Čínskej dvojky sa všetci boja, pre korupciu zatýka aj najvyššie komunistické kádre

O tom, že korupcia je jeden z najväčších problémov súčasnej Číny, sa vie už roky. Rovnako dlho však platilo, že vysokopostavení politici sú pred vyšetrovaním chránení.

To sa postupne mení. Pred dvoma rokmi bol napríklad v ostro sledovanom procese odsúdený Po Si-laj, vtedajší člen širšieho vedenia čínskych komunistov. Za branie úplatkov a spreneveru strávi Po zvyšok svojho života vo väzení. Pritom ešte pár mesiacov pred zatknutím sa s ním rátalo ako s budúcim členom najužšieho vedenia strany – Ústredného výboru politbyra – ktoré v podstate šéfuje celej Číne.

Jej členom sa po poslednej výmene moci v roku 2012 stal Wang Čchi-šan, ktorý sa podľa analytikov vypracoval na najobávanejšieho politika v dnešnej Číne. Wang má povesť špecialistu na krízové situácie a v novom vedení strany sa dostal na čelo Komisie pre dohľad nad disciplínou. Tak sa volá hlavný čínsky úrad pre boj s korupciou.

A dnes sa už nezameriava len na „malé ryby“, ale čoraz častejšie jeho úradníci zatýkajú politikov na najvyšších miestach.

V piatok na to doplatil aj Čou Jung-kchang, ktorý v roku 2012 odišiel z Ústredného výboru strany. V histórii komunistickej strany ide o zatiaľ najvyšší káder, ktorý bol kedy obvinený z korupcie a zneužitia svojich právomocí.

Strach šíri aj medzi vlastnými úradníkmi

Experti na Čínu sa zhodujú, že pre súčasné čínske vedenie je boj s korupciou vo vlastnej strane jednou z priotít. Oficiálne je Wang v sedemčlennom Ústrednom výbore číslom šesť. Neoficiálne je však označovaný za druhého najmocnejšieho politika v Číne – hneď po šéfovi strany a čínskom prezidentovi Si Ťin-pchingovi.

Jeho podriadení pre denník Wall Street Journal prezradili, že Wangovým cieľom je, aby straníci „nechceli byť nečestní, nemohli byť nečestní a aby sa neopovážili správať korupčne“. Ťiang Ming-an, profesor práva na Pekinskej univerzite, pre americký denník povedal, že v roku 2013 vyšetroval Wangov úrad viac ako 180-tisíc členov strany. To je zhruba 10-krát viac ako rok predtým, ešte za starého vedenia strany.

Boja sa ho aj úradníci, ktorí stoja na čele čínskych regiónov či štátnych podnikov. Podľa magazínu Economist bolo minulý rok vyšetrovaných takmer 600 vysokopostavených úradníkov, čo je dvakrát toľko ako rok predtým. Okrem toho Wang potrestal aj 200 vlastných vyšetrovateľov.

Jedna z historiek hovorí, že keď sa Wang ujal protikorupčného úradu, dostali jeho podriadení osobné spisy s ich vlastnými prehreškami. Chcel im tým naznačiť, že ak nebudú tvrdo bojovať proti korupcii, doplatia na to oni sami. Na úrade zamestnal nových detektívov, zo štátnych firiem priviedol účtovných revízorov a založil novú antikorupčnú jednotku, ktorá dohliada na ostatných protikorupčných úradníkov.

„Vedenie strany si uvedomilo, že ak nezastaví masívnu korupciu, režim sa zrúti,“ povedal pre Wall Street Journal Chuang Ťing z Národnej univerzity v Singapure. Podľa prieskumu z roku 2013 považuje korupciu „za veľmi vážny problém“ každý druhý Číňan.

Radšej stretnúť diabla

To je zrejme hlavný dôvod, pre ktorý sa Wanga a jeho úradníkov musia báť už aj vo vedení komunistickej strany. Zatknutie Čou Jung-kchanga, bývalého člena čínskeho politbyra, je doteraz nevídaným precedensom. Čou mal do roku 2012 pod kontrolou všetky bezpečnostné zložky, vrátane polície, súdov či civilnú rozviedku. Jeho zatknutie má byť pre čínsku verejnosť odkazom, že to súčasná vláda myslí s bojom proti korupcii vážne.

Prejavilo sa to dokonca aj na ekonomickom raste Číny. Lu Tchinga, ekonóm Bank of America, pre Wall Street Journal odhadol, že minulý rok sa rast HDP znížil o 0,6 až 1,5 percentuálneho bodu len preto, že sa znížil dopyt po luxusnom tovare či apartmánoch. Čínski cenzori museli v posledných rokoch zastaviť viacero správ, ktoré prenikli na verejnosť a ktoré hovorili o okázalom živote čínskej zlatej mládeže – generácie detí komunistických pohlavárov, ktorí viedli luxusný život. A to je v rozpore s imidžom, ktorý chcú komunisti ukazovať bežným Číňanom.

„Naším súčasným cieľom je zmierniť symptómy korupcie, čo nám dá čas, aby sme sa neskôr postarali o samotnú chorobu,“ vyhlásil podľa Financial Times Wang počas jedného zo svojich prejavov. Úrad, ktorý Wang vedie, je v podstate štátom v štáte. Jeho vyšetrovatelia môžu napríklad na neurčitý čas zadržať hociktorého člena strany, hoci oficiálne nemajú žiadne právo vydať na osobu zatykač.

A často to robia bez okolkov – len za posledné dva roky počas vyšetrovania podľa Financial Times spáchali samovraždu alebo zomreli asi 70 úradníci. Economist napísal, že úradníci by sa „radšej stretli s diablom ako s Wangom“.

66-ročný Wang je bývalým vicepremiérom, primátorom Pekingu a viceguvernérom centrálnej banky. Zatiaľ sa osvedčil na každej pozícii – na konci 90. rokov dohliadal na štvormiliardový bankrot štátom vlastneného fondu, ktorý mohol poškodiť rozbiehajúcu sa čínsku ekonomiku. V roku 2003 ho dosadil na čelo Pekingu, kde mal zvládnuť epidémiu SARS a pripraviť mesto na Olympijské hry v roku 2008. Od roku 2007 bol vicepremiérom pre ekonomiku, energetiku a financie, od ktorého sa očakávalo, že Číne pomôže vhodne reagovať na svetovú ekonomickú krízu.

Aj preto bolo prekvapením, že ho ako ekonomického odborníka strana v roku 2012 dosadila do úradu na boj s korupciou. „Moja prvá reakcia bola, že to bude mrhanie jeho talentom. Neskôr som si ale uvedomil, že je pre tú pozíciu ako stvorený,“ povedal pre Financial Times jeden zo západných politikov, s ktorými mal Wang vždy dobré vzťahy.