Denník N

Kusý: Nemám veľa bilbordov, to iba manželka ich tak dobre vyberá

Starosta Nového Mesta a kandidát na župana Rudolf Kusý. Foto - archív R.K.
Starosta Nového Mesta a kandidát na župana Rudolf Kusý. Foto – archív R.K.

V uliciach má najviditeľnejšiu kampaň zo všetkých kandidátov na bratislavského župana. S Bašternákom sme na seba aj kričali, Širokého som presvedčil, aby nestaval na hoteli heliport, hovorí Rudolf Kusý.

Rudolf Kusý je nezávislým starostom bratislavského Nového Mesta, v poslednom prieskume Focusu skončil druhý za Milanom Ftáčnikom, aj predtým bol v prvej štvorke. V rozhovore hovorí, že: 

  • nie je v poriadku, aby vyvolení po meste lietali helikoptérou;
  • ako rokoval o ústupkoch so Širokým, s Pentou a Bašternákom;
  • do kampane dal vlastných stotisíc eur a robí ju lacnejšie ako ostatní;
  • prečo nezastavil výstavbu v bratislavských vinohradoch;
  • prečo nechce povedať, čo si myslí o vrcholovej politike.

 

V kampani hovoríte o tom, že sa vám podarilo vyrokovať ústupky s developermi. Juraj Široký nepostavil na svojom hoteli pri zimnom štadióne heliport, Penta znížila počet podlaží svojho veľkého projektu. Aj ste sa s pánom Širokým stretli?

Áno.

A o čom ste sa rozprávali?

Stretnutie bolo verejné, boli sme vo väčšom kruhu. Povedali sme, že by bolo fajn, keby zaplatil slušne pokutu, čo urobil. S heliportom sme nemohli súhlasiť, nebol plánovaný, ľudia si to neželajú a nie je správne, aby sa pár vyvolených po meste pohybovalo helikoptérou a hľadeli na nás z oblohy. Tiež sme ho poprosili, aby opravil nejaké drobnosti za pár desaťtisíc eur, ktoré na blízkych uliciach rozbili jeho nákladné autá.

Súhlasil s tým heliportom, alebo na vás tlačil?

Povedali sme, že heliport nie je možný a narazil by a bude narážať na maximálny odpor Nového Mesta. Je nejaká hranica, ktorá sa prekročiť nesmie, a toto je jedna z nich.

Čo na to povedal?

Je to už sedem rokov. Pre mňa je dôležitý výsledok. Pokuta bola zaplatená, nejaké opravy sa urobili a heliport nie je.

Ako sa vám podarilo presvedčiť Pentu, aby znížili počet podlaží v ich projekte Slovany zo 42 na 6 až 12 podlaží?

Keď je tu nejaká výšková hladina, nie je dôvod, aby sa na nás niekto pozeral z pozície panovníka zo 42 podlaží. Bolo viacero stretnutí a nakoniec sami uznali, že príklad blízkeho Manhatanu nie je tým najúspešnejším a noví aj starí obyvatelia určite ocenia sídlisko, ktoré bude normálne, menej zahustené s viac zeleňou. Doba pokročila, už nie sú 90. roky.

Penta nie je práve skupina, ktorá dá na láskavé slovo a len tak z niečoho ujde. Ponúkli ste im niečo na výmenu?

Nič nie je len tak. Vysvetlili sme im, že ľudia a úrad sú na jednej strane a buď sa budeme naťahovať, alebo spolupracovať. Ak je projekt dobrý a nebudí odpor, rýchlo sa predáva a kupujú si ho ako prví ľudia z okolia. Hovorili sme im, že nemá zmysel pchať tam 550 bytov a ten zisk je iba virtuálny na papieri a obchodník potrebuje reálne predať.

Penta asi vie, čo si môže dovoliť predávať.

Dôležité je, že keď sa pozriete dnes na to sídlisko, tak to dodržali.

Nechceli teda žiaden iný ústupok?

Nie, nemali čo dostať. Stretávali sme sa rok. S ľuďmi, ktorí tam bývajú, sme urobili všetko tak, aby to bolo prijateľné pre developera aj pre miestnych. Bolo tam množstvo diskusií, kriku a veľa nepríjemných situácií. Nemyslím, že by na nás spomínali príjemne.

Tretí developer bol Ladislav Bašternák, ktorý staval na Vajnorskej. S ním ste sa tiež stretli?

Stretli sme sa veľakrát, aj s obyvateľmi a s jeho architektom. Ten projekt sme pripomienkovali dvanásťkrát. Pre mňa bolo dôležité, aby tam nevznikol nejaký paškvil, na ktorý sa budem chodiť celý život pozerať. S obyvateľmi sme pripomienkovali, ako by sa mal projekt zmeniť, aby bol prijateľný. Aj teraz je to kompromis, keby to bolo na mne, je v hmote ešte menší.

Bolo to v čase, keď už bolo známe, že je podozrivý z daňových podvodov?

Nie, to bolo v čase, keď to bola pomaly nedotknuteľná osoba. Celý proces sa uzavrel tak pred dvomi rokmi. Komunikácia s ním sa začala v roku 2011.

Hovoril vám Bašternák, že si niečo vybaví, keď budete robiť problémy?

Mal kladné záväzné stanovisko na budovu, s ktorou sme nesúhlasili. Operoval s tým, že má nárok stavať, umožňuje to územný plán a že naše aktivity sú za čiarou. Ja som mu hovoril to isté, čo ostatným – prosím, buďte dobrým susedom. Nič viac.

Aký bol ako človek, keď ste s ním komunikovali?

Zväčša sme sa stretávali v širšom kruhu piatich ľudí. Veľmi si vážim jedného staršieho pána, ktorý bol veľmi tvrdý a nebál sa ničoho.

Vy ste neboli na Bašternáka tvrdý?

Snažil som sa uviesť rámce, ktoré sa nesmú prekročiť, napríklad, že je na Vajnorskej nejaká výška a nemôže ju niekto prekročiť. Pán Bašternák to videl inak. Musel však vidieť, že záujem ľudí je oprávnený. To, že magistrát vydal záväzné stanovisko, ktoré nebolo podľa mňa v poriadku, neznamená, že ustúpime.

Aký dojem na vás zanechal? Bol to obyčajný človek, alebo pôsobil dojmom podvodníka?

Dobre, niekedy tlačil.

Ako?

Boli debaty, ktoré boli vzrušené, kde sme všetci zvyšovali hlas. Občas to v zápale diskusie človeku ujde. Ale nikdy sa mi nevyhrážal. Nechcem doňho kopať teraz, keď doňho kopú všetci, lebo je to populárne. Áno, človek chápal, že je to priateľ ministrov, a ľudia mi hovorili, že neprídu na stretnutie a nepodpíšu petíciu, lebo sa boja.

Kričal on na vás alebo vy naňho?

Mali sme projekt, ktorý sa menil 12-krát a podľa nášho názoru došlo viackrát ku kroku vpred a dvom vzad. Dohodli sme sa na jednom a on urobil niečo iné, tak padali aj ostrejšie slová a bola aj vzrušenejšia diskusia.

Báli ste sa aj vy?

Uvedomoval som si, že má politické krytie a že mi to môže on alebo niekto z jeho priateľov kedykoľvek vrátiť. Niekde inde na nejakej veci, ktorá s tým nebude spojená, ale je čiara, ktorú nechcem prekročiť.

Báli ste sa teda, že by vám robil problémy?

Bral som to do úvahy, ale myslím, že k ničomu takému nedošlo.

Spomedzi všetkých kandidátov máte najviditeľnejšiu kampaň. Ľudia spochybňujú, odkiaľ na to máte peniaze. Ako sa vám podarilo získať peniaze na takú veľkú kampaň?

Pred asi dvoma rokmi dali rodičia sestre byt a mne dali 100-tisíc eur. Peniaze som dal teraz do kampane. Z toho som kryl obdobie pred 11. júlom. Možno som pre niekoho poloblázon, ale keď som začínal a išiel som na starostu, dal som do toho tiež všetko.

Keď do kampane vrazíte viac ako 100-tisíc eur, to sú také peniaze, čo sa vám nevrátia, ani keby ste vyhrali voľby. Prečo by niekto dal do toho toľko peňazí? Je to stratená investícia.

Ak tých 100-tisíc beriete ako investíciu, tak to nemôže fungovať. Pre mňa je to však niečo, čo chcem robiť.

Takže ide o moc?

Prečo o moc? Pozícia župana je príležitosť, aby ste mohli meniť svoje okolie k lepšiemu. To, čo robím teraz ako starosta, chcem urobiť v celom kraji – aby som mohol budovať školy, škôlky, ihriská, parky, urobiť niečo s dopravou a pre ľudí bez domova, nové centrá pre seniorov. Teraz chodím po Novom Meste a môžem povedať, že tento chodník som spravil so svojimi ľuďmi.

Rudolf Kusý. Foto – TASR

Rudolf Kusý (41)

Župný poslanec a starosta Nového Mesta v Bratislave Rudolf Kusý kandiduje ako nezávislý, podporu strán nemal ani doteraz. Pred vstupom do komunálnej politiky učil a bol aktivistom. Vo svojej kampani sa prezentuje aj ako bojovník proti developerom.

Čo vám povedala vaša žena, keď ste jej povedali, že dáte do kampane 100-tisíc eur?

Povedal som jej iba, že chcem ísť na župana, ona, že cez jej mŕtvolu, že som sa zbláznil a či si chcem znova prežiť to isté, čo v minulosti, len vo väčšom. Po dvoch mesiacoch sa s tým stotožnila, potom som jej povedal, že chcem využiť peniaze takto a že ak mám mať šancu, musia do kampane ísť nejaké peniaze. Všetci mi hovorili, že som sympatický mladý muž, no nepoznajú ma. Vďaka bilbordom to zmizlo a neboja sa, že im idem niečo predať.

Ako vám majú ľudia veriť, že za tým nie sú skrytí sponzori?

Ľudia v Novom Meste ma považujú za poloblázna, lebo vidia, že mám túto prácu rád, žijem ňou a sníva sa mi o tom, čo robíme. Nie som poľovník, rybár ani futbalista. Nezbieram veterány, nemám chatu ani drahé autá. Mojím životom a záujmom je to, čo robím, a to ma napĺňa.

Koľko ste mali doteraz bilbordov v kraji?

Začínali sme s okolo 80 až 95, v lete bola prestávka, možno 40. A teraz znova každý mesiac okolo 90 až 100. Ale žiadny megabord. Jeden bilbord krát 105 eur.

To sú celkom nízke čísla na to, že na každom kroku narazíme na vašu tvár.

Viete prečo? Každý jeden bilbord pozrie a vyberie moja žena. Robí to tri dni. Keď nejaký vyberie, zoberie auto a ide sa naň pozrieť. Vďaka tomu máte pocit, že je ich tak veľa, ale nie je ich ani 200 ani 500. Viem, že konkurencia to fotí a bude to spočítavať, lebo nemajú program, ktorý ponúknu, a vedia iba ukázať, že som nemal 100 bilbordov, ale 150.

Vaši konkurenti odhadujú vašu kampaň na 300-tisíc eur. Je to blízko realite?

Lepšie číslo je milión, to znie zaujímavejšie.

A tých 300-tisíc je reálnych?

Je to nezmysel, ale je možné, že keby oni robili to, čo ja, vyšlo by ich to toľko. Išli by s nejakou agentúrou, ktorá by ich zdierala, ja si to robím sám. Viem, čo stojí bilbord a leták. Nenechám sa okradnúť od ľudí, ktorí mi budú rozprávať, aké fantastické stratégie a fokusové skupiny alebo prieskumy vymyslia.

Koľko je váš odhad nákladov?

Minul som 110-tisíc eur z transparentného účtu, pred jeho založením okolo 70-tisíc eur. Počítam, že ešte 50-tisíc tam pôjde a minieme 230-tisíc eur, ak získame ešte od ľudí podporu.

Ako zháňate peniaze? Na účte máte veľké obraty.

Oslovujem ľudí, ktorých poznám alebo poznajú mňa. Menšie príspevky sú od ľudí, ktorí prispeli len tak. Poviem im: prosím, kampaň stojí peniaze, ak ma môžete podporiť, tak ma podporte.

Nič za to nechcú?

Ale oni chcú.

Lepší kraj?

Chcú mať župana, ktorý bude robiť a bude mu záležať na niečom, čo sa sľubuje už 20 rokov, napríklad obchvat Modry.

Strýko Tibor z vášho transparentného účtu je existujúci človek?

Áno, strýko Tibor je brat môjho otca.

On má peniaze na rozhadzovanie ako vy, že dá tisíce eur do politiky?

Prečo to beriete ako rozhadzovanie? Nemáte niečo, čomu veríte a čo vás zaujíma? Nemáte hobby?

Je to drahé hobby.

Poznám aj podstatne drahšie hobby.

Keď ste kandidovali na starostu, mali ste heslo: Nevoľte ľudí z bilbordov, pretože za nimi sú ľudia, ktorí si tie peniaze vypýtajú naspäť. Teraz to na vás neplatí alebo ten výrok ľutujete?

Neľutujem, ten výrok sedel. Povedal ho človek, ktorý kandiduje na starostu, a som presvedčený, že niekto, kto kandiduje na starostu alebo miestneho poslanca, bilbordy nepotrebuje. Prešiel som si každú štvrť a človek, ktorý chce kandidovať, musí mať tieto veci odšľapané. Nebol dôvod na masívne bilbordové kampane, ktoré som videl u kandidátov na starostu. Buď tam ste a s tými komunitami žijete, alebo nie.

Župan to nemusí robiť?

Určite áno, ale Nové Mesto má 40-tisíc ľudí a viete si ho pešo obchodiť. Župa má cez 600-tisíc obyvateľov. Prešiel som si celý kraj. Keď som začínal vo februári, ľudia nás obchádzali, teraz chodia k nám, lebo čítali noviny alebo ma videli na bilborde. To nedokážete fyzicky. Neznášam bilbordy a rád by som to urobil bez toho. Dokázal som to v piatich voľbách, možno som bol jediný starosta, ktorý nemal žiaden bilbord, ale ak chcem uspieť ako župan, nie je to možné.

Objavili sa informácie, že vás vraj financuje Kmotrík, vy ste to popreli. Ako si vysvetľujete, že sa mu v Novom Meste a v Rači tak darí?

Neviem o tom, že by sa mu tak darilo v Novom Meste, má tu projekt Národného futbalového štadióna. Budem rád, ak mi pán Kmotrík nebude v kampani škodiť. Som jediný, kto si dovolil pána Kmotríka exekuovať a aj úspešne o vyše 100-tisíc eur. Zaujíma ma, či splní všetko, čo bolo dohodnuté, ako multifunkčné ihrisko v škole, či sa poriadne urobia ulice okolo štadióna vrátane chodníkov, zelene a kanalizácie a či neprekročí stavebné povolenie.

Rudolf Kusý na poklepaní základného kameňa Národného futbalového štadióna v septembri 2016. Foto – TASR

Viackrát ste sa ohradili voči výstavbe vo vinohradoch, riešili ste aj výruby na Kolibe, napriek tomu sa vo vinohradoch chystá ďalšia výstavba a aj na Kolibe chystá J&T nový projekt namiesto filmových štúdií.

J&T riešim päť rokov a stále nemajú od nás územné rozhodnutie. Na Kolibe s výnimkou Tupého ulice sme povolili jedinú stavbu bytových domov. Všetkých ostatných sme presvedčili. Mrzí ma, že sa stavia v okolí Tupého bytovky, ale územný plán zmenili v roku 2007, keď som ešte nebol ani mestským poslancom. Som proti zmene územného plánu a budeme sa snažiť vysvetliť mestským poslancom, že to nie je dobrý krok. Ale keď sa zmení územný plán a budú na to mať právo, starosta nie je v pozícii kráľa, ktorý povie nie.

Ale tak ste to prezentovali, že ste v pozícii kráľa. Tak prečo vo vinohradoch to nejde a sú ničené stavbami?

To, čo nazývate vinohradmi, podľa územného plánu už vinohrady nie sú. Vinohrady chcú chrániť všetci s výnimkou ich majiteľov.

Hlásate, že ste proti vystavbe vinohradov, ale reálne sa tam stavia. Prečo to nedokážete zastaviť?

Vo vinohradoch v zmysle územného plánu sa nestavia, potom sú územia, ktoré boli do roku 2007 vinohrady, no už nie sú. Tam sa stavia a bude sa bez ohľadu na to, kto bude starostom. Ak si kúpite kus pozemku vo vinohradoch a budete chcieť postaviť rodinný dom, nemôžem vám povedať, že zmiznite, nebudete nič stavať a budete pestovať vinič.

Napríklad jednu čiernu stavbu – dom si nepostavil developer, ale nejaká lekárka. Tam by už váš stavebný úrad mal mať právomoci to vyriešiť.

Vydali sme nariadenie na odstránenie stavby. Stavebníčka sa odvolala a teraz to má v rukách okresný úrad. Máme stavby, ktoré sú neskolaudované. Môže konanie naťahovať rok, dva, aby ju nezbúrali, ale keď sa zmení legislatíva, skôr či neskôr o ňu príde.

Už ste niečo zbúrali?

Ukážte mi, kto dokázal v Bratislave niečo zbúrať. To je otázka nastavenia nášho skvelého stavebného zákona. Sme radi, keď konečne môžeme zlikvidovať bilbordy a aj to trvá niekoľko mesiacov.

Jeden z vašich veľkých projektov je park Jama pri zimnom štadióne, ktorý ste chceli otvoriť krátko pred voľbami. Park mal byť už hotový, prečo mešká?

Tento park je bláznovstvo, nikto neveril, že na stavebnom pozemku bude park a nie bytovky. Do konca apríla to išlo z nórskych fondov a všetko potom riešime z vlastných peňazí. Je mi jedno, či to bude o týždeň, alebo o mesiac, hlavne, že tu bude park.

Vznikajúci Park Jama. Foto – rudolfkusy.sk

V predvolebných novinách ste napísali, že ste parkom vytreli kocúra všetkým developerom. Mestská časť však park dostala od mesta a neviem, že by sa tam malo stavať.

Nedostala ho, vybojovali sme si ho. Poslanci proti vôli primátora schválili zverenie pozemku. Zabezpečili sme, aby ho mesto nemohlo zameniť, ako napríklad pozemok pod Pasienkami. Počas štyroch rokov bolo za mnou niekoľko developerov, nech im ho prenajmeme a predáme a spravia nejaký parčík. Povedal som im nie, nech stavajú niekde inde.

Ktorí developeri to boli?

To boli skôr náhodné stretnutia na ulici. Bral som to položartom, polovážne, vždy sme hovorili, že tam bude park. Na pozemok si robili zálusk a za pána Ftáčnika ho malo dohodnuté NTC. Mali tu byť haly, kurty, my sme prelobovali, že nič také tam nebude.

Ako prebiehajú náhodné stretnutia na ulici s developermi? Počkajú si vás pred úradom?

Neviem, či si ma počkajú. Chodím veľa pešo, pozerám sa, kontrolujem, chcem vidieť problémy a progres na vlastné oči. Ktokoľvek ma môže stretnúť na zastávke, v parku, na chodníku.

Prekáža vám pán Ftáčnik ako ľavicový kandidát?

Prekáža mi ako človek, ktorý nič nespravil. Povedal som mu na rovinu: Milan, ja som ťa posledný rok nenávidel za to, že tie zábradlia boli a sú hrdzavé, rovnako ako lampy, za to, že si nám nebol schopný zveriť pozemky a nemohli sme spraviť ihriská. Za to, že si nebol schopný vysadiť na Račianskej ulici stromy a ja ako blbec som ako dobrovoľník ich vysádzal tri roky, lebo náš úrad to urobiť nesmel. Že som robil tri brigády v podchode a dusil som sa tam s dobrovoľníkmi, lebo si s tým nebol schopný nič urobiť.

Nesrovnal je lepší primátor?

Aj voči jeho práci mám veľa výhrad, mohol by urobiť viac.

Podporujete jeho parkovaciu politiku?

Áno aj nie. Všetky opatrenia budú bez nej nedostatočné. Ľuďom treba otvorene vysvetliť, že sa tým nevyrieši problém s parkovaním, ale znamená to upratanie parkovacích miest. Nebude sa parkovať na miestach, kde sa to nesmie a poklesne počet miest v priemere o 18 percent. Ak to Pezinok dokáže sám a má z toho príjem 200-tisíc eur a každý rok povedia, čo za to urobili, tak to musí zvládnuť aj Bratislava. Ľudia to potom budú ochotní akceptovať, aj keď niektorí budú frflať. Musíme sa všetci obmedziť alebo tu zostane chaos. Ale nesmie tam byť kšeft.

Do županskej kampane sa zapojila aj Alianca za rodinu, kritizovali Ftáčnika a Drobu za to, že v minulosti podporili Dúhový pochod. Vy by ste ho podporili?

Mňa baví práca, ktorú robím, a nezaoberám sa vecami, ktoré sa jej netýkajú. Keď mám voľný čas, chytím knihu a ležím.

Ide skôr o to, že chcú ľudia vyjadriť nejaké hodnoty, ktoré sú im blízke.

Nemám rád davy, preto nechodím ani na koncerty a jedinú akciu, ktorú som bol schopný zniesť, bol pochod proti korupcii.

A myšlienku ako takú podporujete?

Nezaoberám sa tým.

Nemáte na to ani nijaký názor?

Nechcem sa tým zaoberať. Mám svoju prácu, ktorej sa chcem venovať, a nepotrebujem riešiť množstvo iných vecí. Som tu na to, aby som robil konkrétne veci, z ktorých sú výsledky, opravoval školy, parky, ihriská.

Ján Mrva hovorí, že je jediný konzervatívny kandidát na župana. Vy ste konzervatívec alebo liberál?

To sú dnes mätúce pojmy.

Ktoré však vychádzajú z nejakých hodnotových nastavení.

Je to vtipné, to, čo je v Spojených štátoch liberál, v Európe je sociálny demokrat a tie pojmy sú už dnes veľmi mätúce. Agenda sa mení a to, čo platilo pred 15 rokmi, už neplatí. Teraz takzvaní liberáli sa zrazu nezaoberajú slobodným trhom a tým, aby štát bol nočným strážnikom, ale úplne menia svoje vyhlásenia a politiku.

Čo ste boli, kým to platilo?

Nikdy som sa nevyhraňoval. Vždy mi boli blízke miestne veci, ktoré viem ovplyvniť.

Ako by ste ako župan spolupracovali s touto vládou? Viete si to predstaviť pri dnešnej vláde?

Úlohou župana je bojovať za obyvateľov kraja a získať čo najviac peňazí, fondov a dotácií. To robím ako starosta a budem ako župan. Trápi nás, že štát chce búrať nemocnicu Kramáre, úlohou župy je riešiť, čo bude, než ju zbúrajú, a komunikovať s ministerstvom zdravotníctva. Úlohou župana je zapojiť železnice do skutočnej integrovanej dopravy. Župan sa nemôže tváriť, že je ostrov, a musí vedieť spolupracovať.

Ako vnímate, ako vznikla táto vláda?

Týmito vecami sa veľmi nezaoberám.

Ste politik a nesledujete národnú politiku?

Necítim sa byť politikom, ale človekom, ktorý sa venuje opravám, rekonštrukciám, budovaniu. Neriešim veci, ktoré neviem ovplyvniť. Každý z nás musí začať od seba.

Národná politika však ovplyvňuje aj to, že tu máte nejakého Bašternáka, ktorý vám v Novom Meste stavia nadivoko, že je tu Široký, ktorý zarába na celoštátnych zákazkách a vďaka tomu si môže stavať projekty, aké chce.

Každý z nich dostal jasné mantinely, za ktorými som stál telom aj dušou s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne týkalo. Nikdy som neuhol.

Boli ste voliť v parlamentných voľbách?

Vždy som bol voliť a pravidelne som si trieskal hlavu o stenu.

Ste spokojný so súčasnou vládou?

Väčšina ľudí vrátane mňa má pocit, že krajina nejde správnym smerom, ale začať musíme od seba. Nie zmenou vlády, ale štruktúrou od spodu. My sa musíme zmeniť, potom naše obce, kraje a potom môžeme riešiť národnú úroveň. Nestačí zameniť jedného človeka za druhého.

Môže sa stať, že vaším župným poslancom bude aj neonacista Rastislav Rogel. Čo na to hovoríte?

Znepokojuje ma každý extrémizmus. Študoval som dejiny a sú veci, z ktorých ide hrôza. Dejiny sa, bohužiaľ, opakujú, takže musíme nájsť nejakú alternatívu, lebo ľudia sú sklamaní a znechutení. Často extrémistov volia z hnusu a znechutenia a aby to ukázali tradičným politikom. Preto musíme dať normálnu alternatívu a ľudí zapojiť, lebo a priori neveria ničomu. Preto sme aj jednou z najtransparentnejších samospráv na Slovensku a prvou v rámci kraja.

Čím ste sa živili pred tým, ako ste sa stali starostom?

Po skončení strednej školy som učil, potom som pracoval v súkromnej firme, bol som v zahraničí, pracoval som na ministerstve práce ako expert na kontrolu eurofondov a v zdravotnej poisťovni pre cudzincov, dlho som pracoval s mládežou a popritom som robil množstvo malých projektov, ktorými sa skrášľovalo moje okolie.

Čo ste robili ako aktivista?

Natierali sme lavičky, urobili sme dve detské ihriská, robili sme brigády, pre seniorov som urobil vzdelávacie centrum. Takéto malé komunitné projekty. Verím, že ľudia chcú fungovať v komunitách a tie musia žiť.

Podľa programu chcete budovať cyklotrasy, záchytné parkoviská a podobne ako iní kandidáti chcete aj posilniť vlaky a podporiť električky. To sú však veci, na ktoré župan nemá absolútne žiadny dosah.

Doprava trápi ľudí v kraji najviac. Župa má dosah na všetko, čo sa v kraji deje a do všetkého môže strkať nos.

Na električky v meste určite nie.

Župa musí mať koncepciu v rámci celej župy a musí mať predstavu, ako bude vyzerať doprava v Bratislave aj v Modre, úlohou župy je tieto veci pospájať, koordinovať a predvídať problémy. Župa mala byť v procesoch Triblaviny od začiatku a nie teraz nad tým plakať. Na začiatku mali jasne povedať, čo požadujú. Električky si v konečnom dôsledku musí objednať mesto, ale župa ich musí integrovať.

Čo veľké spravíte? Okrem podpory škôl a cyklotrás, máte niečo ako dopravu zadarmo, Filiálku?

Nikdy nedopadne dobre, keď si chce niekto postaviť pyramídu. Tak ako to bol problém v Egypte, je to aj všade inde s veľdielom. Ľudia potrebujú normálne projekty, ktoré ľuďom bezprostredne zlepšia život.

Čo by tu po vás zostalo, keď dovládnete?

Vyriešime dlhy z minulosti, nie je možné, aby gymnázium Einsteinova bolo plné plesní. Aby školské dvory boli zdevastované s rozbitým asfaltom, burinou a hrdzavými košmi. To je základ, za ktorý vám nikto nebude tlieskať. Problém je aj so seniormi, ktorí zomierajú a nestíhajú sa dostať do domova dôchodcov. Postaviť domovy dôchodcov nie je nič geniálne, župa to musí urobiť.

Koľko ich postavíte?

Minimálne dva, verím, že tri.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie