Newsfilter: Naše e-občianske majú naozaj dieru, len zatiaľ nevieme, či ju niekto stihne zneužiť

K ČSOB Smart účtu bez poplatku za vedenie môžete okrem SmartSlužieb+ teraz získať aj bonus až do výšky 150€. Založte si účet,splňte jednoduché podmienky a bonus môže byť váš.

Udalosti dňa vybral a komentoval Konštantín Čikovský

1. Elektronické občianske majú problém, ale u Kaliňáka to zahmlievajú

Ministerstvo vnútra už zrejme niekoľko mesiacov vie o tom, že pri nákladoch rádovo v desiatkach tisíc eur je možné prelomiť zaručený elektronický podpis, ktorý sa vytvára slovenskými elektronickými občianskymi preukazmi. V použitom čipe sa totiž našla chyba.

Minimálne od pondelka večera je táto informácia verejne známa a definitívne je tak isté, že o tom vie nielen hekerská komunita, ale aj všetky druhy mafie.

V praxi sa teda môže napríklad stať, že peniazmi motivovaní hekeri sa nepozorovane zmocnia elektronickej identity štatutárov niektorých slovenských firiem, sudcov, notárov či napríklad exekútorov a v ich mene začnú svojvoľne konať.

Ministerstvo vnútra na problém reagovalo v utorok vyhlásením, ktoré sa snaží predísť panike tak, že vlastne popiera samotný problém.

Kto sa má báť zneužitia jeho občianskeho veľmi, kto menej a kto vôbec:

• Kto má vydaný elektronický občiansky preukaz, ale ho ešte nikdy nepoužil, môže si byť istý, že jeho podpis vďaka objavenej bezpečnostnej chybe čipu, nikto nesfalšuje.
• Kto má vydaný elektronický občiansky preukaz a použil ho len na prihlásenia do schránky Slovensko.sk, tiež sa nemusí báť sfalšovania jeho podpisu.
• Kto sa už svojím elektronickým občianskym preukazom niekam podpísal (napríklad na podanie do obchodného registra), musí rátať s tým, že jeho podpis je sfalšovateľný.
  Ministerstvo vnútra má pravdu v tom, že ani toto sfalšovanie nie je jednoduché, určite však už nie je vylúčené. Špecialisti, ktorí o chybe čipu informovali, tvrdia, že na prelomenie šifry zaručeného podpisu už stačí pár týždňov a náklady rádovo v desiatkach tisíc eur.
  Zjednodušene: každá šifra je teoreticky prelomiteľná, len čas na to potrebný je vzhľadom na dĺžku života človeka viac-menej nekonečný. Chyba, ktorú majú čipy použité aj v slovenských eID kartách, však tento čas pri použití veľkej výpočtovej sily (napríklad prenajatím počítačov cez bežnú komerčnú službu) prudko znižujú. Znamená teda, že pre podvodný obchod rádovo za milión eur sa to už určite oplatí, pri menších sumách by to zrejme nikto neskúšal.

Kto sa má báť zneužitia cudzieho občianskeho preukazu? Chyba, ktorá sa práve objavila, neohrozuje aj podpisové vzory sudcov, exekútorov a vo väčšine konaní ani notárov alebo iných verejných orgánov. Ich elektronické podpisy sú v inom systéme ako eID. (Opravené v utorok o 20,37) 

Ak by použili v niektorých konaniach eID, boli by teoreticky ohrozené aj ich podpisy. 

Čo presne môže spôsobiť zneužitie eID,  je ťažké si predstaviť. Faktom však je, že napríklad právnickej mafii predstavivosť a drzosť nikdy nechýbala.

Len pripomíname, že ukradnutý elektronický podpis je na nerozoznanie od nesfalšovaného a kým sa poškodený preberie, môže byť napríklad obchodný podiel v eseročke trikrát prevedený a potvrdený sfalšovaným súhlasom súdu.

Prečo štát mlčí: Od špecialistov z brnianskej Masarykovej univerzity vie slovenská vláda o probléme zrejme najneskôr od leta. Verejne reagovalo ministerstvo vnútra až teraz, čo však neznamená, že už potichu neurobili iné opatrenia na zamedzenie škôd, len o nich pochopiteľne nevieme.

Zo stanoviska ministerstva vnútra je jasné, že príde aj plošná reakcia: „V krátkodobom horizonte eliminujeme riziko zväčšením generovaného kľúča a v strednodobom horizonte zmeníme celý algoritmus jeho generovania.“  

Rovnaký čip ako na Slovensku používajú aj Estónci, ktorí už ľuďom ponúkajú upgrade na zvýšenie ochrany.

Reálny problém teda evidentne existuje, hoci ho ministerstvo bagatelizuje. Počas najbližších dní sa informácia o ňom rozšíri tak, že štát bude musieť priznať problém a presne informovať, kto a ako sa môže aspoň preventívne chrániť.

V lepšom prípade dovtedy mafia nedokáže nič zorganizovať. V horšom prípade si elektronická komunikácia so štátom na Slovensku pokazí povesť ešte aj o výrazný kus nedôvery.  

2. Danko zabudol na Matoviča, píše zákon proti Kotlebovi

Slovenská národná strana už čoskoro do parlamentu predloží dlho sľubovanú novelu zákona o politických stranách. Z vyjadrení jej predstaviteľov sa zdá, že nebude namierená proti stranám Igora Matoviča a Richarda Sulíka, ale proti kotlebovcom.

Napokon zbytočný neškodný limit na počet členov. Strach z Dankovej novely zákona šiel už od začiatka roka vďaka tomu, že sa v debatách spomínala aj podmienka, že politické strany budú musieť mať povinne minimálne tisícky členov. To by nebol problém pre strany typu Smer, SNS, Most-Híd či KDH, ale ostatným by to spôsobilo značné komplikácie.

Predseda parlamentu a SNS vtedy aj dával najavo, kam mieri, keď spomínal strany, ktoré majú len pár členov, čo je prípad OĽaNO (desiatky) a SaS (cca 200). Obe tieto strany sú také silné, že by sa s tým napokon vyrovnali, no od politiky by to odrádzalo nové strany.

Stabilné silné politické strany s veľkým členstvom sú v princípe pre demokraciu fajn, no aj na príbehu SNS vidíme, že kvalitu nutne neprinesú. Preto je fajn, že Danko pribrzdil a po novom bude navrhovať, aby strana mala povinne minimálne 500, respektíve len 300 členov.

Ak totiž ostane v platnosti povinnosť zozbierať 10-tisíc podpisov na vznik strany, tak či tak sa netreba báť premnoženia bizarných strán.

Zákazy šité na Kotlebu. Hlavná debata o Dankovej novele tak bude napokon o tom, či možno zakázať vznik strany ľuďom, ktorým ju už raz štát zrušil.

Existuje totiž možnosť, že  Generálna prokuratúra zavrie ĽSNS a Danko chce, aby Kotleba nemohol postaviť novú stranu.

Demokratom to znie lákavo, pravdepodobne by však taký zákon Ústavný súd čoskoro zrušil. Smer a Most sa preto budú snažiť Danka natlačiť do takého kompromisu, ktorý nebude zjavne protiústavný, no nutne tak bude mať na potlačenie Kotlebu zanedbateľný vplyv.

Výsledkom bude novela, ktorá okrem Dankovej potreby písať vlastné zákony pokazí málo, zaberie spoločnosti veľa času a úžitok z nej bude nulový.

3. Smeru nedá Lipšic spať

Poslanecký klub Smeru prekvapil, keď v utorok zvolal tlačovú besedu, aby sa na nej vyjadril k trestu pre Daniela Lipšica. Ten pri autonehode zabil človeka a aj vďaka tomu, že prekročil rýchlosť, dostal trestným rozkazom podmienku 5 rokov a 6 rokov zákaz šoférovania.

Smeráci mu pri tej príležitosti pripomenuli, že on ako minister spravodlivosti pri podobných prípadoch bežne podával dovolania a žiadal nepodmienečný trest. Podpredseda Smeru Glváč teraz preto Lipšicovi odporučil, aby požiadal ministerku spravodlivosti, aby aj ona v tomto prípade podala mimoriadne dovolanie.

Exminister reagoval vysvetlením, že dovolania dával vtedy, keď vinu vodiča skonštatoval aj znalec a nikdy nie, keď bola obeť pod vplyvom alkoholu.  

Bizarný nevynútený útok Smeru na Lipšica však napokon len ukázal, že poslanci si nevšimli, že zákon sa zmenil a ministerka Žitňanská už nemôže podávať dovolanie pre výšku trestu, ak bol trest udelený v rámci trestnej sadzby (v Lipšicovom prípade bol).

Jednou vetou:

4. Okresný súd Bratislava I zakázal dočasne Erikovi Mikurčíkovi a Zuzane Kalmanovej konať ako štatutárom firmy, ktorá vlastní bratislavský hotel Carlton, návrh na toto opatrenie podali spoluvlastníci firmy Eset a spolumajitelia hotela Maroš Grund a Rudolf Hrubý.

5. V bratislavskej nemocnici skončil lekár, ktorý vo filme o pôrodoch hovoril, ako dal rodičke facku.

6. V prípade Shark obvinila polícia 63 ľudí, povedal to policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý kauzu prirovnal k olejárom, hlavou skupiny mal byť Štefan Š. a mali spôsobiť škodu 135 miliónov eur.

7. Smer stále trvá na nominácii Moniky Jankovskej do Súdnej rady, ak sa bude hlasovať v stredu o 11,  dohoda bude, povedal predseda poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč.

8. Mimovládky majú výhrady ku kľúčovej novele infozákona od ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, tlačia na to, aby sa cez novelu zverejnili aj detaily najväčších štátnych obchodov s pôdou pod obchvatmi.

9. Za odcudzenie vojenského materiálu z muničných skladov obvinila NAKA profesionálneho vojaka Gabriela Sz. a Adama B., nezistila, že by krádeže súviseli s vyzbrojovaním extrémistov alebo s terorizmom.

10. Opozícia neuspela s návrhmi na prísnejšie majetkové priznania, parlament odmietol novely z dielne OĽaNO aj Miroslava Beblavého.

Zaujímavé články:

• Martin Hanus a Jozef Majchrák boli na Kotlebovom mítingu. (postoj.sk)
• Ondrej Podstupka o problémoch s elektronickým občianskym. (sme.sk)

Fb status:

Výčitka o „neobjektívnosti filmu“ zjavne nezabrala, lebo pribúdajú nové.

1. „Film je škodlivý, lebo straší ženy a znižuje dôveru v zdravotnícky systém.“

Áno, tiež si myslím, že film straší ženy. Konkrétne tie, ktoré si mysleli, že na naše pôrodnice sa môžeme spoľahnúť a že nejaký normálny štandard v nich dostane každá žena.

Film ich definitívne vyviedol z omylu.

Ak sú zdesené, dá sa to pochopiť. Vyčítať zdesenie žien filmárom je však na úrovni „útoku na naše predsedníctvo“. Za stav pôrodníc nemôžu filmári, oni ho verejnosti iba ukázali.

2. „Film je škodlivý, lebo nepriamo propaguje domáce pôrody.“

Nie film, ale stav našich pôrodníc nepriamo propaguje domáce pôrody.

Keby sa o ženy, ktoré rodili doma, štát úprimne zaujímal, zistil by dôležité veci. V Česku sa výskumníčka pýtala a zistila, že väčšina žien, ktorá rodila doma, už mala predchádzajúcu skúsenosť s nemocničným pôrodom. Jej výskum ukázal, že domáce pôrody sú často dôsledkom traumy z pôrodníctva, ktorému ženy verili a ktorý ich zradil.

Je teda veľký rozdiel v tom, či ženy *chcú rodiť doma* alebo či už ani za svet *nechcú rodiť v pôrodnici*.

U nás si takéto veci nezisťujeme. Vďaka tomu môžeme žiť v ilúzii, že doma rodia len rozmaznané, nezodpovedné biomatky. A že adekvátna reakcia na ich rozhodnutie je odsúdenie či dokonca trest.

Nemocnice sa v prvom rade musia zaoberať zvýšením kvality svojich služieb. Hodnotenie žien je z ich strany absolútne nevhodná reakcia.

3. Moja obľúbená floskulka z posledných dní je: „O výhradách žien my nič nevieme, nám [lekárom/nemocnici] žiadne stažnosti neprišli.“

Takto sa spýtam: Čo spravili nemocnice preto, aby spätnú väzbu získali? Lebo ten, kto sa nepýta, nič nezistí. (A nie, zisťovanie, ktoré sa robí v rámci rebríčka nemocníc, nie je postačujúce, we gotta dig deeper.)

Ak na kvalitné zisťovanie nemajú v nemocniciach odborné kapacity, čo im bráni pozvať si na prednášky občianske združenia, sa touto tematikou zaoberali a robili k nej výskum? Ženské kruhy spolu s Občan, demokracia a zodpovednosť vydali publikáciu „Ženy-Matky-Telá“. Veronika Pizano, Iveta Aldana a Lucia Lišiaková zas knihu „Ešte netlačte“, a Mamila vyzbierala od žien vyše 6000 podrobných dotazníkov o [ne]podpore dojčenia v nemocniciach.

Film „Medzi nami“ nás riadne prefackal, no v skutočnosti neprináša nič nové. Na problémy, ktoré tam vidíme, upozorňujú aktivistky a publicistky ministerstvo zdravotníctva aj nemocnice dlhodobo.

A zatiaľ bez odozvy.

Citát dňa:

Andrej Kiska, prezident SR

Nový Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku:

Medzinárodný menový fond uverejnil analýzu, v ktorej navrhuje vyspelým štátom zvýšiť dane bohatým, teda onomu slávnemu „jednému percentu“, aby sa znížila neustále rastúca sociálna nerovnosť. MMF je totiž presvedčený, že toto opatrenie neohrozí ekonomický rast (americký prezident Donald Trump práve pripravuje radikálne zníženie daní pre bohatých).

Ľavicový britský denník The Guardian publikoval dlhý text, v ktorom víťazoslávne argumentuje, že líder opozičných labouristov Jeremy Corbyn má aj podľa MMF pravdu, keď chce zvyšovať dane. Liberálny týždenník The Economist upozorňuje, že Guardian sa mýli, pretože za ideálnu hranicu zdanenia navrhuje MMF 44 % (priemer vyspelých štátov združených v OECD je 35 %, pričom Slovensko ich má ešte výrazne nižšie), lenže v Británii už v skutočnosti existuje daň pre najbohatších vo výške 45 %.

Tak či onak, návrh MMF je významný, lebo vyvracia argumenty tých, ktorí zvyšovanie daní odmietajú práve s odkazom na to, že ohrozí ekonomický rast.

Dôležité však je aj to, že MMF rozlišuje medzi daňami z osobného príjmu boháčov a medzi daňami zo zisku firiem, keď upozorňuje, že firmy sú príliš mobilné a môžu sa presídliť do daňových rajov.

Jednoducho, kým nebude existovať medzinárodná dohoda o kontrole daňových rajov a aspoň základnom zjednotení firemných daní, ich zvyšovanie jednotlivými štátmi neprinesie veľa úžitku. To však neplatí v prípade daní pre osobné príjmy bohatých.

Aby sme mali predstavu, kto sú tí bohatí, tak britskí labouristi navrhujú daň 45 % pre tých s ročným príjmom 80-tisíc libier a daň 50 % pre tých s ročným príjmom 123-tisíc libier. Takých by sa asi našlo dosť už aj na Slovensku.