Denník N

Najlepší slovenský pop? Oni si to nemyslia, ale zahraniční odborníci ich pochválili

Foto – Marek Pupák
Foto – Marek Pupák

Skupina Nvmeri je na turné s výborným novým albumom I Don´t Think So. V utorok 17. októbra koncertuje v bratislavskom Ateliéri Babylon.

Volá sa to listening sessions a majú ich v programe najmä takzvané showcasové festivaly. Ide o to, že organizátori pripravia zoznam najzaujímavejších nových domácich skladieb, dajú dokopy niekoľko festivalových hostí (promotérov, agentov či novinárov), dajú im ich vypočuť a nechajú zhodnotiť priamo pred divákmi. Obvykle padajú diplomatické komentáre typu: „Je to celkom dobré, zaujímalo by ma, ako to znie naživo“, no najzaujímavejšie je to vtedy, keď hudobní profesionáli niečo úplne na rovinu zvozia alebo sa tým nadchnú.

Listening sessions už má niekoľko rokov v programe aj Pohoda. Vlani tam najviac chválili The Ills, teraz vyčnievalo iné meno. „Tlieskam obomi rukami. Najlepšia skladba zo všetkých, čo sme tu mali – dobré nápady aj produkcia. Kedy majú koncert?“ pýtal sa Američan Jesse Fayne po pesničke Nvmeri. Keď takéto slová vysloví zástupca globálnej agentúry zastupujúcej mená ako Foo Fighters, Pharrell Williams, Justin Timberlake, Björk, Red Hot Chilli Peppers či Massive Attack, znamená to jedno – ste naozaj dobrí. A dobrí nielen na lokálnej úrovni.

Naživo sa o tom môžete presvedčiť práve teraz, pretože kapela Nvmeri je na turné s novým albumom. Nazvali ho I Don´t Think So a je viac dôvodov, pre ktoré je to veľmi pozoruhodná nahrávka.

Soulpop made in Slovakia

Vyrastali sme v kostole a dospievali v kluboch, hovoria o sebe členovia tohto tria a nikdy doteraz to výraznejšie nedali najavo ako v nových pesničkách. S tým doplnením, že je to skôr černošský kostol plus gitarová hudba posledných dvoch dekád minulého storočia. Konkrétnejšie povedané, Michael Jackson, Lenny Kravitz, Prince plus novšie mená ako Tame Impala, Glass Animals, Childish Gambino či Kaytranada.

To sú niektoré z vplyvov, ale výsledok je zároveň svojský, k čomu prispelo vyhranie sa s detailami produkcie aj nadhľad v podobe vtipných samplov stewardky z RegioJetu, do ktorej profesionálne neutrálneho hlasu znie nadžezlá improvizácia gitarového tria. Oproti predchádzajúcemu albumu Nvmeri dali oveľa viac najavo svoju slabosť pre gospel, soul, džez a funk. Pesničky aj zvuky sú priamočiarejšie, akoby si kapela povedala, že pôjde od množstva vrstiev v demoverziách k minimalistickejším výsledným podobám skladieb.

„Zvykol som to robiť tak, že som nepočúval nič a s ničím to neporovnával. Teraz som mal na každú pesničku nejakú predlohu, referenčné nahrávky, ktoré som si púšťal, aby som sa pri mixovaní úplne nestratil,“ hovorí hlavná postava Nvmeri Pišta Královič. „Ale najmä sme začali viac zjednodušovať, spraviť to tak, aby sa to čo najlepšie dalo zahrať naživo, a tým, že sme traja, aby čo najmenej išlo z podkladov. Niekedy sa pôvodný nápad trochu stráca, keď sa zanesie rôznymi zvukmi a vrstvami. Povedali sme si, že by sme to tentoraz mohli skúsiť trochu inak, a zistili sme, že je zaujímavé robiť napríklad suché bicie, žiadne kompresory a všetko také čistejšie. Nie je to jednoduchšie, skôr ťažšie, lebo všetko oveľa viac počuť. Museli sme si trošku pocvičiť (smiech).“

Pri príprave nového albumu frontman Nvmeri najviac točil v playliste dva albumy. Prvý vyšiel v roku 1979, druhý je z roku 1991. Všetko teda hudba, na ktorej nevyrastal, ale sám si ju spätne našiel a nadchla ho.

„Za posledný rok som asi desaťkrát na slúchadlá počúval album Off the Wall od Michaela Jacksona. To je koniec sveta. Neviem si predstaviť, že žijem v čase, keď niekto vydá toto. Všetci ľudia vtedy museli mať pocit, že oni nahrávajú neviem kde. Neporovnateľne lepší zvuk než čokoľvek, čo vtedy vyšlo. A album Mama Said som celý predtým veľmi nepoznal, teraz som sa dostal k songu Always on the Run a úplne bol som úplne hotový, ako znie. Mega. Mal som pocit, že to je Hendrix 2.0.“

Pišta, ktorý má aj svoj vlastný elektronický projekt FVLCRVM, vlani na jeseň odišiel z práce grafika v súkromnej televízii a rozhodol sa vyskúšať si život hudobníka na voľnej nohe. Pôvodne to malo byť na šesť mesiacov, už je to viac než rok.

„Neoľutoval som ani jeden deň. Keby som robil len hudbu, bolo by to úplne super. Ale riešim veľmi veľa vecí okolo a je toho stále veľa. Svoju produkciu a s Nvmeri prakticky skoro všetko – od textov, mixovania albumu cez promo a obal až po fotky.“

Prečo, prečo, prečo?

Nvmeri patria k muzikantom, ktorí si idú za svojimi predstavami po hlave – bez nejakých kalkulácií aj overených postupov. Debutový album vydali ešte pod názvom The Uniques, keď zistili, že taká kapela už existuje, premenovali sa. Zároveň zmenili koncept – predstavili svoju verziu futuroretro popu ovplyvneného matematikou či dokonca antickými odkazmi. Od albumu Nvmeri (2013) teraz urobili ďalší výrazný posun. Aj to je dôvod, prečo na novinke chýbajú dva z troch singlov, ktoré medzitým vydali.

I Don´t Think So je vyzretá a zároveň viac uvoľnená než sofistikovaná nahrávka. Menej vrstiev, aj menej synthov, viac gitár a takzvanej black music. Znie to ako zvláštny nápad, robiť takýto typ hudby na Slovensku, ale funguje to.

Texty sú abstraktnejšie, nie na prvú. Žiadna vata, ale na druhej strane dlhý boj. Je ťažké nájsť správne slová a posadiť ich do hudby ako ďalší nástroj.

„Jackson to asi tak mal. Neverím, že nepísal texty priamo do groovov. Má to skvelý rytmický feeling. Celá black music je o tom, aj hiphop. Keby mi nepomáhali dvaja kamoši Adel a Timo, asi by som to nedal. Napísať veci tak, aby nevyzneli ako klišé, je ťažké. Na druhej strane mám blok písať iba o svojich pocitoch, a o tom, čo sám vnímam. Je to trochu trápne. Nie som storyteller, nejdú mi ani klasické texty s prirovnaniami. Dva roky som dával dokopy iba poznámky, o čom by mali byť jednotlivé songy a použil som z toho nakoniec možno dve.“

Keď sme pri obchádzaní klasických poučiek, Nvmeri si spravili zase všetko po svojom. Album vydali v lete, keď takmer nič nevychádza a hi-fi nahrávku uviedli do sveta vtipnou lo-fi kampaňou postavenou na sérii sloganov. Tie ironizovali ošúchané otázky a výhrady typu Prečo spevák nestojí v strede? Prečo nespievate po slovensky? a vždy sa končili odpoveďou I Don´t Think So.

Koncerty jesenné turné, ktoré má v utorok 17. októbra zastávku v bratislavskom Ateliéri Babylon, sú výzvou. V nových pesničkách je dosť veľa vokálov aj samplov a kapela povestná perfekcionizmom má predstavu hrania v štýle „rhythm and blues model“, takže aj na svoje pomery musela tráviť veľa času v skúšobni. A medzitým sa ešte rysuje nový zahraničný príbeh jej lídra s jeho vlastným projektom FVLCRVM.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie