Denník N

Kde je slovenský Martin Luther King, keď ho potrebujeme?

FOTO - TASR/AP
FOTO – TASR/AP

Keby dnes King žil na Slovensku, jeho teológia by bola označená za príliš liberálnu, jeho postupy za príliš radikálne, jeho vplyv na spoločnosť za príliš polarizujúci. No zastal by sa Rómov.

Absolvent Harvardovej univerzity,
zaoberá sa otázkami náboženstva, etiky a politiky

V marci sme si v Spojených štátoch amerických pripomenuli 50. výročie troch historických pochodov z alabamskej Selmy do Montgomery. Dôležitou postavou týchto udalostí bol bojovník za občianske práva amerických černochov a jedna z najvýznamnejších osobností amerických dejín – Martin Luther King, Jr. Presne dnes – v sobotu 4. apríla – si zas pripomíname 47. výročie zavraždenia Kinga, ktorého život vyhasol vo veku 39 rokov.

King bol baptistickým kazateľom a jeho sociálne vedomie sa výraznejšie formovalo v Crozerovom teologickom seminári a počas doktorandských štúdií na Bostonskej univerzite. Adresujúc jeden z najvážnejších morálnych problémov svojej doby, King sa často vo svojich apeloch odvolával na židovsko-kresťanskú tradíciu.

Jeden z jeho najobľúbenejších citátov pochádzal z knihy hebrejského proroka Amosa: „Nech prúdi právo ako voda a spravodlivosť ako nevysychajúci potok!“ Spravodlivosť bola pre Kinga hodnotou, o ktorej presadzovanie vo svete by sa mala cirkev intenzívne usilovať.

Cirkvi majú právo zastávať eticky vyhranený názor na umelé potraty, homosexuálne správanie či iné „hriechy panvy“ a tento názor môžu slobodne prezentovať aj verejne. No cirkev sa spreneveruje biblickému posolstvu vždy, keď podľahne pokušeniu vo verejnom priestore redukovať kresťanskú sociálnu etiku na konzervatívnu sexuálnu etiku.

Keby King žil na Slovensku

Ak by King žil na dnešnom Slovensku, hlavnou témou jeho záujmu by takmer určite bola „rómska otázka“. Podobne ako Ježiš vykazoval v určitom zmysle „preferenčné zaobchádzanie“ voči tým, ktorí boli odmietaní vtedajšou spoločnosťou a pohybovali sa na jej okraji, s veľkou mierou istoty možno povedať, že King by zameral svoju službu na posilňovanie postavenia občanov rómskeho etnika.

S úctou by sa sklonil pred kresťanmi a ostatnými ľuďmi dobrej vôle, ktorým na Rómoch záleží a využívajú svoje možnosti a schopnosti k ich všestrannému pozdvihnutiu. Našiel by také osoby v kruhoch duchovenstva, radových kresťanov i často nedocenených rehoľných sestier, v množstve pracovníkov a dobrovoľníkov tretieho sektora, pedagógov, novinárov i v štátnej správe.

Inštitucionálne cirkvi a väčšinu veriacich by zároveň dôrazne napomenul, že podobne ako štát, ani oni v poslednom štvrťstoročí nevenovali rómskej menšine dostatočnú pozornosť a zlyhali tak vo svojej morálnej zodpovednosti k spoločnosti a jej zraniteľným členom. Cirkev nebola dostatočne silným hlasom pre tých, ktorí sa len v nedávnej minulosti stali obeťou holokaustu a v súčasnosti patria medzi najdiskriminovanejšie skupiny slovenskej spoločnosti.

Rasizmus

King by sa nebál použiť ani slovo začínajúce písmenom „r“ – rasizmus – a priamo by poukazoval na jeho individuálne a inštitucionálne formy a manifestácie. Za to by čelil odporu a nenávisti nielen zo strany mnohých neveriacich spoluobčanov, ale aj z vlastných radov. Jeho teológia by bola označená za príliš liberálnu, jeho postupy za príliš radikálne, jeho vplyv na spoločnosť za príliš polarizujúci a jeho prítomnosť za nežiaducu.

Ako kresťanský kazateľ by King nemal zásadné výhrady k tým, ktorí sa snažia v rómskych osadách evanjelizovať a reorientovať srdcia Rómov smerom k Bohu a osobnej zodpovednosti. Naopak, vnútorná premena vedie k vonkajšej zmene správania a sociálnej inklúzii, z čoho v konečnom dôsledku benefituje celá spoločnosť.

Pripomenul by však, že „náboženstvo, ktoré vyhlasuje, že sa stará o duše ľudí a nestará sa o slumy, ktoré ich zatracujú, ekonomické podmienky, ktoré ich dusia a sociálne podmienky, ktoré ich zmrzačujú, je nezaujímavé náboženstvo“.

King by slovenskú cirkev prorocky vyzýval, aby sa v spoločnosti angažovala nie menej, ale viac ako doteraz a konala tak v súlade s biblickými princípmi spravodlivosti. Aby sa zásadným a historicky rozpoznateľným spôsobom pričinila o riešenenie sociálnych a morálnych otázok, ktoré sa nevyriešia samy a odiaľovanie riešenia ktorých bude mať negatívny vplyv na celú spoločnosť.

Ryba, udica a jazero

Čo rómska komunita potrebuje, je – napriek určitým limitáciám tohto slova – „posilňovanie“. Môj profesor kresťanskej sociálnej etiky zvykol tento proces ilustrovať na podobenstve o chytaní rýb.

Hladní nepotrebujú len rybu (služby), ale aj naučiť ryby chytať (vzdelávanie). Problémom je, že mnohí chytať ryby aj vedia, ale nemajú udicu (príležitosť), a preto zostávajú bezmocní a hladní. Alebo udicu majú, no nemajú prístup k jazeru (spravodlivosť), prípadne majú dovolené ísť len k tým častiam jazera, kde sa nachádza málo rýb.

Slovenská cirkev má dostatočnú moc a prostriedky, aby sa omnoho aktívnejšie zasadzovala o to, aby viac Rómov malo udice a tiež rovnaký prístup k jazeru ako majoritná populácia. Inými slovami, King by cirkev nabádal, aby svoj nemalý vplyv využila aj v prospech Rómov.

Som presvedčený, že príde deň, keď si spoločnosť hlbšie uvedomí, že nedostatočné a neefektívne zaoberanie sa problémami rómskej menšiny v ostatnom štvrťstoročí bolo vážnou (aj) morálnou chybou. Jedným z dôvodov súčasného nelichotivého stavu je, že slovenská cirkev nemala vo svojom strede osobnosť ako Martin Luther King, Jr. Nestrácam nádej, že už nebude dlho trvať a takéto osoby povstanú.

Teraz najčítanejšie