Rast extrémistov a populistov nespôsobujú domnelé „zlyhania“ štandardných strán

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za Smer-SD

Výsledky rakúskych volieb nevybočili zo súčasných celoeurópskych trendov. Napriek oslavám priaznivcov populistických či extrémistických strán majú najväčší dôvod na úsmev rakúski „ľudovci“. Najmä vďaka očakávaniam vkladaným do svojho „wunderkind“ sa táto štandardná politická strana dokázala prakticky za niekoľko týždňov nafúknuť o asi desať percentuálnych bodov a s prehľadom poraziť všetkých svojich politických rivalov.

Oslavy priaznivcov populistov a extrémistov a ich očakávania radikálnych zmien treba brať s rezervou. Faktom je, že predseda „slobodných“ Heinz-Christian Strache bol ešte pred pár mesiacmi na základe vtedajších prieskumov voličských preferencií „pasovaný“ do úlohy najväčšieho favorita na pozíciu budúceho rakúskeho kancelára. Tento potenciál však nenaplnil.

Jeho FPÖ si v porovnaní s rokom 2013 síce polepšila o približne sedem percentuálnych bodov, je to však v podstate totožný výsledok, aký strana dosiahla v roku 1999. Vtedy navyše pod vedením Jörga Haidera skončila na druhom a nie treťom mieste. Prvýkrát sa stala súčasťou rakúskej spolkovej vlády, v ktorej spolupracovala rovnako s „ľudovcami,“ ale pod vedením skúseného Wolfganga Schüssela.

Rakúski „slobodní“ tak v nedeľných voľbách napriek očakávaniam mnohých fanúšikov populizmu len dorovnali svoj predošlý úspech spred osemnástich rokov. Či už vtedy, alebo dnes, je pritom Rakúsko jednou z najvyspelejších západoeurópskych krajín. Má kvalitné školstvo, zdravotníctvo, štedrý sociálny systém, účinné politiky v oblasti životného prostredia či minimálnu mieru korupcie. Napriek tomu, že utečenci sa u našich susedov stali stredobodom predvolebnej kampane, nezlyhalo ani pri tejto výzve a vo viacerých ukazovateľoch a hodnoteniach kvality života je na prvých priečkach vo svete.

Oba výsledky „slobodných“ nám preto ukazujú, že populárna mediálna skratka o tom, že volebné zisky populistov či extrémistov možno automaticky pripisovať na vrub akýmsi domnelým „zlyhaniam“ štandardných politických strán, nefunguje. Rakúsko je nateraz poslednou ukážkou toho, že dôvody ich popularity treba hľadať omnoho poriadnejšie a hlavne inde.

Rakúski sociálni demokrati Christiana Kerna dosiahli v nedeľu prakticky rovnaký výsledok ako pred štyrmi rokmi. Stalo sa tak napriek tomu, že stáli na čele vlády, ktorá skončila predčasne, a počas predvolebnej kampane sa museli vyrovnať s viacerými škandálmi. Podľa doterajších výsledkov obsadili druhé miesto a je správne, že sa podľa vzoru nemeckých sociálnych demokratov rozhodli smerovať do opozície. Veľké pravo-ľavé koalície neprospievajú demokratickým politickým systémom, pretože škodia tradičnému hodnotovému deleniu politiky. Rakúska sociálna demokracia bude mať teraz dobrú príležitosť na vyhodnotenie svojich chýb a nastavenie uveriteľnej politickej stratégie, ktorou sa práve ona bude môcť jednoznačne vymedziť voči pravicovému populizmu.