Ewers sa čoskoro stal literárnou osobnosťou s veľkým vplyvom na fantasy a horor v 20. storočí. Fascinoval ho okultizmus, čierna mágia, špiritizmus a satanizmus. S obľubou prepracovával a reinterpretoval rozličné mýty a povery.

Okrem románu Alrúna je známa napríklad jeho poviedka Pavúk – o krásnej žene, ktorá v mužoch vyvoláva nutkavú túžbu spáchať samovraždu –, či román Čarodejníkov učeň (1910), kde sa prvý raz stretávame s Ewersovou obľúbenou postavou, historikom, filozofom a svetobežníkom Frankom Braunom. Zaujímavý je aj cestopis Indien und Ich alebo zbierka bizarných rozprávok Die verkaufte Großmutter.

Očarený Hitlerom

Ako presvedčený nacionalista, antikomunista, ctiteľ pohanského Nemecka a prívrženec Nietzscheho filozofie morálky sa stal obdivovateľom nacizmu, čo fatálne poznačilo jeho neskoršiu povesť. Do NSDAP vstúpil v roku 1931, ale odmietal antisemitizmus a mnohým židovským priateľom dokonca pomohol získať výjazdné víza.

V roku 1932 na Hitlerovu objednávku napísal biografický román Horst Wessel, ein deutsches Schicksal, o mladom nacistovi zavraždenom komunistami, ktorý sa stal ikonickou postavou režimu Tretej ríše. Životopisec Wilfried Kugel vyjadril názor, že Ewers by mohol byť i ghostwriterom textu piesne Die Fahne Hoch, inak nacistickej hymny známej aj ako Horst Wessel Lied. V Nemecku a Rakúsku je dodnes zakázaná.

Ani toto však Ewersovi nepridalo body k „dobru“, pre väčšinu svojich kníh si totiž vyberal témy v tej dobe odsudzované ako dekadentné a skazené. A tak sa od roku 1934 všetky jeho diela, až na román o paramilitaristických oddieloch za Weimarskej republiky, Reiter in deutscher Nacht, ktorý mal byť odpoveďou na Remarquovu knihu Na Západe nič nového, v hitlerovskom Nemecku ocitli na čiernej listine. Ewersovi navyše zhabali takmer celý majetok.
Neskôr sa podarilo zákaz zrušiť, aj vďaka množstvu listov a petícií od fanúšikov. To však už bol z neho iba starý a zlomený muž, ktorý 12. júna 1943 umrel vo svojom berlínskom byte na tuberkulózu.

Semeno obesenca

Mandragora lekárska (Mandragora officinarum) je podľa stredovekých predstáv čarovná rastlina, ktorej koreň, pripomínajúci ľudské telo, sa používa na magické účely. Môže mať podobu muža alebo ženy. Návod vraví, že je veľmi nebezpečné zbierať ju holými rukami – preto si treba priviesť neobyčajného psa, ktorého prebodnete, a ten v smrteľnom kŕči koreň mandragory vytrhne zo zeme. Podľa knihy Magia naturalis z roku 1621 mandragora (po česky pokřín, po nemecky Alraune) vzniká zo semena obesenca, ktoré po poprave kvapne na zem, a tá ho vstrebe. Koreň rastliny majiteľovi prinesie šťastie, úspech a bohatstvo, ale potom ho postupne zničí.

Ewers túto legendu prerozprával ako uhrančivý príbeh zo začiatku dvadsiateho storočia, pričom do nej svojsky zapracoval frankensteinovský mýtus.

Expresionistický príbeh

Vydanie k stému výročiu knižnej premiéry Alrúny.

Na naliehanie synovca, študenta Franka Brauna, Excelencia tajný radca Jakub ten Brinken, Dr. Med., človek mocichtivý a zvrátený, nechá oplodniť prostitútku pohlavnými bunkami popraveného vraha. Tým spôsobí narodenie Alrúny, bytosti s podivuhodnými vlastnosťami, ktorú vzápätí adoptuje. Alrúna je silná žena, dokáže pôsobiť na vôľu iných ľudí, je posadnutá sexualitou a perverznými vzťahmi. Svojmu adoptívnemu otcovi spočiatku prináša zdravie, blahobyt a bohatstvo. Potom sa však začne rozvíjať jej deštruktívna moc.

Román Alraune bol prvý raz publikovaný v roku 1911 a, podobne ako ďalšie Ewersove knihy, vychádzal opätovne vo veľkých nákladoch. Odvtedy ho niekoľkokrát sfilmovali a preložili do mnohých jazykov.

Autor v románe zámerne používa archaický jazyk a sem-tam sa nevyhne ani groteskne histriónskym výkrikom v štýle: Sestra mojich hriechov, pre teba som písal túto knihu! V intermezzách občas naznačí, že kým on tvorí, kdesi vedľa leží polonahá zvodná plavovláska, ktorá ho očakáva.

Ewers očividne stál jednou nohou v romantickom a dekadentnom 19. storočí. Jeho inšpiráciu dotvoril silný pocit zmaru, ovládajúci počínajúce dvadsiate storočie, a z neho vznikajúci expresionizmus. Ewers vo svojom románe mimovoľne nastoľuje aj otázku umelého oplodnenia, riadenej reprodukcie a genetiky.

Osudové spojenie

V prípade niektorých autorov sa hovorí, že si osud predznamenali vo svojich dielach. Mandragora v živote tajného radcu ten Brinkena mala rovnaké následky ako Ewersovo očarenie nacizmom. Vzostup, bohatstvo a úspech, a potom nevyhnutný pád. Práve pre svoju kontroverznosť je Hanns Heinz Ewers v dnešnej dobe často opomínaný a pre širšiu verejnosť takmer neznámy. V kruhoch znalcov sa však stal predmetom uctievania (netreba hádam dodávať, že pre literárne kvality) a rané vydania Ewersových kníh, publikované ešte za jeho života, sú žiadaným zberateľským artiklom – aj vďaka nádherným expresionistickým ilustráciám.

V češtine – zväčša za prvej republiky – vyšli knižne takmer všetky jeho dôležité diela, najmä zásluhou mystika a prekladateľa Karla Weinfurtera. V slovenčine sa podarilo v roku 1948 v nitrianskom vydavateľstve Srnánek vydať novelu Koniec Johna H. Llewellyna – zaujímavú najmä tým, že bola v roku 1913 sfilmovaná a okamžite cenzúrou zakázaná pre odvážnu nahú scénu.

Alrúna vyšla v preklade Huga Fillu prvý raz v roku 1921, opätovne ju v súčasnosti vydal Volvox Globator. Ráz pôvodného prekladu totiž perfektne korešponduje s atmosférou románu.

Zabudnuté knihy

Teraz najčítanejšie