Denník N

Dankovi ľudia potichu vybrali transportéry za 400 miliónov, na ťahu je ešte Smer

Fínske transportéry, ktoré sa páčia SNS, má vo výzbroji susedné Poľsko, ktoré ich vyrába doma pod licenčným označením Rosomak. Niekoľko rokov ich nasadzovalo aj v Afganistane. Foto – BAE
Fínske transportéry, ktoré sa páčia SNS, má vo výzbroji susedné Poľsko, ktoré ich vyrába doma pod licenčným označením Rosomak. Niekoľko rokov ich nasadzovalo aj v Afganistane. Foto – BAE

Nominanti SNS chcú na ministerstve obrany nakúpiť fínske transportéry Patria. Do obchodu by mohli byť zapojené aj strojárne v Krupine, ktoré donedávna ovládala Slavia Capital.

Na ministerstve obrany predbežne rozhodli o jednom z najdôležitejších obchodov v tomto volebnom období. Nominanti Andreja Danka predložili do vlády utajený materiál, ktorý navrhuje, od koho by malo Slovensko kúpiť 81 osemkolesových transportérov s odhadovanou cenou 417 miliónov eur.

Podľa informácií Denníka N z prostredia ministerstva i zbrojného biznisu vybrali fínske transportéry Patria AMV. Pokiaľ vláda návrh schváli, obchodu nič nebude stáť v ceste.

Ministerstvo zároveň počíta s tým, že  do nákupu zapojí aj slovenské firmy, ktoré sa majú podieľať na subdodávkach.

Hovorí  sa o strojárňach Way Industries v Krupine, ktoré donedávna ovládala investičná skupina Slavia Capital – tá však podľa svojho vyhlásenia svoj podiel medzičasom predala.

V najbližšom čase chce ministerstvo rozhodnúť aj o nákupe menších štvorkolesových vozidiel za takmer 800 miliónov eur.

Hovorkyňa: nič netajíme

Rozhodnutiu o transportéroch nepredchádzala otvorená súťaž, ani diskusie s opozičnými politikmi či mimovládnymi organizáciami.

Ministerstvo je aj teraz ochotné potvrdiť len toľko, že materiál o tomto nákupe predložilo do vlády. „Návrh sa týka spôsobu obstarania vozidiel 8×8 aj vozidiel 4×4. V súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní vo vyhradenom režime. Po vyhodnotení a zapracovaní pripomienok a následnom schválení Bezpečnostnou radou a vládou predstavíme návrh aj verejnosti,“ odpísala hovorkyňa Danka Capáková.

Vo vyjadrení odmietla, že by ministerstvo chcelo niečo utajiť. „Z pripomienkového konania môžu ešte vzísť zmeny, preto by bolo predčasné túto vec zatiaľ komunikovať, keďže ešte nemusí ísť o konečné riešenie.“

Čo na to Fico?

Podľa informácií Denníka N sa pri nákupe transportérov vážne rokovalo len s Fínmi. O zákazku prejavila záujem ešte česko-slovenská skupina MSM. Jej manažéri ponúkli rakúsky transportér Pandur, ktorí chceli v licenčnej verzii vyrábať na Slovensku.

„Vo veci nákupu osemkolesových transportérov nás však nikto neoslovil,“ hovorí mediálny zástupca firmy Ivan Rudolf.

Skupina MSM ovláda niekoľko vojenských podnikov na Považí. Niektoré z nich si prenajala od druhej Ficovej vlády. Hlavné slovo v nej má slovenský manažér Marian Goga a vplyvný český zbrojár Jaroslav Strnad, ktorý má blízko napríklad k českému prezidentovi Milošovi Zemanovi.

Skupina MSM ponúka armáde vozidlo označené ako Corsac 8 x 8. Uvezie šesť vojakov a trojčlennú posádku. Vyzbrojené je 30 mm kanónom a guľometom. Foto N – Vladimír Šimíček

Rozhodnutie kúpiť fínske transportéry môže teraz vláda buď schváliť, alebo ho ministerstvu obrany vrátiť. Dôležitý bude postoj premiéra Roberta Fica, respektíve ďalších politikov z vládnej koalície.

Danko už s premiérom Ficom i predsedom Mosta-Híd Bélom Bugárom o tomto obchode hovoril koncom augusta počas vrcholiacej koaličnej krízy. To len dokresľuje jeho význam.

Ozvať sa ešte môžu aj neúspešní konkurenti Fínov, ktorí by mohli napadnúť spôsob výberu víťazného dodávateľa.

Všetko bude čisté – utajené

Ministerstvo tvrdí, že všetko prebieha podľa zákona. Ide o vojenský materiál a vtedy môže víťazného dodávateľa  vybrať aj priamym zadaním bez súťaže.

„Máme iný režim obstarávania než iné rezorty. V rámci obrany sa narába s citlivými informáciami, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť krajiny. Preto nám zákon povoľuje aj užšiu súťaž,“ vysvetľoval minulý týždeň generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko.

Práve Hoľko mal zrejme pri rokovaniach o transportéroch dôležité slovo. Na ministerstve od volieb funguje ako priamy poverenec predsedu SNS Andreja Danka – minulý týždeň sám novinárom povedal, že predseda SNS je jeho dobrý priateľ.

Ministerstvu síce oficiálne šéfuje nestraník Peter Gajdoš, toho však pri dôležitých rozhodnutiach často obchádzajú.

Hoľko sa počas augustovej vládnej krízy zúčastnil aj rokovaní v centrále SNS, napriek tomu, že nie je členom vedenia strany. Tým sa potvrdilo, že má v SNS výrazný neformálny vplyv. Foto – TASR

Keďže celý nákup pôjde zo slovenského rozpočtu, nebude ho kontrolovať ani Európska komisia. Vzhľadom na súčasnú prax je pravdepodobné, že ministerstvo nezverejní ani konečnú podobu zmluvy.

„Ministerstvo tieto obchody robí v úplnej tichosti. Za nami ako opozičnými politikmi nanajvýš pošlú ministra alebo niektorého zo štátnych tajomníkov, ktorí nepovedia nič konkrétne,“ hovorí poslanec a exminister obrany za SaS Ľubomír Galko.

Utajené vojenské obchody však nie sú vynálezom SNS. Aj bývalý minister za Smer a dnešný podpredseda parlamentu Martin Glváč uzatváral mnohomiliónové obchody v tichosti a bez toho, aby zverejňoval podpísané zmluvy.

Osvedčené vozidlo

Pri osemkolesových transportéroch je dnes na trhu bohatý výber. Keď takéto vozidlá kupovala pred časom Litva, vyberala si medzi desiatimi rôznymi typmi, aby nakoniec zvolila nemecké vozidlá Boxer.

Z pohľadu slovenskej armády môžu byť relatívne dobrým riešením aj fínske vozidlá Patria, ktoré vybralo ministerstvo obrany.

Ide o odskúšané stroje, ktoré má vo výzbroji Chorvátsko, Švédsko, Poľsko či Južná Afrika. Poliaci ich niekoľko rokov nasadzovali aj v tvrdých podmienkach v Afganistane.

Vo viacerých smeroch prekonávajú aj rakúske transportéry Pandur, ktoré má vo výzbroji česká armáda. „Odvezú viac vojakov, majú vyššiu odolnosť proti pozemným mínam i lepšiu prejazdnosť v teréne. Pandur je však zase ľahší,“ vysvetlil vojenský analytik Vladimír Bednár.

Slovenská armáda sa musí dodnes spoliehať primárne na klasické vozidlá BVP. Najmladšie z nich vyrobili v roku 1990. Foto – TASR

Pre slovenskú armádu je tento nákup v každom prípade zásadný – vozidlá, ktoré ministerstvo vyberie, budú vojaci používať minimálne nasledujúcich tridsať rokov.

Dnes hlavnú výzbroj tvoria bojové vozidlá pechoty (BVP), ktoré pochádzajú ešte z výzbroje federálnej armády. Tie majú slabú odolnosť voči mínam i protitankovým strelám a posielať v nich vojakov do skutočného konfliktu by bol hazard.

Časť peňazí si rozdelia doma

Nákup nových transportérov by mohol prebehnúť formou medzivládnej dohody s fínskou vládou, čo by mohlo ministerstvo prezentovať ako dôkaz, že všetko je transparentné.

Otázkou zostáva, aké firmy budú doň zapojené. Na jednej strane by malo ísť o zbrojovku Patria, ktorá je výrobcom týchto vozidiel.

Na druhej strane by mal byť oficiálnym partnerom štátny podnik Konštrukta Defence, ktorý si následne bude najímať ďalšie slovenské firmy ako subdodávateľov. Veľká časť z vynaložených 400 miliónov eur by teda mala zostať na Slovensku.

Prakticky isté je, že medzi nimi bude firma EVPÚ z Novej Dubnice, ktorá vyrába sofistikované zbraňové veže. Podľa predstáv ministerstva by tieto veže mali byť inštalované do väčšiny osemkolesových vozidiel.

Nové transportéry majú byť osadené slovenskou vežou Turra 30, ktorá môže byť vyzbrojená guľometom, tridsaťmilimetrovým kanónom a protitankovými strelami. Okrem toho má kameru na denné a nočné videnie či laserový zameriavač. Foto N – Vladimír Šimíček

Okrem toho by mohli niektoré subdodávky získať strojárne Way Industries z Krupiny. Táto firma vyrába napríklad nakladacie vozidlá Locust, odmínovacie vozidlá Božena a modernizujú sa tu aj staré transportéry BVP egyptskej armády.

Informácie o krupinských strojárňach ministerstvo komentovať nechcelo – na priamu otázku, či počítajú so zapojením Way Industries, hovorkyňa neodpovedala.

Nepriamo však o firme hovoril podpredseda SNS Anton Hrnko, ktorý sa minulý štvrtok zúčastnil na ministerstve spoločnej tlačovej konferencie s Hoľkom a ministrom Gajdošom.

„Chceli by sme, aby nákup priniesol prácu zbrojárskym firmám, ktoré sú v oblastiach, ktorým sa hovorí hladové doliny,“ povedal Hrnko pri téme transportérov. Neskôr dodal, že tým myslel Detvu, Spiš a práve Krupinu.

Slavia: nás sa to už netýka

Krupinskú fabriku Way Industries do roku 2009 vlastnil niekdajší vplyvný muž slovenského zbrojárstva, exminister hospodárstva Ľudovít Černák a jeho skupina Sitno Holding. Od neho ju prevzali finančníci Peter Gabalec a Martin Kvietik zo skupiny Slavia Capital.

V súčasnosti Slavia hovorí, že s krupinskými strojárňami už nemá nič spoločné a vlani tam držala už len minimálny podiel, ktorý predala.

„Investičná skupina Slavia v roku 2016 predala svoj minoritný vlastnícky podiel vo výške 4,44 percenta zahraničnému investorovi. Nemáme však súhlas so zverejnením jeho mena,“ napísala Denníku N Patrícia Packová, marketingová manažérka Slavie Capital.

V strojárňach Way Industries sa dnes vyrábajú hlavne nakladače Locust. Na báze takýchto nakladačov vyvinuli v 90. rokoch aj známe odmínovacie vozidlá Božena, ktorých tu doteraz vyrobili skoro 200. Foto – TASR

O Slavii Capital sa dlhodobo špekuluje, že má blízko k Andrejovi Dankovi a ľuďom z SNS. Napríklad členkou predstavenstva Slavie bola manželka nedávno odvolaného ministra školstva za SNS Petra Plavčana.

Denník N v lete zistil, že jedna z firiem ovládaných Slaviou získala od Plavčanovho ministerstva 1,4-miliónovú dotáciu na výrobu sedačkovej lanovky.

Pokiaľ by Slavia naďalej držala podiel aj v krupinských strojárňach, SNS by sa ocitla v podozrení, či sa cez transportéry nesnaží prihrať „malú domov“ spriazneným finančníkom.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie