Denník N

Dankov pokus vyšachovať Kotlebu z politiky môže naraziť na ústavu a európske súdy

Marian Kotleba na tlačovej konferencii 28. júla 2017. Foto N – Tomáš Benedikovič
Marian Kotleba na tlačovej konferencii 28. júla 2017. Foto N – Tomáš Benedikovič

Najspornejším bodom zákona o politických stranách, ktorý práve dokončuje SNS, nebude kvóta na počet členov, ktorých musí mať strana kandidujúca vo voľbách, ale snaha vyradiť z politiky tých, ktorým už raz stranu rozpustili.

Ak raz súd niekomu zakáže jeho politickú stranu, lebo porušovala zákon, nemá čo ďalej robiť v politike, vyhlasuje už niekoľko týždňov predseda parlamentu Andrej Danko.

Líder SNS chce túto zásadu presadiť do nového zákona o politických stranách, ktorý má už podľa svojich slov hotový.

Danko sa netají tým, že takýto zákon by mal zakročiť najmä proti Marianovi Kotlebovi, o ktorého strane bude rozhodovať Najvyšší súd. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár totiž v máji navrhol jej zrušenie.

„Verejne sa pýtam, či máme dobrý zákon o politických stranách,“ vyzýval Danko pred niekoľkými dňami v Tablet.tv verejnoprávnej agentúry TASR.

„Keď sme takémuto človeku stranu zrušili, prečo sme nemali v zákone pre neho zákaz politickej činnosti na desať rokov? Tým, že sa prezliekol zo smiešnej uniformy, ktorú mal vtedy na sebe, do obleku, neznamená, že zmenil názory,“ vysvetľoval predseda parlamentu.

SNS chce nový zákon predložiť do parlamentu už na ďalšiu schôdzu v novembri. Problém je, že presadiť ho nebude ľahké – a ak by aj cez poslancov prešiel, môže stroskotať na Ústavnom súde alebo v Štrasburgu.

Andrej Danko. Foto N – Vladimír Šimíček

Dankov ťah proti Kotlebovi

Marianovi Kotlebovi už Najvyšší súd jednu stranu rozpustil. V roku 2006 zakázal jeho Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu (SP-NS), Kotleba si však o pár rokov neskôr založil Ľudovú stranu – Naše Slovensko, s ktorou sa dostal do Národnej rady.

Podľa predstáv SNS by takéto niečo už nebolo možné. Strana chce, aby sa predstavitelia už raz rozpustenej strany nemohli postaviť do čela iného subjektu. Detaily svojho návrhu zatiaľ neprezrádzajú.

Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák Denníku N povedal, že ho majú napísaný, ale konzultujú ho ešte s ústavnými právnikmi. Oslovili aj Transparency International. V SNS si totiž uvedomujú, že akýkoľvek pokus vyradiť niekoho z politickej súťaže môže veľmi ľahko naraziť na ústavu, ktorá každému zaručuje nielen právo voliť, ale aj byť volený.

Takéto úvahy v minulosti nepriamo podporil aj generálny prokurátor. „Ja sa pýtam jednu vec. Veď oni už raz pod iným názvom boli rozpustení, legálne boli rozpustení, oni si zmenia názov, tí istí ľudia, ten istý program a znovu sú zaregistrovaní. To je normálne?“ pýtal sa Čižnár v auguste 2016.

Marian Kotleba v koženom kabáte ešte ako člen Slovenskej pospolitosti. Foto – TASR

Čo o predstavách SNS teda zatiaľ vieme? Je jasné, že takýto návrh sa už nemôže týkať Kotlebovej starej strany, teda SP-NS, ale z politiky by teoreticky mohol vyšachovať lídrov ĽSNS, ak by ju Najvyšší súd naozaj rozpustil. Nešlo by zrejme o všetkých členov strany, ale len jej funkcionárov.

Špičky ĽSNS sa na možnosť, že im súd ich stranu rozpustí, pripravili. Majú záložnú stranu s názvom Ľudová strana – Pevnosť Slovensko.

Zákaz politických aktivít pre členov zrušenej strany by bol zrejme časovo obmedzený – Danko spomínal obdobie desať rokov, v parlamente sa hovorí aj o piatich rokoch. Podstatná neznáma zatiaľ je, či chce SNS lídrom zakázanej strany zakázať možnosť založiť si novú politickú stranu, alebo úplne kandidovať vo voľbách.

Nie je to detail – aj toto by hralo významnú rolu pri rozhodovaní našich a európskych súdov, kam by sa kotlebovci mohli obrátiť.

Kresák: Takýto zákaz je skoro nemožný

Poslanec parlamentu a člen ústavno-právneho výboru Peter Kresák (Most-Híd) študoval rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o možnostiach zakázať budúcu politickú činnosť predstaviteľom strany, ktorá bola v minulosti zakázaná. Podobné pokusy sa už objavili v Španielsku či Turecku.

Kresák vysvetľuje, že zákaz budúcej politickej činnosti lídrom rozpustenej strany môže byť v rozpore s článkom 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý hovorí o práve každého na slobodu združovania v politických stranách či odboroch.

Peter Kresák. Foto N – Vladimír Šimíček

„Výkon týchto práv môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky alebo ochranu práv a slobôd iných,“ píše sa v dohovore.

V praxi by podľa Kresáka bolo teoreticky možné uvažovať o dvoch možnostiach, ako by takéto obmedzenie pre reprezentantov zakázanej politickej strany mohlo vyzerať. V prvom prípade by išlo len o obmedzenie politických práv, to znamená, že by štatutári zakázanej strany či jej funkcionári (predseda či členovia predsedníctva) nemohli byť v budúcnosti štatutármi inej, alebo novej politickej strany. Kandidovať by však za ňu mohli.

Prísnejší variant by znamenal, že by im štát zákonom zakázal nielen možnosť založiť politickú stranu, ale by aj obmedzil výkon pasívneho volebného práva, teda možnosť uchádzať sa o hlasy voličov vo voľbách.

Ako však vysvetľuje Kresák, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva odmietajú už aj jemnejší variant (teda, že funkcionár zakázanej politickej strany nemôže reprezentovať inú politickú stranu); úplný zákaz kandidovať by teda podľa jeho názoru veľmi pravdepodobne cez Európsky súd vôbec neprešiel – a keby sa kotlebovci naň obrátili, zrejme by uspeli.

Veľmi pravdepodobne by sa to týkalo aj ustanovenia, keď by takéto obmedzenie bolo časovo obmedzené. To znamená, že zákaz kandidovať by pre predstaviteľov rozpustenej strany platil napríklad na obdobie piatich rokov.

„Zrejme jediným funkčným nástrojom v demokratickej spoločnosti, ako postihovať prejavy fašizmu či extrémizmu, je individuálne trestať jednotlivcov, ktorí porušujú zákony,“ vysvetľuje Kresák.

„Zákaz budúcej politickej činnosti reprezentantom zakázanej politickej strany sa v kontexte minulých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva javí ako veľmi problematický. To by musel Európsky súd zmeniť svoj názor.“

Brífing ĽSNS v parlamente. Foto N – Tomáš Benedikovič

Fico hovoril o reklame pre Kotlebu

Nápad SNS môže byť v rozpore s ústavou aj podľa bývalého politika a ústavného právnika Radoslava Procházku. „Účinkom takéhoto zásahu by bolo odňatie pasívneho volebného práva a združovacieho práva,“ vysvetľuje.

To považuje Procházka za ústavne neprípustné, pretože chrániť demokratickú formu vlády môže štát už prostredníctvom tých nástrojov, ktoré má k dispozícii dnes. „Týmto by do nej naopak zasiahol spôsobom, ktorý odporuje požiadavkám proporcionality.“

Procházka pripúšťa, že takéto opatrenie by teoreticky mohlo byť v súlade s Ústavou, muselo by však spĺňať niekoľko podmienok. „Po prvé, striktne by rešpektovalo zákaz retroaktivity, po druhé, vzťahovalo by sa výlučne na členov orgánov rozpustenej politickej strany, a po tretie by bolo obmedzené na zákaz účasti v prípravnom výbore novej politickej strany.“

SNS svoj nápad konzultovala aj s ministerstvom vnútra. Úradníci vravia, že sa Dankova strana mohla inšpirovať v Nemecku, kde sú pre politické strany prísne pravidlá – a v povojnovej histórii tu dve strany (neonacistickú Socialistickú ríšsku stranu a Komunistickú stranu) aj rozpustili.

Kotlebovci na pochode v Šarišských Michaľanoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Ministerstvo vnútra bolo oslovené Slovenskou národnou stranou v súvislosti  s prípravou novely zákona o politických stranách,“ potvrdila Michaela Paulenová z tlačového odboru rezortu. „Vyjadrovali sme sa k niektorým ustanoveniam, nie však k celkovému návrhu a doposiaľ nám nie je známy komplexný návrh novely.“

Otázne je, ako sa k návrhu SNS postaví Smer. Premiér Robert Fico v minulosti kritizoval už Čižnárov návrh na rozpustenie Kotlebovej strany, zároveň však – bez detailov – hovoril o nedostatočnej právnej úprave.

„Právna úprava, ktorú v tejto súvislosti máme, je nedostatočná a rozpustenie politickej strany prakticky nič neznamená. Znamená len reklamu pre konkrétnu skupinu politických ľudí. Keby aj Najvyšší súd o tejto veci rozhodol, neprinesie to nič pozitívne pre Slovensko,“ povedal v máji.

Predseda poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč v tom čase hovoril o tom, že poslanci o zákaze politickej činnosti pre konkrétnych politikov z rozpustenej strany uvažujú. „Načo nám je zákaz politickej strany, keď sa jej politici presunú do druhej,“ pýtal sa.

Opozícia napadne limit pre počet členov

SNS zrejme pri tomto zákone nemôže rátať s podporou demokratických opozičných strán. Okrem paragrafov proti kotlebovcom chce dať Danko do zákona aj paragrafy namierené proti SaS či OĽaNO.

Najznámejším je limit na minimálny počet členov, ktorý by síce nemusela spĺňať každá strana, ale určite by ho musela spĺňať strana kandidujúca vo voľbách. Danko hovoril o minimálnom počte 500 členov, na stole je aj možnosť, že to bude 300 členov.

Opozícia pred Bonaparte. Foto N – Tomáš Benedikovič

Najsilnejšia opozičná strana SaS má dnes necelé dve stovky členov, hnutie OĽaNO malo minulý rok 13 členov, a ďalších naberá len veľmi pomaly.

Ľubomír Galko zo SaS povedal, že predseda SNS ho zatiaľ len neformálne informoval o tom, že nový zákon o politických stranách má napísaný. Konkrétny návrh v opozícii zatiaľ nevideli. Opozícia už skôr avizovala, že podmienku o minimálnom počte členov zrejme napadne na Ústavnom súde.

SNS by chcela zákonom stranám prikázať aj to, aby si vytvárali aj pevné štruktúry, viedli presnú evidenciu členov a mali napríklad rozhodcovskú a revíznu komisiu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie