Denník N

Zrušenie Kotlebovej strany je vraj zbytočné? Nie, už včera bolo neskoro

Kotleba na mítingu vo Veľkom Krtíši. foto N – Daniel Vražda
Kotleba na mítingu vo Veľkom Krtíši. foto N – Daniel Vražda

Tie argumenty v zatiaľ slabšej spoločenskej diskusii sa do úmoru už pridlho opakujú. Zrušenie ĽSNS by vraj bolo neúčinné. Vidím to inak.

Tak ako pred každými voľbami v posledných rokoch, parlamentnými či župnými, aj teraz venujem veľa energie a času tomu, že hovorím s ľuďmi v Banskobystrickej župe. A opäť, žiaľ, sú moje zistenia z terénu skľučujúce. Za ostatný týždeň som najazdil stovky kilometrov medzi Jelšavou a Žiarom nad Hronom, v dvoch desiatkach miest, mestečiek a obcí som hovoril s ľuďmi o tom, koho a prečo budú voliť. Stručný hlavný poznatok? Kotleba (a tiež tá jeho ĽSNS) má veľkú až masívnu podporu.

Jeho opätovné zvolenie považujem za vysoko pravdepodobné, k tomu ako „bonus“ zvolenie jeho poslancov naprieč celou krajinou. Tieto slová nehovorím ako prejav hystérie či paniky, skôr ako reálnu hrozbu a výzvu na zmobilizovanie demokratických voličov. Napokon, kto pochybuje, nech si spomenie na môj komentár Kotleba. Zdesenie sobotňajšej noci vlani v marci, deň pred parlamentnými voľbami. V čase všeobecného podceňovania ĽSNS som upozorňoval, že sa v nedeľu zobudíme a budeme mať v parlamente fašistov. To sa, žiaľ, naplnilo.

Sme nepoučiteľní? Zrejme áno. No kým pred štyrmi rokmi (župné voľby) a vlani (parlamentné voľby) išlo v prípade Kotlebu o premiéry svojho druhu, tak teraz 4. novembra, ak uspeje, pôjde o jeho úspešný reparát. A dosah tohto faktu bude pre krajinu a spoločnosť doslova devastačný.

Preto s veľkým záujmom vnímam, že spoločenské elity, politické aj právnické, začali konečne seriózne hovoriť o dôsledkoch, plusoch aj mínusoch prípadného zrušenia ĽSNS a tiež o tom, čo by znamenala zmena volebného zákona. Trochu neskoro, ale predsa. Lepšie kedykoľvek ako nikdy. Predpokladám, že všetci tu netrpezlivo čakajú na to, ako naloží Najvyšší súd s podaním Generálnej prokuratúry, ktorá navrhuje zrušenie ĽSNS. Všeobecne známe banality, že sú to extrémisti, presnejšie, fašisti s neonacistickou symbolikou, už, azda, netreba ani spomínať.

Teraz je zaujímavejšie čosi iné, a to polemika o dôsledkoch prípadného zrušenia strany. Na stránkach Denníka N sa nepochybne uznávaný ústavný právnik a poslanec za Most-Híd Peter Kresák, ale aj Radoslav Procházka, vyjadrili zhruba takto: zrušenie ĽSNS Kotlebovej druhej strany (ĽSNS) neznamená nič, pretože už majú on a jeho prefíkaní chlapci pripravenú tretiu, záložnú stranu. Po druhé, a to je to hlavné, zákaz štatutárom zrušených strán zakladať partaje nové je takisto čosi neúčinné (štatutármi sa stanú ich biele kone) a okrem toho, je to aj protiústavné či v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Sú to nesporne silné argumenty, ktoré používa aj kolega Roman Pataj.

Takýto pohľad však opomína to najpodstatnejšie – konkrétne praktické dôsledky štátom naďalej tolerovaného pôsobenia Kotlebu, Mazureka a spol. vo verejnom priestore slobodného politického zápasu. Už rok a pol s kolegami z občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko organizujem a moderujem verejné diskusie Otvorene o extrémizme. A všade, od Dolného Kubína po Kežmarok, počúvame z hľadiska z úst junákov a dievok v zelených mikinách (ale nielen od nich) to isté: ak by bola ĽSNS fašistická, ako tvrdíte, tak už dávno ju predsa súd zruší, to sa však nestalo. Nuž, nestalo, tí prevažne mladí ľudia majú pravdu. A skutočne ťažko sa mi oponuje, prečo túto stranu považujem za takú či onakú, ak ju štát akceptuje v demokratickej súťaži. Ba čo viac, „fašisti“ sme podľa týchto ľudí my ostatní, ktorí ich označujeme za fašistov .

Je to úplné zatmenie mysle a zmätenie pojmov, jednoznačným vinníkom je však spoločnosť, ktorá ĽSNS vôbec umožnila uchádzať sa o hlasy vo voľbách. Tento štát, jeho politici, vládni aj opoziční, sa spamätali päť minút po dvanástej a dnes tu všetci horlivo bojujú proti extrémizmu. A doteraz? Kde boli doteraz? Tým nemyslím iba Fica či Danka, pochopiteľne. Neviem o nijakom právnom expertovi, že by tu inicioval spoločenskú diskusiu na tému zrušenia ĽSNS. Ako šachista hovorím: Kotleba vôbec nie je hlupák a na rozdiel od okolia uvažuje (a aj koná) s víziou viacerých ťahov prepočítaných vopred.

Ostatné dni na cestách medzi Jelšavou a Žiarom nad Hronom vidím podobný, tristný obraz. ĽSNS je oveľa ďalej ako pred štyrmi rokmi, je to už etablovaná veľká strana s regionálnymi lídrami, s kandidátmi z radov starostov a iných akceptovaných ľudí. Títo ľudia sú dokonca na svoju stranu hrdí. A nasadzujú za ňu v teréne energiu, ktorú inde nevidím. Myslím si, že takú stranu bude po prípadnom opakovanom víťazstve župana Kotlebu ešte ťažšie zrušiť ako predtým. Ak to však štát neurobí, je to trestuhodné. Pretože kotlebovcom tak ostane to najcennejšie, čím teraz argumentujú: sme akceptovaná strana.

Záložná strana, ktorú by po zrušení ĽSNS uviedli do života, by začínala s nezmazateľným hriechom, že vznikla ako z núdze cnosť, ako reakcia na zrušenie ĽSNS. A cejchu, nálepky politických extrémistov, ktorú im udelil štát (súd) by sa tak nadosmrti nezbavili. Aj v očiach svojich voličov.

Trochu oheň, trochu voda, nová kniha Andreja Bána

zobraziť

Teraz najčítanejšie