Denník N

Nebude to film o vražde študenta Daniela Tupého. Bude to film o slovenskej justícii a polícii

Foto – Michal Vasiľ
Foto – Michal Vasiľ

Je to jedna z najpálčivejších rán na tvári novodobého Sloven­ska, tvrdia autori hraného filmu Ostrým nožom. Premiéra bude na budúci rok.

Teodor Kuhn bol v ten večer nebezpečne blízko. V piatok 4. novembra 2005 skejtoval s kamarátmi na petržalskom brehu Dunaja len pár hodín predtým, než obďaleč na Tyršovom nábreží skupina pätnástich maskovaných útočníkov zozadu napadla ôsmich mladých ľudí pri odchode z bufetu Propeler, ktorý bol jedným z miest alternatívnej kultúry.

Na asfalte v minúte zostalo ležať šesť pobodaných tiel obetí vrátane 21-ročného študenta filozofickej fakulty Daniela Tupého, ktorý zraneniam podľahol.

Človek nemusel byť práve potenciálnou obeťou ako Teodor Kuhn, aby ním brutálny čin otriasol, aby žiadal spravodlivosť, pozorne sledoval nové správy o prípade v novinách a spolu s tisíckami znepokojených občanov vyšiel do ulíc hlavného mesta demonštrovať proti neonacizmu.

Dnes má tento mladý filmár 29 rokov a vyštudovanú réžiu. Nemá však chuť rozoberať, či mohol byť v ten večer on na Tupého mieste. Hovoriť chce o inom. O tom, prečo vražda ani po dvanástich rokoch nie je stále vyšetrená a prečo to predstavuje dobrý námet na film.

„Je to jedna z najpálčivejších rán na tvári novodobého Slovenska. Korupčné kauzy sú jedna vec, ale takýchto násilných trestných činov okrem Hedvigy Malinovej či prípadu Mareka Kalužu tu zase až tak veľa nebolo. Zasiahlo to minimálne celú moju generáciu,“ vysvetľuje režisér.

O tom, ako náhodný akt agresivity môže nabrať politické rozmery, chce hovoriť v snímke s názvom Ostrým nožom, ktorá by mala prísť do kín v roku 2018. Vraždou sa dej začína,  hovorí najmä o tom, čo sa dialo potom.

„Je to film o stave našej justície a polície. Pomenúva aj spojenectvo, ktoré vládlo medzi organizovaným zločinom a pravicovým extrémizmom v rokoch 2005–2006. Bola to zlomová éra, posledné roky na Slovensku, keď sa ešte menším rybám medzi mafiánmi mohla prepiecť vražda.“

Režisér Teodor Kuhn (vľavo). Foto – Šimon Lupták

Dvadsať ľudí v jednom byte

S filmárom sa rozprávame na balkóne paneláka v bratislavskom Ružinove. Dnu sa tiesni dvadsaťčlenný štáb filmárov s technikou. Nonstop chrčí kávovar, rekvizitárky pripravujú kuchyňu na zajtrajšie nakrúcanie.

Dnes sa nakrúca v spálni, otrasená matka (Ela Lehotská) vybaľuje veci mŕtveho syna z úradne zapečateného plastového vreca. Je to smutná scéna.

Teodor Kuhn hovorí, že hoci veľmi dbali na to, aby scenár snímky emocionálne fungoval, samotných ich prekvapilo, keď ich na pľaci niektoré scény dojali. Keď s témou snímky podľa Tupého prípadu oslovil producenta Jakuba Viktorína (úspešná žánrovka Červený kapitán), bol Kuhn ešte študent réžie, ktorý mal za sebou školské snímky na subkultúrne témy – skejtovanie, Petržalka, rap. Niektoré z nich boli dokonca medzinárodne úspešné.

To bolo pred štyrmi rokmi. Dnes nakrúca dlhý hraný film s rozpočtom pol milióna eur a v štábe má mená, ktoré sú zárukou kvality. Kameru obsluhuje Denisa Buranová (Piata loď), v dramaturgii sa autori spoľahli na pomoc českého top scenáristu Štěpána Hulíka (Horiaci ker, Pustina).

Hlavnú postavu – otca, márne sa snažiaceho domôcť spravodlivosti v prípade zavraždeného syna – stvárnil Roman Luknár.

Iný príbeh, rovnaká podstata

Nemal by to pritom byť film o Tupého vražde. Prípadom sa iba voľne inšpiruje. Čo presne to znamená?

Scenáristi, ktorí si urobili rozsiahly výskum, nie sú jediní,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie