Denník N

Pasca, ktorá narúša náš stereotyp

Na výstave nás zarazí, čo v zrkadlách uložených vedľa rozmerných malieb vlastne vidíme. Foto – G 19
Na výstave nás zarazí, čo v zrkadlách uložených vedľa rozmerných malieb vlastne vidíme. Foto – G 19

Ladislav Čarný v najnovšej práci Schrödingerova mačka – Mačkin Schrödinger radikálne zmenil funkciu zrkadla.

Ladislav Čarný (1949), známy umelec dlhé roky pôsobiaci ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, nám na samostatnej výstave v Galérii 19 (kurátorská koncepcia Jana Geržová) poskytol nielen jedno, ale hneď viaceré prekvapenia.

V prvom rade zaznel jeho autorský návrat k maľbe, ktorú opustil zhruba pred tromi desaťročiami, ale, samozrejme, nie tak striktne. Maliarstvo v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia síce vyštudoval, ale neskôr sa venoval predovšetkým objektu, inštalácii, procesuálnemu umeniu a videu. Teda novým médiám, alebo iným médiám, ktoré však nevylučujú ani návraty k starším umeleckým druhom, žánrom, technikám, témam či materiálom.

Čarný nepatrí k autorom, ktorých nové diela každý rok stretávame v galériách. Tvorí úsporne a s rozvahou, sústreďuje sily i potenciál. Umenie nevníma ako športovú disciplínu, kto viacej, ten viacej, kto rýchlejšie, ten lepšie, typ predátorského umelca neberie vážne a je mu cudzí…

Nová inštalácia s použitím maľby

Základom jeho súčasnej prezentácie je nová inštalácia s použitím maľby. Nie však v tradičnom zmysle závesných obrazov na stenách galérie. Dôležitým je koncept, priestor, obsah maľby a aktívny pohyb a aj myslenie diváka. Klasické maliarske východisko je mu skôr prostriedkom než cieľom, maľba je však nezanedbateľnou časťou celku. Čarný rozohral s divákmi inštaláciou, syntézou maľby a priestoru intelektuálnu hru. Na ňu poukazuje už samotný názov výstavy Schrödingerova mačka – Mačkin Schrödinger odkazujúci na známy teoretický experiment rakúskeho fyzika Erwina Schrödingera.

Názov naznačuje zrkadlenie obrazu a jeho odrazu, pritom však pozor (!), obraz sa odrazom radikálne zmení a obracia. Na výstave nás zarazí, čo v zrkadlách uložených vedľa rozmerných malieb vlastne vidíme. A to tak, že určite na chvíľu ostaneme stáť v nemom úžase a prekvapení skúmame a analyzujeme pascu, ktorá jednoznačne naruší náš stereotyp.
Ak je maliarsky obraz po mnohých rokoch u Čarného „novinkou“, tak zrkadlo je v jeho tvorbe „stálicou“. Jeho magický účinok dokázal vo viacerých dielach od raných zrkadlových objektov až po inštalácie maximálne využiť a niekoľkokrát posunúť.

Novou inštaláciou však narušil jasný a vlastne i upokojujúci zákon zrkadla odrážajúceho realitu, teda to, čo bežne vidíme. Ladislav Čarný funkciu zrkadla v najnovšej práci radikálne zmenil a zrkadlom ukázal to, čo nevidíme a ani nemôžeme vidieť. Maľby dômyselným technickým spracovaním (nebudem toto šamanstvo prezrádzať a prenechám ho osobnej skúsenosti diváka) zobrazujú dve reality. Jednu viditeľnú a druhú bez zrkadla neviditeľnú.

Schrödingerov portrét v zrkadlovom odraze tvorí ľudská lebka v golieri ako symbol smrti. Einsteinov ikonický portrét s vyplazeným jazykom sa zmení v zrkadle na morózneho a depresívneho vedca, ktorý nám možno pripomenie, že všetko je relatívne a potrebujeme viaceré referenčné rámce, aby sme zistili, čo sa vlastne deje.

Videnie je darom i neprebádaným zázrakom

Čarný prisvojené populárne reprodukcie portrétov teoretických fyzikov Erwina Schrödingera a Alberta Einsteina zámerne umiestnil v priestore oproti sebe, akoby do konfrontácie. Z histórie i z vedeckých vtipov vieme, že mali k sebe blízko.

Na druhej strane galérie autor umiestnil maľbu zväčšeného detailu ukrižovaného Ježiša zo slávneho Isenheimského oltára Matthiasa Grünewalda. Jeho zrkadlový obraz nám však ukazuje Ježiša z výjavu zmŕtvychvstania tabuľovej maľby toho istého oltára.

Zrazu tým rozdeleným Čarného maľbám akosi lepšie rozumieme. Do jedného obrazu spojil maľbu zo zatvoreného a otvoreného krídlového neskorogotického oltára. Mŕtvy a živý Ježiš nám opäť pripomenie Schrödingerov paradox života a smrti, ale v obrátenom zmysle – je najprv mŕtvy a potom živý.

Na záver pri vstupe do galérie umelec umiestnil tri biele, nenápadne pôsobiace tabuľky s odkazmi: Vďaka za dar videnia. Vďaka za dar myslenia. Ďakujem Vám za schopnosť interpretovať. Tie nám potvrdia, že najnovšia Čarného práca je aj o videní a o schopnosti vidieť. O klame, ilúzii, paradoxoch, o kĺzaní po povrchu a o relatívnosti toho, čo vidíme a čo sme schopní vidieť.

Neuvedomujeme si, že videnie je darom, o ktorom vieme vedecky tak málo, že ešte stále môžeme vyhlásiť, že je pre nás neprebádaným zázrakom.

Čarného symbiózu viery, vedy a umenia môžete vidieť, myslieť a interpretovať v bratislavskej Galérii 19 do 29. októbra.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie