Denník N

Lekárka: Bolesti chrbta sa nezbavíme iba tým, že budeme užívať lieky, treba aj cvičiť a správne sedieť

Foto – Flickr
Foto – Flickr

Počet ľudí s bolesťami chrbta pribúda. Znižuje sa aj vek ľudí, ktorí majú problémy s chrbtom, a rastie počet mladých pacientov okolo 25. a 30. roku.

Podľa štatistík až 80 percent ľudí na Slovensku bolí chrbát a posediačky trávime väčšinu dňa, až 60 percent.

„Takmer osem z desiatich pacientov, ktorí k nám prichádzajú s opakujúcimi sa bolesťami chrbta, má sedavý spôsob zamestnania alebo vedie sedavý spôsob života,“ hovorí neurologička Ester Točíková zo zdravotného centra Hippokrates.

Kolegyňu doplní fyzioterapeutka Helena Škultétyová, ktorá pre Denník N vraví, že „trend sa v ostatnom období zhoršuje a ľudí s bolesťami chrbta pribúda. Znižuje sa aj vek ľudí, ktorí majú problémy s chrbtom, a rastie počet mladých pacientov okolo 25. a 30. roku“.

Fyzioterapeutka Škultétyová sa posťažuje, že „už v prvej triede na základnej škole si deti osvojujú pohybové stereotypy. Hlboký stabilizačný systém detí je oslabený, pretože dnešný životný štýl je taký, že sa všade vozíme autom a pohybovej aktivity je málo. Chrbticu nemá čo držať, a keď dieťa príde do obdobia puberty a vytiahne sa, často sa stáva, že dochádza ku skoliotickému držaniu tela a chrbtica sa zrúti“.

Bolesti chrbta

Neurologička Točíková vysvetľuje, že ak má človek sedavú prácu a sedí dlho, preťažujú sa určité časti svalovo-šľachového aparátu a chrbtice a následkom sú poruchy držania tela. „Najčastejšie vznikajú predsunuté držania hlavy a zaguľatený chrbát. V oblasti hrudnej chrbtice môže dochádzať k vybočeniam chrbtice. Aj dolná časť chrbtice je pri sedení preťažená a môže dôjsť k jej blokádam a k nesprávnemu postaveniu panvy,“ vraví lekárka.

Pri sedavom zamestnaní vznikajú bolesti najčastejšie v driekovo-krížovej oblasti. „Bolesť sa najčastejšie šíri do dolných končatín, ale môže sa šíriť aj do brucha či podbruška. Ženy majú niekedy obavy, že sú za tým gynekologické problémy, ale v skutočnosti môže ísť o výsledok blokády krížovej chrbtice a panvy,“ vraví odborníčka Točíková.

Pri dlhodobom sedení môžu vznikať bolesti aj v oblasti krčnej chrbtice, pliec a záhlavia. „Pri preťažení krčnej chrbtice môže človek pociťovať závraty alebo nevoľnosť, dokonca aj prechodné poruchy videnia. Spolu s bolesťami hlavy ide o príznaky, ktoré doženú vydeseného človeka k lekárovi, lebo sa bojí, že má nádor v hlave alebo sklerózu multiplex.“

Bolesti z nesprávneho sedenia vznikajú aj v oblasti hrudnej chrbtice a môžu napodobňovať rôzne internistické ochorenia, napríklad ochorenia srdca.

Lieky nestačia

Podľa lekárky by sme bolesť nemali nikdy ignorovať, v opačnom prípade by mohla prejsť do chronického štádia. „Aj keď sa nám bolesť javí možno ako smiešna, je to vždy dôvod, aby sme sa tým zaoberali a riešili to.“

Neurologička uvádza, že v slovenských ambulanciách praktických lekárov a špecialistov sa mesačne predpíše viac ako 150-tisíc balení nesteroidných analgetík, čo sú lieky, ktoré sa najčastejšie predpisujú pri bolestiach chrbtice. Lekárka však dodáva, že „bolesti chrbta sa nemožno zbaviť iba tým, že budeme užívať lieky a budeme mať pasívny prístup. Liečba vyžaduje každodenné cvičenie a správny sed“.

Fyzioterapeutka Škultétyová hovorí, že cvičiť niekoľko minút denne nestačí, ak máme po zvyšok dňa nesprávne držanie tela. „Ak budeme cvičiť 15 minút denne, ale telo budeme držať nesprávne 10 až 15 hodín, bude to mať výrazný vplyv na bolesti chrbta.“

Pred dvomi rokmi sme písali o aplikácii Spine Hero študentov Slovenskej technickej univerzity, ktorá sleduje, či pred počítačom sedíme správne, a v prípade, že sa hrbíme alebo sedíme inak zle, upozorní nás na to.

Aplikácia Spine Hero. Foto – Vladimír Šimíček

Fitlopta a stolička

Odborníčka Škultétyová odporúča, aby sme v sedavej práci striedali stoličku s fitloptou, a radí, ako na nej správne sedieť. „Veľkosť lopty sa vyberá podľa výšky postavy alebo dĺžky hornej končatiny. Ťažisko by malo byť v strede na lopte, lýtka by sa jej nemali dotýkať a chodidlá by mali byť celou plochou na dlážke.

Dôležité je postavenie bedrových kĺbov, ktoré by mali byť vyššie než kolená, lebo to zabezpečuje optimálny sklon panvy, ktorá by sa mala zľahka preklopiť dopredu. Takáto poloha uľahčuje vzpriamené držanie tela.“

Podľa fyzioterapeutky pohojdávanie na fitlopte blahodarne pôsobí na medzistavcové platničky. „Fitlopta je nestabilná plocha, kvôli čomu sa naše ťažisko neustále mení a telo je nútené stále meniť polohu. Pracujú aj svaly, ktoré zvyčajne nezapájame.“

Ak sedíme na stoličke, panvou by sme mali byť čo najviac vzadu, aby sa bedrová oblasť dotýkala opierky. Aj tu, tak ako pri fitlopte, platí, že chodidlá by mali byť položené celou plochou na podlahe. Uhol sedacej plochy a opierky by mal byť od 90 do 110 stupňov, záleží na konkrétnom človeku.

Výšku stoličky určíme tak, aby ruky, ktoré položíme na klávesnicu, zvierali v lakti 90-stupňový uhol. „Ramená by mali byť zľahka dole. Hlava a krk by mali byť predĺžením chrbtice,“ hovorí o zásadách správneho sedu Škultétyová.

Zásady správneho vstávania

Fyzioterapeutka dodáva, že existujú nielen správne zásady sedenia, ale aj vstávania. Chyba, ktorej sa väčšina ľudí dopúšťa, je, že pri vstávaní ohne chrbát v driekovej oblasti, čím sa zvyšuje tlak na medzistavcové platničky, a to spôsobuje bolesť.

„Pri vstávaní treba ťažisko presunúť dopredu s napriamenou chrbticou, potom si môžeme pomôcť rukami, že sa oprieme o stehná a využijeme mierny švih a silu dolných končatín,“ radí odborníčka.

Prestávky a športy

Fyzioterapeutky Škultétyovej sme sa opýtali, ako často by sme mali robiť prestávky od sedavej práce, aby sme pri ľahkom cvičení uľavili chrbátu. „Záleží na pocitoch každého človeka, ale odporúča sa 45 minút. Maximálne po dvoch hodinách by si ľudia mali precvičiť svaly na chrbte. Vhodné je precvičovať aj svaly na dolných končatinách, ktoré majú tendenciu skracovať sa.“

Odborníčka poradila, aké športy sú vhodné pri bolestiach chrbta, prípadne ako prevencia. „Odporúčame športy, ktoré sú spojené s prirodzenou pohybovou aktivitou, ako je chôdza, rýchla chôdza (nordic walking), beh, ale nie na tvrdom podklade, ďalej ľahká turistika, bicyklovanie, ale nie v náročných terénoch, a plávanie pŕs správnou technikou. Z cvičení, ktoré sú vhodné na posilňovanie hlbokého svalstva, je vhodná joga a pilates.

Sú športy, ktoré nie sú vhodné. Ide o dynamické športy, ktoré majú rýchly štart alebo doskoky, ako je volejbal či basketbal. Nevhodné sú aj športy na tvrdom podklade.“

Lekárka Točíková dodala, že uvedené informácie sú len orientačné. „Čo sa týka odporúčaní športov, nič neplatí absolútne a s našimi pacientmi o vhodných športoch diskutujeme, pretože každý človek má iné dispozície.“

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie